Problém štátu
O rok sú voľby a Ukrajine hrozí vyčerpanie. Otázka znie, v akom stave je domáca elita, ktorá musí čeliť najťažšej skúške od roku 1989.
.jpg&w=3840&q=75)
O pár dní uplynú tri roky od volieb v roku 2023, začína teda posledný rok do volieb v roku 2027.
Na úvod treba skonštatovať, že voľby už dnes nedokážu zmeniť to, čo by si želali voliči. Príliš veľa moci a kompetencii bolo presunutých zo štátov na úroveň EÚ, o najzásadnejších otázkach sa rozhoduje mimo Slovenska, otázkou zostáva, ako a čomu sa slovenská elita dokáže prispôsobiť, respektíve čomu sa prispôsobiť odmietne a dokáže v úzkej uličke medzi dvomi stenami niečo vymyslieť.
Nie je to nepoznaná situácia, v 20. storočí boli pre Slovensko osudovými roky, keď o vývoji nerozhodovalo primárne to, čo sa dialo doma, ale geopolitika a situácia vo svete. Platí to najmä pre roky 1918, 1939, 1948, 1968. Podľa stavu a rozhľadu domácej elity sme sa buď vyhli horšiemu vývoju, v opačnom prípade sme sa stali čistým objektom dejín.
Panuje zhoda, že po 4,5 roku vieme, že zástupná vojna s Ruskom bude mať zásadné dôsledky nielen pre Ukrajinu a Rusko, ale aj pre Európu.
Keďže to predstavuje najzásadnejšiu geopolitickú zmenu od roku 1989, zastavme sa na moment a pozrime sa na situáciu v Európe a stav domácej elity, ktorá tomu musí čeliť.
Začnime vo svete.
Prezident Zelenskyj zase hovorí o ruských útokoch na európske mestá a štáty.
„Riziko útoku pomocou dronov, rakiet alebo pozemnej operácie je veľmi vysoké. [Pomocou dronov Putin útočí na] Moldavsko či Rumunsko, narúša vzdušný priestor Poľska, mieri na letiská v Nemecku či severských krajinách... a v tomto bude pokračovať.“
Európa má podľa Zelenského na to reagovať.
Scenár na priame zapojenie Európy do vojny je opäť na stole. Všimnime si, že Zelenskyj už výzvy neadresuje primárne Amerike, ale Európe.
Všímajú si to aj naši Progresívci, včera napísali toto:
