Rusko čelí deficitu, Ukrajina kolapsu ekonomiky
Rusi očakávajú dvojnásobný deficit štátneho rozpočtu. Na Ukrajine po 100 rokoch prestalo fungovať oceliarstvo.
Rusko plánuje v roku 2027 vynaložiť na obranu 17,1 bilióna rubľov (178 miliárd eur), čo je o približne 27 percent viac ako pôvodne rozpočtovaných 13,5 bilióna rubľov. Pôjde o najvyššiu sumu od začiatku vojny na Ukrajine.
V pondelok o tom na základe prístupu k vládnym dokumentom informovala agentúra Reuters. Celkové vojenské výdavky dosiahnu v nasledujúcich troch rokoch až 50 biliónov rubľov. V roku 2026 Kremeľ plánoval vynaložiť na rozpočet ministerstva obrany 12,1 bilióna rubľov. Skutočná suma je však utajená, pričom niektoré vojenské výdavky môžu byť zahrnuté aj v iných častiach rozpočtu.
Rekordné výdavky na rezort obrany a vojnu zvyšujú deficit krajiny, pričom podľa nového vládneho odhadu v roku 2026 dosiahne 3,2 percenta HDP. Predchádzajúci odhad pritom počítal s 1,6 percenta HDP.
Štátny dlh Ruska by tak mal budúcom roku vzrásť na 21,7 percenta HDP z 19,9 percenta HDP v roku 2026, čím presiahne hranicu 20 percent, ktorú sa Moskva dlhodobo snaží neprekročiť.
Odhady vývoja štátnej kasy ukazujú, že ruská ekonomika čelí tlaku. Zvyšovanie zbrojných výdavkov je pritom iba jedným z faktorov zhoršujúcich sa rozpočtových vyhliadok Kremľa.
Vláda napríklad znížila odhad príjmov z ropy a zemného plynu na rok 2026 na 7,6 bilióna rubľov z predchádzajúcich 8,9 bilióna rubľov. Tento zdroj príjmov tvorí okolo 20 až 25 percent príjmov štátneho rozpočtu.
Útoky na rafinérie a ruská reakcia
K jeho poklesu má dôjsť napriek tomu, že ceny ropy a plynu vrátane ruskej ropy Urals tento rok v dôsledku vojny na Blízkom východe prudko vzrástli. Ruský export však skomplikovali ukrajinské útoky na infraštruktúru, ako sú prístavy a rafinérie.
V prvých ôsmich mesiacoch roku 2026 Ukrajina zasahovala ruskú rafinériu v priemere raz za tri dni. V dôsledku útokov klesla v júni spracovateľská kapacita ruských rafinérií na 3,8 miliónov barelov za deň, čo je najnižšia úroveň za viac ako 20 rokov a približne o 30 percent menej ako pred rokom.
Produkcia benzínu klesla o 20 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2025, zatiaľ čo produkcia nafty podľa odhadov klesla takmer o 30 percent, čo viedlo vládu k obmedzeniu vývozu palív s cieľom chrániť domáce zásoby.
Aj preto ruský prezident Putin v pondelok 28. septembra podpísal dekrét, ktorým obmedzil prístup k údajom o ropných rafinériách v krajine a o vývoze energie.
Vojna a ukrajinské útoky teda napínajú ruský rozpočet, zatiaľ však nie spôsobom, ktorý by bol pre Kremeľ nezvládnuteľný. Očakávaný dlh 21,7 percenta HDP v roku 2026 bude stále nižší než sú dlhy v akomkoľvek členskom štáte EÚ. Najbližšie k Rusku je v tomto smere malé Estónsko s dlhom na úrovni asi 25 percent k HDP. Všetky veľké európske ekonomiky sú na tom výrazne horšie. Dlh Nemecka sa pohybuje okolo 64 percent HDP a Francúzska na úrovni tesne pod 120 percent HDP.
Útoky na ropnú infraštruktúru síce poškodili rozpočet Kremľa, no doposiaľ neviedli k ničomu, čo by vyzeralo ako väčší prepad životnej úrovne. Na čerpacích staniciach sa motoristi môžu stretnúť s radami a čakaním, no cena za liter benzínu či nafty v Rusku nestojí ani euro, čo je hlboko pod úrovňou cien, na ktoré sme zvyknutí v EÚ. (Mimochodom, v USA dnes stojí liter benzínu tesne nad 1 euro, nafta tesne nad 1,5 eura na liter.)
Dôvodom ruských cien je, že okamžite zvýšili produkciu na východe krajiny, ktorý je zatiaľ mimo dosahu ukrajinských dronov a zastavili vývoz nafty. Týmto krokom Putin zároveň znížil celosvetovú ponuku nafty a tým prispel aj k rastu cien v Európe.
