Sucho po daždi nezmizlo. Následky môžu trvať roky
Búrky ovlažili povrch, no nedostatok krmiva môže prinútiť farmy zmenšiť stáda. Slovensko pritom využíva iba 15 percent štátnej závlahovej siete.
Slovensko
Jakub TužinskýRedaktor
.jpg&w=3840&q=75)
Búrky ovlažili povrch, no nedostatok krmiva môže prinútiť farmy zmenšiť stáda. Slovensko pritom využíva iba 15 percent štátnej závlahovej siete.
Augustové búrky priniesli ochladenie aj výdatný nárazový dážď. Mohlo by sa zdať, že to najhoršie je za nami. Povrch pôdy sa však ovlažil podstatne viac než hlbšie vrstvy a straty na časti úrody už neskoré zrážky nezvrátia.
Dážď je udalosť, sucho je bilancia. Niekoľko búrok nevymaže deficit, ktorý sa v niektorých regiónoch hromadil päť až šesť mesiacov. SHMÚ k 23. augustu konštatoval zlepšenie, nie koniec sucha. Za predchádzajúcich 90 dní chýbalo na väčšine Slovenska vyše 75 milimetrov zrážok a miestami viac než 150 milimetrov. Mesačný výhľad navyše označujeobdobie do 20. septembra ako celkovo zrážkovo podnormálne.
V hornej vrstve pôdy sa situácia zlepšila, no monitoring Intersucha ukazuje, že v hĺbke 40 až 100 centimetrov zostalo extrémne sucho približne na dvoch tretinách Slovenska. Pole teda môže byť po búrke na povrchu mokré, zatiaľ čo koreňová zóna zostáva vyčerpaná.
Prvý odhad Štatistického úradu, založený na stave k 20. júnu, predpokladal úrodu hustosiatych obilnín tesne pod 2,6 milióna ton, medziročne približne o 17 percent menej. Terénna bilancia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory z 20. augusta však vyznieva priaznivejšie: ozimné obilniny priniesli priemerné až mierne podpriemerné výsledky, jarné dopadli horšie.
Obe informácie nemožno priamo porovnať. Štatistický úrad odhadoval celkovú úrodu na Slovensku oproti silnému roku 2025, zatiaľ čo komora kvalitatívne zhrnula výsledky svojej členskej základne. Druhý oficiálny odhad má Štatistický úrad zverejniť 2. septembra.
Horšie sú na tom objemové krmoviny. Regionálne hlásenia SPPK uvádzajú pri prvej kosbe lucerny výpadky 30 až 40 percent, pri druhej viac ako 50 percent a pri sene 40 až 50 percent. V časti regiónov už farmári krmivo nakupujú alebo predávajú hovädzí dobytok a ovce.
Sucho zasiahlo viacero regiónov a možnosti nákupu krmiva sa postupne zužujú. Z pohľadu potravinovej bezpečnosti preto nemusí byť najväčšou hrozbou slabšia úroda pšenice, ale zmenšovanie domácich stád. Ak farmy časť zvierat predajú alebo odvedú na bitúnok, následky sa môžu preniesť do ďalších rokov. Obnova hovädzích stád je pre dlhý reprodukčný cyklus pomalá a môže trvať roky.
Sucho navyše neprichádza do zdravého odvetvia. Ako sme ukázali v analýze cien mlieka, časť chovateľov už čelí poklesu výkupných cien. Teraz sa k nižším príjmom pridáva drahšie alebo chýbajúce krmivo. Súbeh oboch tlakov môže znížiť dojivosť a prinútiť ďalšie farmy zmenšiť stáda.
Spoločné výskumné centrum Európskej komisie (JRC) v augustovom bulletine MARS (Monitoring Agricultural Resources), ktorý sleduje stav plodín a prognózuje ich výnosy, zaradilo Slovensko spolu s Českom, Rakúskom a Maďarskom medzi oblasti so závažnými dôsledkami tepla a nedostatku vody. V úplnom bulletine očakáva tieto slovenské výnosy:
Ide o prognózu založenú na modeloch, pozorovaniach Zeme a expertnom hodnotení, nie o výsledok zberu. Hodnotí obdobie do 15. augusta, takže nezachytáva najvýdatnejšie dažde nasledujúceho týždňa. Neskoršia vlaha však už nenahradí straty vzniknuté počas kvitnutia a tvorby úrody.
Pri kukurici na zrno očakáva JRC oproti päťročnému priemeru pokles o 18 percent na Slovensku, 19 percent v Česku, 15 percent v Rakúsku a 34 percent v Maďarsku. Poľsko je iba dve percentá pod priemerom. JRC miernejší celoštátny dopad vysvetľuje priaznivejšími podmienkami v iných regiónoch krajiny.
Poľsko je zároveň príkladom dlhodobého rastu agropotravinárstva. Hodnota jeho exportu v tomto odvetví medzi rokmi 2004 a 2024 vzrástla z 5,2 na 53,8 miliardy eur a krajina výrazne modernizovala spracovateľské kapacity. Tohtoročný výnos kukurice však nemožno vydávať za priamy dôsledok tohto rastu.
Sucho zasiahlo aj Francúzsko. Zväz pestovateľov UNPT očakáva medziročný pokles produkcie zemiakov o 23 percent, približne o dva milióny ton. Hektárový výnos má pre horúčavy a sucho klesnúť o 14 percent; zvyšok súvisí aj s približne desaťpercentným zmenšením pestovateľskej plochy. Celý prepad preto nemožno pripísať iba počasiu.
plochozemec
Pred 39 minútami
Škoda že nemáme informácie, ako to fungovalo v minulosti. Jediná moja osobná skúsenosť je tá, že v lete sme sa kúpali na rybníku, kde bola čerpacia stanica a zakaždým tam prišiel pracovník a zapínal zavlažovanie. Po revolúcii to este nejaký čas fungovalo, teraz... Ruiny a rybník zanesený bahnom, o kúpaní ani reči. Takých ruín zostalo po 'úspešnej ' ekonomickej transformácii plno.