Progresivisti majú v Rade vlády pre ľudské práva stále privysoké zastúpenie

Minister Susko ukončil monopol jedného názoru v Rade vlády SR pre ľudské práva a rodovú rovnosť, ktorý mali medzi odborníkmi z radov verejnosti progresivisti. Tí si aj napriek posledným zmenám stále udržiavajú dvojtretinovú väčšinu, aj keď to nezodpovedá ich zastúpeniu v spoločnosti. Rátať môžu tiež s podporou ďalších členov rady. Ich zástupcovia napriek tomu hovoria o uzurpácii moci. 

Hlavným dôvodom hystérie, ktorú progresivisti vyvolali, je menovanie Antona Chromíka do spomínanej Rady vlády SR pre ľudské práva a rodovú rovnosť. Tá funguje od roku 2011, na jej čele je minister spravodlivosti a jej členmi sú najmä zástupcovia rôznych ministerstiev a vládnych úradov. Podľa štatútu Rady je deväť miest určených „významným odborníkom z teórie a praxe z oblasti ľudských práv“. 

Práve medzi nimi došlo k zmene na poslednom zasadnutí Rady, ktoré sa konalo 23. júna. Ministerstvo spravodlivosti si „dovolilo“ vymeniť troch z deviatich zástupcov odbornej verejnosti a do rady menovalo Antona Chromíka z Aliancie za rodinu, Borisa Bartha z Univerzity Wiener Neustadt a Spoločenstva Ladislava Hanusa a Tomáša Ľalíka z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.  

Táto trojica nahradila aktivistu Laca Oravca, ktorý bol v minulosti riaditeľom v Nadácii Milana Šimečku, Martina Bútoru, čestného prezidenta Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a člena rady Stredoeurópskeho fóra, ktoré organizoval Projekt Fórum Marty Šimečkovej. A advokáta Branislava Fridricha, ktorý v minulosti pôsobil aj ako vyučujúci na právnickej fakulte UK.

Spomedzi progresívnych aktivistov v rade naďalej pôsobia Dagmar Horná (Olympiáda ľudských práv), Sylvia Tiryaki (Helsinský výbor pre ľudské práva), Adriana Mesochoritisová (Možnosť voľby), Rado Sloboda (Amnesty International Slovensko), Silvia Porubänová (Slovenské národné stredisko pre ľudské práva) a Martin Macko (Iniciatíva Inakosť), ktorý je zároveň podpredsedom Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ten spadá pod ministerstvo spravodlivosti, o jeho činnosti sme písali tu).

Z toho vyplýva, že väčšinu medzi odborníkmi majú v pomere 6:3 stále progresivisti. Tí však aj napriek tomu hovoria o uzurpácii moci. „Štát si uzurpuje moc a dialóg prestáva byť participatívny. Celé to smeruje k tomu, aby znemožnili odborný dialóg a aby sa prijímali iba rozhodnutia, ktoré vyhovujú predstaviteľom ministerstiev,“ zhodnotila krok pre Denník N členka rady Adriana Mesochoritisová.

Faktom pritom je, že právnici a aktivisti presadzujúci de facto program strany Progresívne Slovensko sú v Rade stále vysoko nadhodnotení. Politická strana, ktorá si dáva na Slovensku najprogresívnejšie ciele, totiž v posledných parlamentných voľbách získala necelých 18 percent hlasov. Medzi odbornou verejnosťou v Rade má však stále zastúpenie približne 67 percent. 

Podpora ich politických požiadaviek je pritom zrejme ešte nižšia ako v prípade spomínaného Antona Chromíka, keďže referendum za rodinu, ktoré Chromík organizoval v roku 2015, malo podporu verejnosti na úrovni 21,4 percenta spoločnosti.