So sebestačnosťou niektorých komodít je to ešte horšie, ako sme čakali

Na Slovensku už nepočítame iba suché dni a chýbajúce centimetre zrážok. Objavujú sa aj dôsledky suchého horúceho leta. Augustové odhady ukazujú, koľko úrody môže na poliach chýbať. Obilie nie je na tom až tak zle, zato produkcia kukurice na zrno má medziročne klesnúť o necelých 40 percent (presne 38,9 percenta), ešte horšie je na tom cukrová repa, pokles by mal dosiahnuť až 52,8 percenta.

Za vysokými číslami sa však skrývajú dva odlišné príbehy. Pri kukurici sa pestovateľská plocha takmer nezmenila, prepad produkcie tak spôsobil najmä slabší výnos. Pri cukrovej repe sa k suchu pridalo zatvorenie jedného z dvoch slovenských cukrovarov a následné zmenšenie výmery.

Druhý odhad úrody, ktorý Štatistický úrad zverejnil 1. septembra, zachytáva situáciu k 15. augustu. Nejde ešte o konečné výsledky zberu, ale o podrobný pohľad na výnosy, produkciu a regionálne rozdiely pri letných plodinách. Výsledky potvrdzujú augustovú prognózu Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC), pričom pri kukurici či cukrovej repe ukazujú ešte nižší hektárový výnos.

Ako sme už písali, dážď po dlhotrvajúcom suchu nedokáže spätne napraviť škody, ktoré vznikli počas kvitnutia a tvorby úrody. Nové údaje ukazujú, že pri viacerých plodinách už nejde iba o riziko.

Najčistejšie vidno vplyv počasia pri kukurici na zrno. Jej výmera sa medziročne zmenšila iba o 0,4 percenta, no hektárový výnos má klesnúť mimoriadne prudko: z 8,22 na 5,04 tony. Celková produkcia by sa tak znížila z 1,3 milióna na približne 794-tisíc ton.

Odhadovaný výnos je zároveň o 28,5 percenta nižší než päťročný priemer. Konečné číslo však bude známe až po skončení zberu. Jana Holéciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory upozorňuje, že komora pracuje s hláseniami priamo z poľnohospodárskych podnikov, nie s rovnakým typom odhadu ako Štatistický úrad.

„Kukurice bude menej, ale jednoznačné údaje budú až po skončení zberu, pravdepodobne v priebehu novembra. Tento rok to môže byť o čosi skôr, pretože kukurica je už teraz dosť vyschnutá,“ povedala pre Marker.

Výrazné sú aj regionálne rozdiely. Štatistický úrad odhaduje v Nitrianskom kraji výnos 4,22 tony z hektára, v Trnavskom 5,66 a v Košickom 6,13 tony. Krajské priemery pritom stále zakrývajú rozdiely medzi jednotlivými poľami.

Podľa Holéciovej možno porovnať rovnakú plodinu aj porovnateľnú starostlivosť, no rozhodujúce je, či bolo pole odkázané iba na dážď. „Na poli, kde zasiali kukuricu a majú zavlažovanie, majú dobrú úrodu. Tam, kde sú len zrážky, je kukurica v žalostnom stave,“ dodala.

Ešte väčší percentuálny prepad čaká cukrovú repu. Jej produkcia má klesnúť z približne 1,22 milióna na 575-tisíc ton, teda o 52,8 percenta. Celý rozdiel však nemožno pripísať suchu.

Pestovateľská plocha sa zmenšila z 18,2-tisíca na 12,3-tisíca hektárov, čo predstavuje pokles o 32,4 percenta. Podľa predsedu Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska Petra Závodského to súvisí s februárovým oznámením spoločnosti Považský cukor v Trenčianskej Teplej, že ukončí spracovanie repy a výrobu cukru.

Počasie tiež zasiahlo hektárový výnos. Štatistický úrad ho odhaduje na 46,99 tony, takmer o 30 percent menej než vlani. Závodský očakáva najviac približne 50 ton z hektára. V Nitrianskom kraji dosahuje odhad iba 41,41 tony, zatiaľ čo v Trnavskom kraji 52,09 tony.