Čo s dierou v ukrajinskom rozpočte
Hospodárske vyhliadky Ukrajiny sú však neporovnateľne horšie. Európska únia síce poskytla Kyjevu pôžičku (v skutočnosti dotáciu) 90 miliárd eur na dva roky, prezident Zelenskyj však nedávno spojencom oznámil, že čelí neočakávane veľkému schodku v obrannom rozpočte. Tvrdí, že na jeho prekonanie by Ukrajina potrebovala ďalších 27 miliárd dolárov (23,7 miliardy eur).
Zelenského požiadavka prekvapila a znepokojila mnohých európskych predstaviteľov v čase, keď Ukrajine chýba munícia do protivzdušnej obrany, no pritom čelí najintenzívnejším ruským vzdušným útokom od začiatku vojny.
Kyjev v pondelok oznámil, že prostredníctvom úsporných opatrení sa mu podarilo tento deficit znížiť na 20 miliárd dolárov (17,6 miliardy eur). Ako však uviedol premiér Serhyj Koreckyj „zostáva otvorenou otázkou“, ako zaplniť zostávajúcu dieru v rozpočte. Dlh Ukrajiny sa pritom pohybuje na úrovni 100 percent HDP.
V Európe zároveň klesá ochota európskych spoločností podieľať sa na ďalšom financovaní vojny na Ukrajine. Vidieť to na náraste popularity strán a politikov, ktorí pokračovanie vojny nepodporujú. Včera o tom v rozhovore pre TA3 hovoril (mimochodom veľmi čistou slovenčinou) Petr Bystroň, europoslanec AfD, ešte viac o tom vypovedá francúzska politička Marine Le Penová, ktorá je favoritkou budúcoročných prezidentských volieb vo Francúzsku. Vo štvrtok uviedla, že v prípade víťazstva s dotovaním Ukrajiny Francúzsko skončí.
Koniec oceliarstva, takmer polovica moderných skladov zničená
Ešte horšie ako makroekonomické ukazovatele sú však pre Ukrajinu dôsledky ruského bombardovania. Mediálna pozornosť sa venuje najmä útokom na Kyjev, ktorých je za mesiac najviac od začiatku vojny, hlavný problém pre ekonomiku štátu je inde.
Začiatkom tohto mesiaca údery balistických rakiet vyradili z prevádzky tri hlavné zostávajúce oceliarne na Ukrajine v priemyselných centrách Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti.
Oleksandr Vodoviz, vedúci kancelárie generálneho riaditeľa spoločnosti Metinvest, vtedy útoky komentoval slovami: „K dnešnému dňu [Ukrajina] už nemá žiadny oceliarsky priemysel.“
„Vedeli o závode všetko, vedeli presne, kam majú zasiahnuť,“ povedal Vodoviz.
Spoločnosti Metinvest a ArcelorMittal uviedli, že závody – ktoré spolu tvorili 90 percent celkovej produkcie ocele v krajine – sú mimo prevádzky.
Ukrajina bola pred vojnou oceliarskou veľmocou, teraz sa výroba ocele zastavila prvýkrát za sto rokov.
Ako píše Marta Havryško, týka sa to aj ďalších miest, napríklad mesta Kryvyj Rih, odkiaľ pochádza Zelenskyj.
Príbeh oceliarskeho priemyslu sa opakuje aj v iných sektoroch. Po tom, ako Kyjev začal s dronovými útokmi na sklady a infraštruktúru ruskej spoločnosti Wildberries, Moskva reagovala zintenzívnením bombardovania skladov a tiež údermi na ukrajinské nákupné centrá.
Ruslan Šostak, spolumajiteľ maloobchodných sietí EVA a VARUS, tvrdí, že z celkových 5 miliónov m² moderných skladov na Ukrajine Rusko zničilo 2,1 milióna m², pričom len za posledné mesiace bolo poškodených 900-tisíc m².
V neposlednom rade, hospodárstvo Ukrajiny trpí tiež v dôsledku blokády Čierneho mora. Blokáda prístavov v Odeskej oblasti podľa odhadov vlády stojí Ukrajinu ročne 1,5 percenta HDP. Minister poľnohospodárstva Taras Vysockyj uviedol, že alternatívne trasy umožňujú Ukrajine vyvážať len 40 percent jej bežného objemu poľnohospodárskej produkcie.
Pritom to najhoršie má ešte len prísť. Ruské ministerstvo obrany avizovalo, že sa nasledujúce mesiace zameria na ukrajinský energetický systém, ktorý je pre nedostatok protivzdušných systémov zraniteľnejší ako kedykoľvek predtým.