Charlotte Luna Urban ukazuje, prečo by nemalo byť dovolené meniť pohlavie

Minulý týždeň priniesol Denník N rozhovor s transvestitom menom Charlotte Luna Urban, predtým známym ako Srnčík. Hlavnou témou rozhovoru bola jeho trans svadba. Urban nehovoril o ženíchovi nič bližšie, podľa informácií Markeru však ide o pravdepodobne 20-ročného muža pochádzajúceho zo západného Slovenska.

Denník N v rozhovore túto svadbu prezentuje ako akýsi znak pokroku. Pravdou však je, že celá situácia ukazuje hlavne to, prečo sú zmeny úradného pohlavia problém a prečo by nemali byť právne možné.

Pre pochopenie problému je potrebné poznať základnú štruktúru príbehu Charlotte Luna Urbana. Ten je biologickým mužom, ktorý má ženské doklady totožnosti. Vystavila mu ich v septembri 2023 matrika v Spišskej Novej Vsi, odkiaľ pochádza. A to aj napriek tomu, že Urban nepodstúpil chirurgickú zmenu pohlavia. To znamená, že by stále mohol mať funkčné mužské pohlavné orgány. 

Svadba, o ktorej je reč, tým pádom bola svadbou biologického muža vydávajúceho sa za ženu s druhým biologickým mužom. Ide teda o homosexuálne manželstvo. A to aj napriek tomu, že naše zákony niečo také nedovoľujú, keďže podľa ústavy je manželstvo zväzkom muža a ženy.

Okrem svadby Urban v rozhovore priznal aj to, že so svojím partnerom plánuje založenie rodiny s deťmi.

„Úprimne, odmala mám pocit, že som veľmi stereotypná žena, odmala som chcela byť ženou v manželstve. Odmala som chcela mať dieťa, ešte pred coming-outom, keď som to nemala pomenované, som veľmi zapadala do škatuľky klasickej ženy,“ hovorí v rozhovore Urban, ktorého instagramový profil je zaplaveny polonahými softerotickými fotkami. 

Keďže Urban je právne vydatou ženou, s partnerom teraz môže, rovnako ako ostatní manželia, požiadať o adopciu. Urbanovci by sa tak mohli dostať k deťom, aj keď by v takejto rodine vyrastali s dvoma mužmi, z ktorých jeden sa hrá na to, že je žena.

Podľa Patrika Danišku, šéfa Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku a právnika špecializujúceho sa na rodinné právo, tento prípad poukazuje na vážny právny problém, ktorý vzniká, ak pripustíme možnosť zmeniť údaj o pohlaví v rozpore so skutočnosťou.

„Ide tu o oficiálne štátne klamstvo, pretože štát označuje za ženu niekoho, kto je v skutočnosti mužom,“ tvrdí Daniška. Z tohto klamstva potom podľa neho vyvstáva aj neriešiteľná otázka, s kým vlastne môže takáto osoba vstúpiť do manželstva.

„Keďže ide o biologického muža, nemôže sa zosobášiť s iným mužom, pretože medzi dvomi mužmi manželstvo nedokáže vzniknúť. Z pohľadu práva je však oficiálne uznaný za ženu, a tu vzniká iný problém. Ak by sa chcel zosobášiť so ženou, z biologického hľadiska by to bolo síce možné. Ale právne by tak došlo k sobášu dvoch žien, pretože obaja by boli úradne uznaní za ženu,“ tvrdí Daniška.

Podľa neho by sa okamžite po takomto sobáši objavil argument založený na princípe nediskriminácie, a možnosť sobášiť sa by požadovali aj dve skutočné ženy.

Podobná situácia podľa neho nastáva aj v prípade adopcie detí. Na rozdiel od uzatvárania manželstva je však proces osvojenia dieťaťa na Slovensku zložitejší. „Zisťuje sa aj to, či sú žiadatelia o osvojenie vhodnými osobami, a tu je šanca, že v záujme dieťaťa bude takáto žiadosť zamietnutá,“ uvádza Daniška.

Ak by k tomu došlo, Urban má ešte možnosť kúpiť si dieťa v zahraničí cez náhradné materstvo. „Žiaľ, v zahraničí sú etické štandardy získania dieťaťa nižšie ako u nás. Proti tomuto sa naša legislatíva zatiaľ nechráni,“ uznáva Daniška.