Po odchode Považského cukru zostáva slovenská cukrovarnícka vertikála odkázaná na závod v Seredi. Skončila stopercentná sebestačnosť Slovenska v cukre. Bola to posledná plodina, kde sme boli sebestační. Dlhšie sa hovorí, že manažment Slovenských cukrovarov chce rozšíriť spracovateľské kapacity s cieľom obnoviť výmery tak, aby krajina dokázala pokryť 70 až 80 percent svojej spotreby. „Takýto cieľ však musí podporiť prostredníctvom projektových výziev a viazanej podpory aj rezortné ministerstvo v novom programovom období,“ dodal Závodský.

Problémy tým však nekončia.

Sucho sa nekončí zberom poškodenej úrody. Na jeseň sa môže premeniť na sejbu do kameňa. Holéciová upozorňuje, že „pôda je veľmi presušená“, čo môže skomplikovať zakladanie budúcoročnej úrody.

Problémy sa týkajú najmä plodín, ktoré zostali na poliach – kukurice, sóje, cukrovej repy a slnečnice. Za najvážnejšiu považuje komora situáciu pri kukurici a krmovinách. Menšia úroda môže pre chovateľov znamenať nedostatok vlastného krmiva a potrebu drahších nákupov. Zavlažovanie zase zvyšuje výrobné náklady a farmár nemá istotu, či drahšie vypestovanú produkciu predá za primeranú cenu.

SPPK predbežne očakáva straty pri kukurici v desiatkach miliónov eur. Pri všetkých zasiahnutých plodinách Holéciová hovorí o stovkách miliónov. Ide však o rámcový odhad organizácie, ktorá zatiaľ nemá kompletné údaje, nie o konečný účet. Podľa Holéciovej bude konečný účet známy až niekedy v marci budúceho roka.

Obaja zástupcovia poľnohospodárov hodnotia intenzitu sucha mimoriadne vážne. Holéciová ho označila za jedno z najhorších za posledné desaťročia, horšie než v rokoch 2018 a 2022, keď štát vyplácal kompenzácie.

Závodský použil ešte silnejšie slová: „Za poklesom hektárového výnosu je predovšetkým bezprecedentné sucho, ktoré si nikto nepamätá. Nedostatok zrážok doslova likvidoval juh Slovenska. Porasty navyše nemáme pod závlahami v takom rozsahu, ako tomu bolo počas komunizmu.“

Ich skúsenosť z terénu dokladá aj vládny materiál založený na hodnotení SHMÚ. Apríl 2026 bol najsuchším aprílom od začiatku porovnateľných meraní v roku 1881. Zrážky dosiahli na Slovensku iba 0 až 30 percent normálu rokov 1991 až 2020.

Vláda 2. septembra schválila 30 miliónov eur na kompenzovanie škôd spôsobených tohtoročným suchom. Suma nepredstavuje odhad celkových strát, ale prvý finančný rámec.

Pomoc nemá byť paušálnou platbou. Podniky budú musieť preukázať hospodársku škodu aj jej príčinnú súvislosť so suchom. Pri výpočte sa majú zohľadniť poistné plnenia a ďalšie podpory, aby štát tú istú stratu nekompenzoval viackrát. Konečná potreba bude známa až po skončení zberu a preverení žiadostí.

Od novej kompenzácie treba oddeliť približne 200 miliónov eur, ktoré ministerstvo avizovalo už v auguste. Ide o skoršie vyplatenie preddavkov z priamych platieb, nie o náhradu škôd. Rezort vtedy vyčlenil aj päť miliónov eur cez zelenú naftu na podporu chovateľov zasiahnutých nedostatkom krmiva.

Vláda schválila aj zriadenie Národnej komisie pre vodu a sucho. Kompenzácia môže farmám pomôcť prekonať poškodenú sezónu. Sama však neobnoví závlahové sústavy ani chýbajúce spracovateľské kapacity. 

Slovensko nie je izolovaným prípadom. Spoločné výskumné centrum Európskej komisie v augustovom MARS Bulletine zaradilo medzi oblasti so závažnými následkami horúčav a nedostatku vody aj Francúzsko, juh Nemecka, sever a stred Talianska, Rakúsko, Česko, Maďarsko a západ Rumunska.

Vysoké teploty a nedostatok zrážok zasiahli letné plodiny počas kvitnutia a tvorby úrody. Výsledkom sú slabšie nalievanie zrna, nižšia tvorba biomasy a predčasné dozrievanie. JRC znížilo prognózy výnosov všetkých letných plodín v EÚ pod päťročný priemer, pri niektorých až o 14 percent. Neskoršie dažde môžu pomôcť zostávajúcim porastom a jesennej sejbe, stratený výnos však už nevrátia.

