Mlieko za 35 centov. Pre domácich výrobcov problém

Včera som pri bežnom nákupe na pripravovaný článok vôbec nemyslel. Dokonca ani pri chladenom mlieku. Možno preto, že bolo za bežnú cenu. Keď som však prechádzal okolo trvanlivého, zastavila ma akciová cenovka: 35 centov za liter. Text mi razom ožil pred očami. Premýšľal som, či si nekúpim aj do zásoby, ale potom mi napadlo: A čo výrobcovia?

Pre zákazníka je 35 centov skvelá cena. Odhadovaná priemerná slovenská výkupná cena surového mlieka pritom v júli predstavovala necelých 37 centov za kilogram. Liter hotového mlieka a kilogram suroviny nemožno mechanicky porovnávať: medzi nimi je spracovanie, obal, doprava, daň aj obchod. Práve preto však 35-centová cenovka pôsobí tak výnimočne.

Extrémne lacné mlieko nemusí poškodzovať dodávateľa, ak zľavu zaplatí obchod. Český ekonóm Lukáš Kovanda však upozorňuje, že problém vzniká, ak sa časť nákladov prenesie na dodávateľa alebo opakované akcie vytvoria predstavu, že mimoriadne nízka cena je normálna. Pri konkrétnej akcii nevieme, kto zľavu financoval.

Mlieko za 35 centov nie je príčinou krízy, ale jej nápadným obrazom: rast európskych dodávok sprevádza pokles výkupných cien a pri spracovanejších výrobkoch Slovensko dováža v hodnote výrazne viac, než vyváža.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora uviedla, že prvovýrobcovia v prvom polroku 2026 dodali na trh o 31,4 milióna kilogramov mlieka viac než pred rokom, no utŕžili o 25,5 milióna eur menej.

S údajom komory sú v súlade aj dostupné údaje o nákupe surového mlieka. Slovenský mliekarenský zväz v odpovedi pre Marker uviedol, že mliekarne v prvom polroku 2026 nakúpili 446,1 tisíca ton. Za rovnaké obdobie roka 2025 komoditná správa ministerstva uvádza nákup prvonákupcov 414,8 tisíca ton. Rozdiel 31,35 tisíca ton predstavuje rast o 7,6 percenta a po zaokrúhlení zodpovedá údaju komory. Keďže zväz hovorí o nákupe mliekarní a komoditná správa o nákupe prvonákupcov, oba súbory sa rozsahom nemusia úplne prekrývať.

Súčasne prudko klesla cena. Európska komisia eviduje, že priemerná slovenská výkupná cena sa od septembrového vrcholu 49,76 eura za sto kilogramov znížila na odhadovaných 36,86 eura v júli 2026. Za desať mesiacov ide o prepad o 25,9 percenta.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka vo februári vyčíslil výrobné náklady na 52 až 53 centov za kilogram. Verejnú metodiku výpočtu nezverejnil a konkrétne náklady aj výkupné ceny sa medzi farmami líšia. Rozdiel medzi júlovou priemernou cenou a februárovým sektorovým odhadom preto nemožno označiť za stratu každej farmy. Ukazuje však, prečo ani vyššia dodávka nemusí znamenať zdravšie hospodárenie.

Vyššie tohtoročné dodávky nemenia dlhší trend: dojníc ubúda. Komoditná správa ukazuje, že ich priemerný počet sa v roku 2025 znížil o 2,4 percenta na 110,8 tisíca. Vyššia úžitkovosť pokles stáda nevyrovnala: celková výroba klesla o 1,1 percenta. Zrušený chov sa po zlepšení ceny nedá obnoviť zo dňa na deň.

Slovenský prepad nie je výnimkou. Rovnaké údaje Európskej komisie ukazujú, že od septembra 2025 do júla 2026 klesla priemerná výkupná cena v celej Únii o 21,6 percenta. V Česku sa znížila o 28,3 percenta, v Nemecku o 25,8 percenta a v Poľsku o 23,4 percenta. Júlové údaje za jednotlivé krajiny sú odhadmi členských štátov.

Pokles cien sprevádzal rast dodávok. Predbežné údaje Komisie ukazujú, že od januára do mája 2026 vzrástol zber kravského mlieka v EÚ medziročne o 3,7 percenta. V máji sa slovenské dodávky zvýšili o 10,8 percenta, najviac zo štátov zahrnutých v prehľade.

Slovenskú výkupnú cenu výrazne ovplyvňuje ponuka a dopyt na spoločnom európskom trhu; samotná slovenská bilancia ju neurčuje. Domáca podpora môže tlmiť následky, nie zvýšiť európsku cenu. Aj keby sa však cenový cyklus otočil, slovenský problém zostane: pri tekutom mlieku máme obchodný prebytok, pri spracovanejších výrobkoch hlboký deficit.

Podobne ako pri dreve nestačí mať domácu surovinu. Rozhoduje aj to, čo z nej krajina dokáže vyrobiť a predať. Slovensko pritom nie je úplne sebestačné ani podľa oficiálneho ukazovateľa produkčnej sebestačnosti: v roku 2025 predbežne dosiahol 73,9 percenta. Ministerstvo ho počíta z predaja prvovýrobcov 859,9 tisíca ton a bilančnej domácej spotreby 1,163 milióna ton v prepočte na surové mlieko, nie z celej odhadovanej výroby 928,6 tisíca ton.

Autor komoditnej správy Milan Repka pre Marker vysvetlil, že väčšinu rozdielu 68,6 tisíca ton medzi výrobou a predajom tvorí mlieko použité na kŕmenie zvierat. Zvyšok predstavujú iné straty vrátane pokazeného mlieka. Tento objem sa nedostal na potravinový trh, preto ním nemožno mechanicky zvyšovať ukazovateľ sebestačnosti.

Oveľa väčší deficit vzniká pri spracovaných výrobkoch. V roku 2025 malo Slovensko pri tekutom mlieku a smotane prebytok 5,2 milióna eur, pri ostatných mliečnych výrobkoch však deficit 239,5 milióna eur. Najväčšie deficity vytvorili maslo (91,1 milióna eur), syry a tvaroh (65,4 milióna) a kyslomliečne výrobky (40,7 milióna). Komoditná správa tieto údaje uvádza ako predbežné.

Produkčná sebestačnosť a obchodné saldo pritom merajú odlišné veci: prvá porovnáva objem domácej ponuky so spotrebou v prepočte na surové mlieko, druhé hodnotu dovozu a vývozu konkrétnych výrobkov.