Koho má odstrašiť moslimské NATO

Lídri Turecka, Saudskej Arábie a Pakistanu podpísali v piatok v Mekke historickú trojstrannú dohodu o spoločnej obrane. Saudský korunný princ Muhammad bin Salmán, pakistanský premiér Šahbáz Šaríf a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa zhodli na vytvorení mechanizmu kolektívnej obrany, na základe ktorého sa ozbrojený útok proti ktorémukoľvek bude považovať za útok proti všetkým. Ide teda o obrannú dohodu, ktorá sa v mnohom podobá na americko-európsku Severoatlantickú alianciu.

Mekkanská dohoda nadväzuje na bilaterálnu Dohodu o strategickej vzájomnej obrane uzavretú medzi Saudskou Arábiou a Pakistanom v septembri 2025. Spojenectvo Rijádu, Islamabadu a Ankary vzniklo na pozadí americko-izraelskej vojny s Iránom a bojmi Saudskej Arábie s jemenskými húsijmi, ktorí sú spojencami Iránu.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v sobotu vyjadril očakávanie, že k dohode sa pripojí aj Egypt, ktorého označil za prirodzeného partnera. Fidan tiež priznal, že pakt bude fungovať podobne ako NATO.

Dohoda je pre Blízky východ aj širší región prelomová. Ide o reakciu na meniace sa mocenské rozloženie síl, v ktorom si krajiny uvedomujú, že svoju bezpečnostnú stratégiu nemôžu opierať len o Spojené štáty americké.

Všetci zúčastnení signatári majú s Egyptom spoločné to, že ide o významné regionálne mocnosti, v ktorých dominuje sunnitská verzia islamu. Vo všetkých prípadoch ide o veľké štáty, ako rozlohou, tak aj populačne. Okrem väčšinovo sunnitského obyvateľstva však medzi členmi paktu nájdeme viac rozdielov, než podobností. Odlišujú sa etnicky, ekonomicky aj podľa charakteru štátu.

Z pohľadu Európana by sme na jednu stranu osi mohli umiestniť takmer 90-miliónové Turecko, ktoré je hybridnou demokraciou so spoločnosťou, ktorá je zo všetkých zmienených najviac europeizovaná.