Päť tipov ako čeliť horúčave. Najlepšie prírodné jazerá u nás
Úhorná, Čierna voda a Palcmanská Maša sú podľa autora najlepšie jazerá alebo prírodné vodné plochy. Ktoré je to vaše?
„Oceľovo modré a ľahké, čerené tichým a skoro nehmotným protivetrom,“ tak opisuje Hermann Broch Jadranské more v Smrti Vergíliovej.
Keď píše o mori Joseph Conrad, dôraz dáva na vietor, predsa len, bol to námorník. „Vo svete kontinentov, oceánov, morí, úžin, mysov, ostrovov a pláží nenájdete miesto, ktoré by nepodliehalo vplyvu vládnuceho vetru...“ Vietor je pre neho vládca počasia, ktorý „na súši aj na vode, nevládne bez námietok“.
Vlny, vietor, voda... človek myslí na tieto témy v tomto čase najviac. Obzvlášť ak nie je na dovolenke.
Na dedine to máme asi trošku ľahšie ako v meste. Staršie domy majú chladné pivnice (viacerí v nich už spávajú), novšie domy dobrú izoláciu, záhradu a často aj bazény. U nás na dedine má zhruba každý druhý dom už klimatizáciu. My ju ešte nemáme, tak sa večer ochladzujem tým, že po polnoci vyjdem na záhradu, pozerám sa na vrch stromu, ako sa mu v ľahkom vetríku kolíšu lístky, vzduch je vonku oveľa príjemnejší ako vnútri, ale najlepšia je aj tak voda v bazéne. Stačí desať minút a dá sa opäť zaspať.
Bazény sú príjemná vec, ale jazerá, to je vyššia liga. Slovensko má šťastie na jazerá, máme ich veľa a v horúcich dňoch vedia najlepšie nastoliť rovnováhu ducha a tela.
Keď to vie aj Grék, musí to byť pravda. Nedávno o tom hovoril Ioannis Fanourakis, majiteľ bratislavského bistra Suvlaki na Krížnej ulici. Bol hosťom v relácii Do kríža, hovorili sme o téme, prečo sa na Slovensku dobre žije, namietol som mu, že keď je niekto z Kréty a žil pri mori (ako on), že mu u nás predsa musí to more chýbať. Ioannis to rezolútne odmietol, argumenty mal dva. Že mu na Kréte stačia tri dni a potom tam nemá čo robiť, že veď tam je zas len to more (ani jedno z toho mu neverím), že na Slovensku predsa máme jazerá. V štúdiu sme sa všetci zasmiali, ale Ioannis má pravdu. Jazerá sú poklad. Kedy si to môžeme uvedomiť viac, ako v časoch tohto hicu? Aj toto pichľavé krátke slovo vyjadruje tú neznesiteľnosť horúčav.
Ponúkam teda tipy na päť najlepších a najkrajších jazier alebo vodných plôch u nás.
Čierna voda. Neďaleko Košútov a Čierneho Brodu, čo je zas kúsok od Sládkovičova, je asi najčistejšie jazero s najlepšou vodou u nás. Vždy nanovo ma to prekvapí. Je to hlboké jazero, niekde až 35 metrov, chodia sem cvičiť potápači, jazero má široko-ďaleko najlepšie podmienky. Prevádzkovatelia sa chvália, že v roku 2020 sa zaradili medzi svetovú špičku (päťhviezdičkové TDI/SDI/ERDI potápačské centrum).
Skratky nie sú podstatné, podstatná je voda. Radosť plávať. Keď plávate, hladina je ľahká, až nežná, vidíte niekoľko metrov pod vami, voda je nádherne vláčna, zvyknem si zaplávať diagonálne tam a späť, ale často sa len tak zastavím a užívam si to. Alebo prejdem na prsia, pomaly pod vodou naťahujem ruky dopredu do svetla pod hladinou a rovnako pomaly sa vynorím. Alebo sa zavlním akoby som plával delfína, ponorím sa o meter nižšie do chladnejšej vody. Krásny pocit.
Včera bola voda na povrchu už príliš teplá, ale nižšie príjemne svieža. Niekedy zahliadnete rybu, ľudí tu chodí už dosť (vstupné je pritom vysoké – 10 eur, služby na brehu však ešte zaostávajú). Ale tá voda… Je to ako porovnávať vodu pri Amalfi s inými plážami v Taliansku. Iste, viaceré pláže sú dokonalé, ale Amalfi má vždy hviezdičku navyše. Pre tú vodu. (Samozrejme, aj pre pobrežie.)
Palcmanská Maša. Nie je to jazero, ale umelo vytvorená nádrž, je rozľahlá (vyše 80 ha plochy) a nádherne studená. Keď je 40, nikde nie je lepšie ako v Palcmanskej Maši. Plávať na druhý koniec a zažiť malý vláčik pod mostom je príjemné, ale najlepšia je tá teplota. Musíte plávať, lebo vám bude zima. Aj tak sa vŝak oplatí zastaviť a užiť si tú zimu. Budete na to radi spomínať.
Maša je kúsok od Dobšinej, vedľa sú Dedinky, nachádza sa pod Slovenským rajom, ten je nádherný a Kláštorisko jedinečné, ale dokonalú trojicu to vytvára až s Palcmanskou Mašou. Ktosi mi tam vravel, že je to najstudenšia voda na kúpanie u nás. Aj keby nemala primát, nevadí, studená je akurát.
Jazero pri Svite. Zastavili sme sa tam najskôr len náhodou, vyskúšať. Odvtedy sa tam vraciame. Z jazera pri Svite vidieť Tatry, nad hladinou cítite vôňu borovíc. (Zdá sa mi, že časť z nich vyrúbali.)
Vlak chodí blízko, je to hneď pri stanici Svit, vstup do vody je neupravený, ale aj to je dobre. Aspoň sem chodí menej ľudí. Voda je príjemná, Tatry dodávajú atmosféru. Keď cestujeme v lete na východ, už tu stojíme pravidelne. Na hodinku – nadýchať sa tatranského vzduchu nad vodnou hladinou.
Úhorná. Je to tajch, skrytý medzi Rožňavou, Jasovom a Nálepkovom, pri ceste od Smolníka. Voda je výborná, znovu príjemne studená, vstupuje sa do nej po rebríkoch, okolo sú lesy, je tu dosť tieňa aj slnka, najväčšou výhodou však je, že sem chodí veľmi málo ľudí.
Rád by som tu zažil niekedy nočné kúpanie s ohňom pri brehu, zo všetkých tipov je tu splynutie s prírodou najväčšie, bezprostredné. Odporúčam.
Na úvod článku som napísal, že tipov bude päť. Mohol by som jedno jazero dodať, ale hovorím si, že lepšie bude, ak pridáte váš tip vy, pod článok do diskusie. Jazier, tajchov a nádrží máme predsa ohromne veľa, teším sa na vaše odporúčania.