Nafta je drahšia ako v časoch regulácie. Fico mlčí

Bolo to 18. marca 2026, ceny nafty na našich pumpách sa regulovali a dosahovali úroveň približne 1,5 eura na liter. Vláda schválila balík opatrení na reguláciu cien pohonných hmôt a obmedzenie pri tankovaní, premiér hovoril o potrebe udržať stabilitu. 

V praxi to znamenalo, že od 23. marca bola pre vozidlá so zahraničným evidenčným číslom stanovená cena za liter nafty na 1,826 eura. O tri dni neskôr ministerstvo financií túto cenu zvýšilo na 2,012 eura za liter.

Dnes je 8. september toho istého roka, ceny na čerpacích staniciach sa dlhodobo pohybujú nad hranicou 1,93 eura za liter nafty. Sú teda vyššie ako bola cena pre zahraničné autá a zhruba rovnaké, ako bola najvyššia cena nafty počas palivovej krízy v marci a apríli.

Je tu ešte jedna zmena. Vláda mlčí, neavizuje žiaden balík ani mimoriadne opatrenie na reguláciu cien pohonných hmôt. Tému prehliada. Pritom situácia je dramatickejšia, ako bola v polovici marca. 

Vtedy aj dnes za palivovú krízu mohlo duo Trump – Zelenskyj. Vtedy išlo o ostreľovanie Iránu a Zelenského zastavenie Družby, ktorú Ukrajinci otvorili až po maďarských voľbách. 

Vojna v Iráne pokračuje, Trump reční, ale nedokáže ju skončiť. A Zelenskyj dronovými útokmi na ruské rafinérie zvýšil tlak na ceny nafty.

Ide práve o naftu. Hlavným problémom nie je ropa, ale osobitne nafta, ktorej je na svetových trhoch nedostatok.

Dôvodom je, že naftu vyrábajú najmä rafinérie na Blízkom východe a v Rusku, ktoré spolu pokrývajú približne polovicu dopytu na svetových trhoch. V dôsledku dronových útokov na ruské rafinérie produkcia nafty určenej na zahraničné trhy v Rusku poklesla o približne 92 percent. V prípade blízkovýchodnej nafty je zasa problémom Hormuzský prieliv, ktorý, na rozdiel od ropy, rafinérie nevedia obísť.

Preto sa aktuálne vo svete vyrába o 47 miliónov barelov nafty mesačne menej ako minulý rok (agentúra S&P). To znamená, že na trhu chýbajú 2 až 3 milióny barelov nafty denne. Preto je cena u nás vysoká a inde ešte vyššia.

Je tu však ešte jeden dôležitý jav. Firmy, ktoré spracúvajú ropu na naftu, dosahujú historicky vysoké marže. Aby sme pochopili, aké sú veľké, uveďme, že priemerná cena marže, takzvaný crack spread, je za normálnych okolností okolo 20 dolárov za barel (+/- 5 dolárov).

Začiatkom septembra, keď padol absolútny historický rekord, sa cena crack spreadu dostala v kľúčovom európskom obchodnom uzle Amsterdam-Rotterdam-Antverpy až na úroveň 98 dolárov za barel, pričom dnes je na úrovni približne 95 dolárov.

Crack spread pri benzíne je na úrovni približne 40 dolárov za barel, preto sa zdražovanie týka najmä nafty.

Pritom vyhliadky sú, že ceny pohonných hmôt budú aj naďalej rásť. Po prvé preto, že sa blíži vykurovacie obdobie, ktoré zvyšuje dopyt po pohonných látkach, ktorých je už teraz nedostatok, veď zásoby nafty v EÚ sú na historicky najnižšej úrovni.

A tiež preto, že situácia v Hormuze sa znova zhoršila, a tak ceny ropy začali v posledných dňoch opäť rásť až k hranici 100 dolárov za barel. Cena ropy Brent je dnes takmer 98 dolárov za barel. Pre porovnanie uveďme, že pred rokom to bolo 75,5 dolára.

A tu sa vraciame na Slovensko. Tu máme domácu spoločnosť Slovnaft, ktorá spracúva ropu na naftu a teraz zrejme dosahuje solídne zisky. Veď ak predtým Slovnaft nakúpil ropu za 100 dolárov za barel, spracoval ju na naftu a predal za 125 dolárov, dnes tú istú naftu predáva za 195 dolárov. Zisk na bareli ropy (159 litrov) tak činí 70 dolárov, čo znamená, že Slovnaft môže dosahovať takmer trojnásobné zisky.

Slovnaft má v niečom zložitejšiu situáciu, pretože ropu mieša, musel investovať do technológií, pripravuje sa na úplne zastavenie ruskej ropy cez Družbu. Posúdiť, čo to reálne znamená, je úloha pre expertov, nie noviny.

Na Slovensko však ešte stále prúdi lacnejšia ruská ropa, ktorej ceny boli zmluvami stanovené dopredu. To znamená, že marže Slovnaftu (respektíve Molu) môžu byť ešte vyššie.

Fico aj Matovič v minulosti ukázali, že sa so Slovnaftom dohodnúť vedia. Obzvlášť v období, ako je toto, keď má rafinéria vysoké zisky. Prečo to vláda nedokáže aj dnes? 

Všetko sa to deje v čase, keď má iba Rakúsko vyššie ceny pohonných látok ako my, pričom Maďarsko a Česko majú rovnaké ceny, Poliaci dokonca o 20 centov za liter nižšie. 

Ak by chcel niekto argumentovať nižšími daňami na pohonné látky a rozdielmi medzi Slovenskom a okolitými štátmi, treba ho rýchlo zastaviť. Vysoké ceny na čerpacích staniciach totiž výrazne viac napĺňajú aj štátnu kasu. Spotrebná daň a DPH tvoria minimálne 40 percent ceny nafty na čerpacích staniciach (pri nižšej cene ropy môže atakovať až 50 percent sumy). To znamená, že je tu priestor tak na dohody so Slovnaftom, ako aj na úpravu daňovej sadzby na strane štátu, keďže ten si môže prípadné straty na daniach vykryť zdanením ziskov Slovnaftu. 

Cena nafty je už týždne extrémne vysoká. Je možné, že ešte ďalej porastie. Na čo teda Fico čaká? Alebo mu vyhovuje, že každý deň, ktorým vláda nechá ceny nafty rásť, platia Slováci viac nielen maďarským majiteľom Slovnaftu, ale aj do štátnej kasy? Zvláštna politika na niekoho, kto sa hlási k národnej sociálnej demokracii.