Koho má odstrašiť moslimské NATO

Lídri Turecka, Saudskej Arábie a Pakistanu podpísali v piatok v Mekke historickú trojstrannú dohodu o spoločnej obrane. Saudský korunný princ Muhammad bin Salmán, pakistanský premiér Šahbáz Šaríf a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa zhodli na vytvorení mechanizmu kolektívnej obrany, na základe ktorého sa ozbrojený útok proti ktorémukoľvek bude považovať za útok proti všetkým. Ide teda o obrannú dohodu, ktorá sa v mnohom podobá na americko-európsku Severoatlantickú alianciu.

Mekkanská dohoda nadväzuje na bilaterálnu Dohodu o strategickej vzájomnej obrane uzavretú medzi Saudskou Arábiou a Pakistanom v septembri 2025. Spojenectvo Rijádu, Islamabadu a Ankary vzniklo na pozadí americko-izraelskej vojny s Iránom a bojmi Saudskej Arábie s jemenskými húsijmi, ktorí sú spojencami Iránu.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan v sobotu vyjadril očakávanie, že k dohode sa pripojí aj Egypt, ktorého označil za prirodzeného partnera. Fidan tiež priznal, že pakt bude fungovať podobne ako NATO.

Dohoda je pre Blízky východ aj širší región prelomová. Ide o reakciu na meniace sa mocenské rozloženie síl, v ktorom si krajiny uvedomujú, že svoju bezpečnostnú stratégiu nemôžu opierať len o Spojené štáty americké.

Všetci zúčastnení signatári majú s Egyptom spoločné to, že ide o významné regionálne mocnosti, v ktorých dominuje sunnitská verzia islamu. Vo všetkých prípadoch ide o veľké štáty, ako rozlohou, tak aj populačne. Okrem väčšinovo sunnitského obyvateľstva však medzi členmi paktu nájdeme viac rozdielov, než podobností. Odlišujú sa etnicky, ekonomicky aj podľa charakteru štátu.

Z pohľadu Európana by sme na jednu stranu osi mohli umiestniť takmer 90-miliónové Turecko, ktoré je hybridnou demokraciou so spoločnosťou, ktorá je zo všetkých zmienených najviac europeizovaná.

Na druhej strane je naopak 35-miliónová Saudská Arábia, absolutistická moslimská monarchia živená ropou. Podľa charakteru vlády sa niekde medzi nimi nachádza Pakistan, ktorý je so svojimi 241 miliónmi obyvateľov piatou najľudnatejšou krajinou na svete. Pakistan je oficiálne síce islamskou demokraciou s prezidentom a premiérom, hlavné slovo v krajine však má armáda.

Islamabad je tiež jedinou stranou z troch zúčastnených, ktorá disponuje jadrovými zbraňami. Znamená to, že Saudskí Arabi a Turci odteraz nemusia dúfať iba v ochranu jadrových Spojených štátov, ale po novom ťažia aj z pakistanského jadrového odstrašenia.

Dohoda pritom skutočne zahŕňa aj jadrový komponent, vysokopostavený saudský predstaviteľ pre televíziu Al-Džazíra uviedol, že „ide o komplexnú obrannú dohodu, ktorá zahŕňa všetky vojenské prostriedky“. Stojí za zmienku, že Pakistan výslovne odmieta doktrínu „no first use (nezačať ako prvý)“,  čo znamená, že Rijád a Ankara získali ochrancu, ktorý deklaruje ochotu preventívne použiť jadrové zbrane.

Mekkanská dohoda oficiálne nie je namierená proti žiadnemu štátu, neoficiálne však má odstrašovať viacerých aktérov naraz. Na jednej strane odpovedá na americko-izraelsko-iránsky konflikt, ktorý sa vlani pretavil do 12-dňovej vojny a v tomto roku kulminoval v ešte väčšom konflikte.