Katolícki intelektuáli sa celé desaťročia sporia, či je za úbytkom praktizujúcich veriacich po Druhom vatikánskom koncile kultúrny trend, ktorý koncil nemohol zvrátiť, alebo je to v istej miere aj dôsledok koncilu.

Do tejto debaty teraz ráznym spôsobom vstupuje štúdia s názvom „Pohľad späť: Dlhodobá účasť na náboženských obradoch v 66 krajinách sveta“ (Looking Backward: Long-Term Religious Service Attendance in 66 countries). Stojí za ňou trojica autorov Robert J. Barro, Edgard Dewitte a Laurence Iannaccone. Štúdiu publikovala prestížna americká nezisková výskumná organizácia Národný úrad pre ekonomický výskum (National Bureau of Economic Research – NBER) v júli tohto roka. 

Štúdia má tri závery. Prvý a najdiskutovanejší je, že za pokles praktizujúcich katolíkov môže aj Druhý vatikánsky koncil. Dôvodom pre toto tvrdenie je podľa autorov fakt, že úbytok praktizujúcich veriacich je u katolíkov po skončení koncilu vyšší ako o iných vierovyznaní.

„Miera účasti na náboženských obradoch v prevažne katolíckych krajinách začala klesať v porovnaní s ostatnými krajinami a ostatnými kresťanskými krajinami práve po Druhom vatikánskom koncile. Tento výsledok platí pre účasť dospelých a detí na náboženských obradoch,“ píšu autori v štúdii. 

Katolícke krajiny boli v skúmaní definované ako krajiny s katolíckym obyvateľstvom nad 50 percent a zahŕňali krajiny ako Írsko, Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Brazília, Filipíny, Mexiko, ale aj Slovensko. 

Štatistické údaje použité v štúdii ukazujú, že mesačná účasť na náboženských obradoch v katolíckych krajinách klesla najmenej o 20 percentuálnych bodov v porovnaní so všetkými ostatnými krajinami, ako aj v porovnaní s „kresťanskými“ krajinami, pričom výrazný pokles zaznamenali najskôr v období od roku 1965 do roku 1974.

Hoci štúdia neskúmala, čo konkrétne z Druhého vatikánskeho koncilu spôsobilo prudký celosvetový pokles účasti na omšiach, jej autori uvádzajú niekoľko potenciálnych faktorov. Tu vychádzajú najmä z prác Andrewa Greeleyho, známeho amerického kňaza a sociológa. Ten za možné príčiny sekularizácie katolíkov považoval zmeny v slávení omše, nový ekumenický pohľad na iné náboženstvá či zrušenie požiadavky určitých praktík, ako je napríklad zdržiavanie sa mäsa v piatok.

„Explicitné spochybnenie stáročných doktrín, ako napríklad zákaz antikoncepcie, mohlo narušiť vnímanie cirkvi ako neochvejnej inštitúcie vlastniacej pravdu a nahradiť ho modelom, v ktorom jednotlivci mali priamejší vzťah s Bohom a boli preto menej závislí od cirkvi a jej formálnych služieb,“ uviedli výskumníci vychádzajúc z prác Greeleyho.

Čo sa týka spochybňovania zákazu antikoncepcie, autori tu narážali na fakt, že v roku 1967 sa do médií dostala informácia, že významná väčšina členov komisie pre posudzovanie antikoncepcie, vrátane 60 z 64 teológov a 9 z 15 kardinálov, podporovala zrušenie tohto zákazu. Túto komisiu ustanovil pápež Ján XXIII. a rozšíril jeho nástupca Pavol VI. Ten napokon povolenie antikoncepcie odmietol. Katolícke stanovisko Pavol VI. následne objasnil v encyklike s názvom Humane Vitae.

„Všeobecnejšie povedané, tieto výsledky môžu vysvetľovať, prečo mnohé náboženské autority váhajú s modernizáciou svojej doktríny alebo so znižovaním prekážok náboženskej účasti,“ uvádzajú k tejto téme autori štúdie.