Čo môže priniesť opakovanie podobných rokov, ukazuje Maďarsko. Niekdajší pravidelný vývozca kukurice sa podľa agentúry Reuters mení na jej dovozcu.

Maďarská úroda má tento rok dosiahnuť približne 2,5 milióna ton, menej než tretinu produkcie z rokov 2018 a 2019. Maďarská vláda už očakáva, že krajina bude musieť kukuricu dovážať. V Rumunsku sa predpokladá približne osemmiliónová úroda, ktorá je stále o viac než polovicu nižšia než v rokoch 2018 a 2019. Vývoz tam klesol na 2,2–4,7 milióna ton v rokoch 2023–2025 z viac než 7 miliónov ton na začiatku desaťročia.

Na úrovni celej EÚ sa očakáva 50,1 milióna ton kukurice. Išlo by o takmer dvadsaťročné minimum a približne pätinový prepad oproti priemeru predchádzajúcich troch rokov.

Opakované straty už menia rozhodovanie farmárov. Časť rumunských pestovateľov prechádza od kukurice k slnečnici alebo k plodinám siatym na jeseň. Ani investícia do závlahy však nemusí pomôcť bez dostupnej vody. Reuters opisuje rumunskú farmu, ktorej prívodný kanál bol od polovice júla mimo prevádzky. Príklad Maďarska a Rumunska preto nie je iba príbehom jednej slabej úrody. Ukazuje, ako sa z klimatického problému môže stať zmena obchodnej bilancie a celej štruktúry poľnohospodárstva.

Poľsko neponúka návod, ako odstrániť sucho. Jeho južné regióny tento rok tiež zápasili s nedostatkom pôdnej vlahy, hoci na celoštátnej úrovni zostali následky obmedzené. Ukazuje však, že postavenie krajiny v poľnohospodárstve a potravinárstve sa dá v priebehu jednej generácie zásadne zmeniť.

Poľské ministerstvo pôdohospodárstva uvádza, že hodnota agropotravinárskeho exportu vzrástla medzi rokmi 2004 a 2024 z 5,2 miliardy na 53,8 miliardy eur, teda viac než desaťnásobne. Obchodný prebytok sa zvýšil približne 22-násobne na 18 miliárd eur a podiel exportu na predanej produkcii potravinárskeho priemyslu stúpol z približne 18 na 42 percent.

Nejde o desaťnásobný rast poľnohospodárskej produkcie ani o dôkaz desaťnásobnej produktivity. Je to však výsledok, ktorý ukazuje silu celého reťazca. Poľské ministerstvo tento vývoj pripisuje vstupu na jednotný európsky trh, rastu exportu a rozsiahlym investíciám do modernizácie potravinárskeho priemyslu vrátane využitia verejných a európskych zdrojov.

Poľsko podporuje investície malých a stredných podnikov do spracovania a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh. Pri organizovaných formách spolupráce, napríklad skupinách producentov a družstvách, možno podporiť aj skladovanie, triedenie, balenie a prípravu výrobkov na predaj. Program ich zároveň zvýhodňuje vyššou intenzitou pomoci a spoluprácu medzi farmármi a spracovateľmi podporuje povinnými dodávateľskými zmluvami. Ďalší program rozvíja spracovanie a predaj priamo na farmách. 

Práve cukrová repa ukazuje, prečo nestačí riešiť iba pole. Sucho znížilo výnos, ale zatvorenie cukrovaru zmenšilo aj priestor, kde možno úrodu spracovať a predať. Kompenzácia dokáže nahradiť časť jednej straty. Neobnoví však cukrovar, závlahu, sklad, zmluvu so spracovateľom ani odbytový trh.

Poľský obrat trval dve desaťročia a nebol bez problémov. Dokazuje však, že krajina nemusí zostať uväznená vo svojej súčasnej pozícii. Otázkou po tohtoročnom suchu preto nie je iba to, koľko štát vyplatí farmárom. Rozhodujúce bude, či kompenzácie kúpia čas na obnovu závlah a celého potravinového reťazca, alebo sa stanú len pravidelnou záplatou.

Téme sucha a tepla a ich dôsledkov na poľnohospodárstvo bola tento týždeň venovaná aj debata Do kríža, hosťami boli meteorologička Nikoleta Hrušková, klimatológ Pavol Faško a farmár Marián Glovaťák, môžete si ju pozrieť tu.