Erik Tomáš občas vyzerá ako Ficov Kaník
Kaník bol pre Fica sociálnym netvorom, lebo osekával dôchodkový a invalidný systém. Minister Tomáš k tomu pridal aj útok na viacdetné rodiny.

Bolo to presne pred dvadsiatimi rokmi, v roku 2006, krátko po nástupe prvej vlády Roberta Fica k moci, keď vtedajší premiér nazval Ľudovíta Kaníka „sociálnym netvorom“.
Pre mladšie ročníky pripomeňme, že Kaník bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej Dzurindovej vláde (skončila v roku 2006). Vtedajšej opozícii okolo Smeru sa podarilo vyrobiť z neho symbol antisociálnosti vlády Mikuláša Dzurindu. Dôvodom bola najmä Kaníkova dôchodková reforma, ktorá podľa Fica prinášala zisky súkromným dôchodkovým spoločnostiam. Smer kritizoval aj zmeny v invalidných a sociálnych dávkach.
Dnes, o dvadsať rokov neskôr, to vyzerá tak, že história sa opakuje. Akurát, že svojho Kaníka má namiesto Dzurindu Fico. Ešte väčším paradoxom je, že sa volá Erik Tomáš. Ten Erik Tomáš, ktorý práve v roku 2006 prešiel z televízie Markíza k Smeru.
Dnes pritom on sám presadzuje škrtenie rodičovských dôchodkov, či skokové znižovanie bonusov na deti. A za niektoré z jeho nových reforiem by sa nemusel hanbiť ani „sociálny netvor“ Ľudovít Kaník.
Aktuálne je na pretrase najmä jeho „posudková reforma“. Ako to už býva zvykom, jej úmysel bol pôvodne dobrý. Mala totiž zjednotiť posudky, ktoré predtým existovali v troch podobách – na invalidné dôchodky, sociálne služby miest a obcí a kompenzácie na úradoch práce. Ľudia museli s tými istými papiermi behať na tri miesta. Tomášova reforma to mala odstrániť tým, že zjednotí posudkovú činnosť pod jeden posudok, ktorý mal byť prehľadnejší.
Výsledkom sú však mnohé medializované prípady, kedy boli ľudia – aspoň podľa posúdenia úradníkov – zázračne „uzdravení“. Pomerne často sa to týka detí s autizmom. V jednom prípade malo byť dokonca dieťa preradené zo šiesteho stupňa na prvý, pritom má ťažký autizmus a z domu sa samo nepohne.
Samozrejme, hlavným problémom tejto nepodarenej reformy je, že nižší stupeň závažnosti ochorenia znamená taktiež nižšie sociálne dávky, akými sú invalidný dôchodok, príspevok na asistenciu, opatrovateľský príspevok a podobne.
Bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská dokonca hovorila o prípade, kedy sociálne zariadenie klienta prijalo, no integrovaný posudok neskôr ukázal, že na danú službu nemá nárok. Výsledkom bolo, že zariadenie malo vracať peniaze, ktoré už vyplatilo zamestnancom za starostlivosť o chorého.
Podobne to vyzerá aj s ďalšou reformou ministra Tomáša, ktorá sa týka financovania sociálnych služieb a má platiť od januára budúceho roka. V rámci nej už ministerstvo nebude platiť poskytovateľov sociálnych služieb, ale príspevok na pomoc pri odkázanosti pošle priamo odkázanému človeku. Ten si následne bude môcť vybrať, či ho využije na rodinnú starostlivosť, profesionálnu službu alebo na ich kombináciu.
