Druhý vatikánsky koncil spôsobil pokles praktizovania katolíckej viery, tvrdí rozsiahla štúdia

Katolícki intelektuáli sa celé desaťročia sporia, či je za úbytkom praktizujúcich veriacich po Druhom vatikánskom koncile kultúrny trend, ktorý koncil nemohol zvrátiť, alebo je to v istej miere aj dôsledok koncilu.

Do tejto debaty teraz ráznym spôsobom vstupuje štúdia s názvom „Pohľad späť: Dlhodobá účasť na náboženských obradoch v 66 krajinách sveta“ (Looking Backward: Long-Term Religious Service Attendance in 66 countries). Stojí za ňou trojica autorov Robert J. Barro, Edgard Dewitte a Laurence Iannaccone. Štúdiu publikovala prestížna americká nezisková výskumná organizácia Národný úrad pre ekonomický výskum (National Bureau of Economic Research – NBER) v júli tohto roka. 

Štúdia má tri závery. Prvý a najdiskutovanejší je, že za pokles praktizujúcich katolíkov môže aj Druhý vatikánsky koncil. Dôvodom pre toto tvrdenie je podľa autorov fakt, že úbytok praktizujúcich veriacich je u katolíkov po skončení koncilu vyšší ako o iných vierovyznaní.

„Miera účasti na náboženských obradoch v prevažne katolíckych krajinách začala klesať v porovnaní s ostatnými krajinami a ostatnými kresťanskými krajinami práve po Druhom vatikánskom koncile. Tento výsledok platí pre účasť dospelých a detí na náboženských obradoch,“ píšu autori v štúdii. 

Katolícke krajiny boli v skúmaní definované ako krajiny s katolíckym obyvateľstvom nad 50 percent a zahŕňali krajiny ako Írsko, Taliansko, Rakúsko, Francúzsko, Brazília, Filipíny, Mexiko, ale aj Slovensko. 

Štatistické údaje použité v štúdii ukazujú, že mesačná účasť na náboženských obradoch v katolíckych krajinách klesla najmenej o 20 percentuálnych bodov v porovnaní so všetkými ostatnými krajinami, ako aj v porovnaní s „kresťanskými“ krajinami, pričom výrazný pokles zaznamenali najskôr v období od roku 1965 do roku 1974.

Hoci štúdia neskúmala, čo konkrétne z Druhého vatikánskeho koncilu spôsobilo prudký celosvetový pokles účasti na omšiach, jej autori uvádzajú niekoľko potenciálnych faktorov. Tu vychádzajú najmä z prác Andrewa Greeleyho, známeho amerického kňaza a sociológa. Ten za možné príčiny sekularizácie katolíkov považoval zmeny v slávení omše, nový ekumenický pohľad na iné náboženstvá či zrušenie požiadavky určitých praktík, ako je napríklad zdržiavanie sa mäsa v piatok.

„Explicitné spochybnenie stáročných doktrín, ako napríklad zákaz antikoncepcie, mohlo narušiť vnímanie cirkvi ako neochvejnej inštitúcie vlastniacej pravdu a nahradiť ho modelom, v ktorom jednotlivci mali priamejší vzťah s Bohom a boli preto menej závislí od cirkvi a jej formálnych služieb,“ uviedli výskumníci vychádzajúc z prác Greeleyho.

Čo sa týka spochybňovania zákazu antikoncepcie, autori tu narážali na fakt, že v roku 1967 sa do médií dostala informácia, že významná väčšina členov komisie pre posudzovanie antikoncepcie, vrátane 60 z 64 teológov a 9 z 15 kardinálov, podporovala zrušenie tohto zákazu. Túto komisiu ustanovil pápež Ján XXIII. a rozšíril jeho nástupca Pavol VI. Ten napokon povolenie antikoncepcie odmietol. Katolícke stanovisko Pavol VI. následne objasnil v encyklike s názvom Humane Vitae.

„Všeobecnejšie povedané, tieto výsledky môžu vysvetľovať, prečo mnohé náboženské autority váhajú s modernizáciou svojej doktríny alebo so znižovaním prekážok náboženskej účasti,“ uvádzajú k tejto téme autori štúdie.