Spor o výstavu, ktorú ešte nikto nevidel

Na jeseň bude v Slovenskej národnej galérii (SNG) otvorená výstava Rudolfa Filu. Dlho pred jej otvorením sa stalo niečo, čo nemá obdoby.

Denník N uverejnil najskôr text Jany Močkovej, následne podcast s Močkovou a Lukášom Filom k téme výstavy. Text ani podcast síce nemali významnejšiu sledovanosť, odkrývajú však dôležitý spor, ktorý presahuje význam jednej výstavy, a vedie nás k otázke konfliktu politiky a kultúry, čím ponúka dôležité svedectvo o našej dobe.

Podnetom sa stala neochota potomkov zosnulého maliara poskytnúť obrazy z rodinnej zbierky na výstavu. Keďže tá sa má konať v SNG, Lukáš Fila vyjadril obavu, že by to legitimizovalo súčasné pomery v kultúre. Odmietnuť zapožičanie diel možno len rešpektovať, pozoruhodné je zdôvodnenie.

Rozhodli sa totiž preventívne spochybniť výstavu, ktorú nikto z nich nevidel, prípadne spochybniť zberateľov, ktorí plánujú na výstavu zapožičať svoje diela, poťažmo klásť morálny otáznik nad motívmi kurátora výstavy Vladimíra Kordoša. Všetko to má prvky kampane a ide o príklad politického boja. V duchu tejto kampane treba SNG po odchode Alexandry Kusej pri každej príležitosti kritizovať, pretože jej vedenie je neschopné, galéria nie je slobodná. Keď však vzbudí pozornosť pripravovaná výstava, ktorá ašpiruje na vyššiu úroveň, respektíve príchod rešpektovaného tvorcu alebo kurátora, treba ju kritizovať tiež, pretože to porušuje pravidlá bojkotu. Kritici hovoria o normalizácii v kultúre, sami sa však snažia spoločenským a mediálnym tlakom dosiahnuť, aby sa niektoré diela nevystavovali, niektoré výstavy nekonali, prípadne aby bola hanba chodiť na výstavy do tejto galérie. Nastala natoľko absurdná situácia, že výtvarníci, ktorí v minulosti predali svoje diela galérii, kritizujú, ak majú byť vystavené. Tým sa otázka, kto je normalizátorom a kto bráni vystavovať diela, otáča na hlavu.

Z celej situácie existuje jediné rozumné východisko. Obhájiť prednosť kultúry pred politikou, galéria sa má snažiť robiť dobré výstavy a politické spory nechať tým, ktorí všetko zredukovali na politický boj.

Treba sa skrátka poučiť z komunistickej normalizácie, vtedy sa zakázané výstavy konali - aj keď sa presunuli mimo oficiálnych galérii. Dnes ich paradoxne treba obhájiť práve v štátnej galérii. V skutočnosti totiž nejde len o obhájenie významu kultúry pred politikou, ale tiež o stanovenie hraníc politickému aktivizmu a prepolitizovaniu všetkého, čo je príznačný jav súčasnej doby.

V podcaste Denníka N to napokon konštatuje moderátor Branislav Bezák, keď povie, že v kultúre je dnes politické všetko. Nuž nie je. A nikdy to tak nebolo a ani nebude. Neplatilo to ani za komunizmu, napriek politike režimu, a nebude to platiť ani v budúcnosti. Nie preto, aký vplyv môže mať politika, ten môže byť neraz naozaj hrubý a zhubný, ale pre povahu kultúry. Je v nej totiž zásadný rozdiel oproti politike. Kultúra poznáva, pestuje a posudzuje krásu, zatiaľ čo politika je bojom o moc. Kultúre sa môže dariť aj bez priazne mocných, aj na okraji, niekedy aj v chudobe a bez podpory, neraz pritom prekvitá. Ešte sa k tomu vrátim.

Najskôr si ale podrobnejšie rozoberme aktuálny spor.

Rudolf Fila (1932-2015) bol významný maliar a pedagóg, ktorého rozsiahle dielo znesie nároky, aby obstálo v európskom kontexte. Filove dielo nie je neznáme, mal desiatky výstav, svedčia o tom jeho monografie, viaceré knihy, ktoré vydal.

Kurátor pripravovanej výstavy Vladimír Kordoš má ambíciu jeho dielo predstaviť komplexnejšie. Hovoril o tom už pri otvorení Filovej výstavy Premeny maľby v Nových Zámkoch na začiatku roka 2025. Výstava pozostávala z obrazov zo súkromných zbierok s tým, že jednotliví zberatelia mali možnosť, aby verejne komentovali diela, ktoré vlastnia. K výstave vyšla reprezentatívna publikácia s podporou FPU a Filovej rodiny.

Ak chceme pochopiť kontext pripravovanej výstavy v SNG, treba pripomenúť, čo povedal Kordoš pri otvorení výstavy v Nových Zámkoch: „Spolu s Milošom Štofkom, autorom kníh o Filovi – Skicáre a Pedagogika – sme výstavu ponúkali veľkým inštitúciám: Domu umenia v Brne (keďže Fila pochádzal z Moravy), a po štyroch rokoch čakania som to skúsil ešte s mojim priateľom a milovníkom umenia Vladimírom Bužekom v SNG, aj v tomto prípade bez odpovede.“

Spolukurátorom výstavy v Nových Zámkoch bola Daniela Čarná, v Pálffyho paláci Ján Šuba, kurátorom výstavy ilustrácii a knižnej tvorby v Českom centre bol Marián Reisel a výstavy v Dome fotografie Vít Fila (maliarov syn). Podarilo sa ešte niečo. V galérii v Pálffyho paláci na Zámockej ulici bola výstava spojená s koncertami z tvorby Filových celoživotných priateľov Bázlika, Bergera a Zeljenku, diskusiami a prednáškami Marty Herucovej, Petra Zajaca a fotografa Matúša Zajaca na súvisiace témy. Išlo o neobyčajné podujatia, atmosférou to v niečom pripomínalo ducha Platónskej akadémie. Celé to oživovalo Filov rozhľad.