Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami sa skončilo bez väčších prekvapení. Ukrajinský prezident zdôrazňoval, že Kyjev potrebuje bezpečnostné záruky a silnú armádu. Keď sa Zelenského opýtali, ako si tie bezpečnostné záruky predstavuje, odpovedal: „Všetko.“

Európania zatiaľ hovorili o potrebe spoločného postupu, tlaku na Rusko a o vyslaní vojakov na Ukrajinu. Vyjadrovali tiež skepticizmus nad rokovaniami s Vladimirom Putinom, ale nie zas príliš, aby Trumpa veľmi neurazili.

Americký prezident zatiaľ sledoval svoj plán prenášania ťarchy zdrojov a zodpovednosti za vojnu na Európu. Z jeho slov vyplýva, že bezpečnostné záruky Ukrajine majú poskytnúť len Európania, zatiaľ čo Washington im s tým „pomôže“. Ozrejmil však, že USA budú Kyjev podporovať, aj keby rokovania skrachovali a na záver stretnutia si odbehol zatelefonovať s Vladimirom Putinom.

Azda najkurióznejším bolo vyjadrenie Alexandra Stubba, prezidenta Fínska, ktoré má s Ruskom 1 300-kilometrovú hranicu. Fínsky prezident spomenul, že jeho krajina má pri dosahovaní mieru s Ruskom vlastné skúsenosti z druhej svetovej vojny. „V roku 1944 sme našli riešenie a som si istý, že v roku 2025 budeme schopní nájsť riešenie, ako ukončiť ruskú agresívnu vojnu, nájsť a dosiahnuť trvalý a spravodlivý mier,“ povedal Stubb.

Treba si položiť otázku, či Stubb pozná históriu vlastnej krajiny. Fínsko, ktoré v druhej svetovej vojne bojovalo na strane nacistického Nemecka, predsa konflikt s Moskvou prehralo. Sovietskemu zväzu odstúpilo územie a vyhlásilo neutralitu. Na základe dohody so ZSSR bolo dokonca zaviazané brániť sa prípadnému útoku Západu na Sovietsky zväz cez jeho územie. Finlandizácia, ako bola táto politika neutrality niekedy označovaná, bola posmešne opisovaná ako „umenie klaňať sa na Východ bez toho, aby ste ukazovali zadok Západu“. Zároveň však zabezpečila porazenému Fínsku na 80 rokov pokoj a priestor pre rozvoj na modernú krajinu, ako ju poznáme dnes. Fínsko bolo príkladom toho, že neutralita nie je škaredé slovo.

Rusi by na finlandizáciu Ukrajiny určite pristali. Stubb však opakuje, že Kyjev treba podporovať „do konca“ a delegácia, ktorej bol súčasťou, o takýchto ústupkoch nechce ani počuť. Jeho výrok je preto v širšom kontexte vnútorne protirečivý.

K istému posunu predsa len došlo. Zelenskyj nezopakoval svoju požiadavku, aby mierovým rokovaniam predchádzalo prímerie, ktoré Rusko pre svoj postup na bojisku odmieta. Ide o druhý viditeľný rétorický posun za ostatné dva dni. Tým prvým je predbežný súhlas Ruska s bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu, o ktorom v nedeľu hovoril Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a včera ho zopakoval Trump.

To je pozitívny posun, rovnako ako skutočnosť, že k rokovaniam medzi Západom a Ruskom vôbec dochádza.

Negatívom je, že to vyzerá na milimetrové posuny v pozíciách, ktoré sú stále na míle vzdialené. Denník Financial Times tvrdí, že videl ukrajinský návrh, s ktorým Zelenskyj prišiel do Bieleho domu, a ten nielenže odmieta akékoľvek územné ústupky Rusku, ale dokonca požaduje aj vojnové reparácie v hodnote 300 miliárd dolárov, ktoré by boli splatené zo zmrazených ruských aktív.

Návrh vyzerá ako z alternatívnej reality, v ktorej ukrajinská armáda získava posledné zvyšky Donbasu a Rusom dezertuje 400 vojakov denne. Situácia je však presne opačná. Požiadavky po vojne kladie na stôl víťazná strana, nie porazený partner.

Rusi pripomínajú, že bezpečnostné záruky pre Ukrajinu musia byť súčasťou širšej strategickej dohody, ktoré zahŕňajú otázku rozširovania Aliancie k ich hraniciam.

Ako v pondelok komentoval stály zástupca Ruskej federácie v medzinárodných organizáciách sídliacich vo Viedni Michail Uľjanov, bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sú možné len za súčasného udelenia silných bezpečnostných záruk Rusku, ktoré by mali byť spoľahlivejšie než minulé sľuby o nerozširovaní NATO.