Ako reagovať na vlnu sabotáží v Európe

Slovensko a Nemecko boli za ostatný mesiac terčom vykonaných aj zmarených útokov, ktorých frekvencia rastie a minimálne sčasti súvisí s rusko-ukrajinskou vojnou.

Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová majú vo veci jasno – strojcom vlny sabotáží je Rusko.

Je to relevantná a možno aj pravdivá verzia. Krátky pohľad do nedávnej minulosti však ukazuje, prečo sa so závermi netreba uponáhľať.

Hlavným terčom útokov je momentálne Nemecko, ktoré len tento týždeň čelilo už niekoľkým útokom po sebe. V stredu utrpeli zranenia dvaja ľudia po tom, ako v blízkosti hlavnej železničnej stanice v Augsburgu došlo k výbuchu. Polícia v dôsledku nálezu podozrivého predmetu uzavrela stanicu a vlaky pozastavila.

Tesne predtým nemecká polícia oznámila, že vyšetruje útok na rozvodňu v obci Bergheim na západe krajiny. Informácia prišla iba deň po tom, ako v utorok tamojšie úrady informovali o inom sabotážnom pokuse voči elektrickej sieti. Cieľom utorkového útoku bola rozvodňa na juhu Brandenburska neďaleko tepelnej elektrárne Jänschwalde. Páchatelia sa snažili spôsobiť skrat dopravením vodivého materiálu na drôty vedenia prostredníctvom podomácky vyrobených rakiet. Narušiť dodávky elektrickej energie sa im, našťastie, nepodarilo.

V rovnaký deň pritom Berlín obvinil Rusko zo zodpovednosti za zmarený útok na letisku Lipsko/Halle, ktoré slúži ako strategický dopravný uzol pre Severoatlantickú alianciu, aj pre vojenské transporty na Ukrajinu. Minister vnútra Alexander Dobrindt obvinenie zdôvodnil výsledkami vyšetrovania a zisteniami spravodajských služieb.

Incident sa stal 4. augusta, keď v bezpečnostnej zóne letiska našli pri ukrajinskom lietadle Antonov dron vybavený výbušninami a odpaľovacím mechanizmom. Okrem toho sa iné nákladné lietadlo počas letu zrazilo s neznámym malým lietajúcim objektom, ktorým mohol byť ďalší dron. Vyšetrovatelia následne 14. augusta našli západne od letiska ďalší bezpilotný stroj, pričom na mieste objavili približne 50 gramov trhaviny.

Dobrindt na utorkovej tlačovej konferencii uviedol, že pokus o útok zapadá do vzorca „ruských hybridných operácií“ a preto nemecká vláda podľa neho dospela k záveru, že za hybridný útok je zodpovedné Rusko.

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová obvinenie nemeckej vlády vzápätí zarámcovala ako súčasť širšej kampane ruských hybridných útokov, ktorých cieľom je oslabiť západnú jednotu. Avizovala, že odpoveďou Bruselu budú ďalšie protiruské sankcie.

Na Slovensku vyjadril Berlínu podporu napríklad Peter Pellegrini. Prezident sa vyjadril v podobnom duchu ako šéfka eurokomisie, aj keď Rusko priamo nemenoval.  

„Pokusy o zastrašovanie našich demokracií alebo rozdelenie spojencov nebudú úspešné. Bezpečnosť našich spojencov je bezpečnosťou nás všetkých. Zostávame nezlomní, jednotní a odhodlaní k vierohodnému odstrašovaniu na ochranu našich občanov a našej spoločnej bezpečnosti,“ uviedol prezident.

Pre slovenský kontext je dôležité, že aj u nás v auguste bezpečnostné zložky odvrátili pokus o sabotáž.