Do Markera prichádza nový kolega s novou témou
Zbierka na podporu Markera končí o 48 hodín. Posledná prosba o podporu.
Milí čitatelia a podporovatelia Markera,
niekoľko posledných mesiacov od našich čitateľov, podnikateľov v poľnohospodárstve či farmárov dostávame tipy na témy, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva a chovu zvierat. Ide v nich o suverenitu nášho štátu, aj keď v inom zmysle, ako keď píšeme o vojne a mieri na Ukrajine, stave EÚ a NATO.
Ide o potravinovú sebestačnosť Slovenska, o fungovanie zahraničných obchodných reťazcov na našom trhu, o problémy, ktoré majú domáci pestovatelia, farmári, ako fungujú dotácie, s čím sa borí domáca výroba, a najmä čo všetko sa dá a má (!) zmeniť k lepšiemu. Sú to rad-radom závažné veci.
Za posledných šesť mesiacov som sa rozprával s viacerými podnikateľmi, malými aj väčšími, ktorí v podstate všetci hovoria to isté: Je najvyšší čas, aby sme ako štát zmenili prístup.
O význame a dôležitosti ma presvedčili rýchlo, že vidiek a naši pestovatelia a farmári potrebujú pomoc, ma presviedčať nemuseli vôbec. Už keď tému potravinovej sebestačnosti kedysi otvoril Marcel Klimek, napísal som, že je to väčšia téma ako rovná daň. Dnes si myslím, že význam ešte vzrástol.
Chceme preto priložiť ruku a pomôcť k zmene. V tejto téme nerozdeľujeme politické spektrum na koalíciu a opozíciu. Tak málo sa za posledné roky mení k lepšiemu a tak veľa treba urobiť, že si myslím, že čiaru treba nakresliť inak: medzi minulosť a budúcnosť. Potravinová sebestačnosť štátu a vyššia kvalita potravín, pečiva či mäsa by mala – musí – spájať všetkých. Doterajšie politické lajdáctvo a prizeranie, ako sa veci dejú a zhoršujú, musí skončiť. Minister pôdohospodárstva by mal patriť k najdôležitejším nomináciám vo vláde.
Dopyt je obrovský. Ľudia si chcú kupovať domáce potraviny, dajme bokom banány a pomaranče, dôverujeme im predsa viac, ako tým z dovozu. Preto vidíme vo všetkých reťazcoch slovenské vlajočky na potravinách, ovocí, zelenine. Viete však, že časť tohto tovaru vozíme napríklad z Poľska už aj s tými slovenskými vlajočkami? Viete, že veľké reťazce na našom trhu sa inak správajú u nás, inak v Rakúsku, Slovinsku či už aj v tom Maďarsku a Poľsku? Že marže v reťazcoch v Česku sú vyššie ako v Rakúsku (hoci majú podobne veľký trh), a u nás ešte vyššie ako v Česku?
Ako je možné, že zemiaky, cibuľu, mlieko, bravčové mäso – teda všetko produkciu, ktorú vieme dopestovať a dochovať aj u nás – vozíme z cudziny a nenakupujeme od domácich producentov? Prečo má cesnak z opačnej časti Európy alebo rajčiny zo severnej Afriky či z Maďarska niekedy lepšiu cenu ako cesnak alebo rajčiny zo Slovenska? Prečo kupujeme menej kvalitnú uhorku, ktorá bola odtrhnutá pred 10 dňami, za rovnakú cenu, ako čerstvejšiu a zrelšiu uhorku od domáceho pestovateľa? Kde je chyba? A ako sa to dá zmeniť?
Od jedného podnikateľa som počul, že každý deň na Slovensko dorazí vyše 600 kamiónov s ovocím, zeleninou, potravinami a mäsom z cudziny. Čo myslíte, v koľkých prípadoch je kvalita dovozu vyššia ako domáca produkcia? Čo to všetko dlhodobo znamená pre budúcnosť pestovania u nás? Ako je vlastne možné, že nás nepoburuje a nemobilizuje, že už nie sme sebestační v ničom, ani v tom cukre z cukrovej repy?
Je čas na kampaň v dobrom zmysle slova. Považujem to za podobne veľký škandál, ako keď Naď s Čaputovou pripravili štát o protivzdušnú obranu a letectvo bez adekvátnej náhrady. Sme nesamostatní v tom najzákladnejšom – v potravinách, ktoré vieme pestovať aj my.
To všetko budú témy pre nášho nového kolegu Jakuba Tužinského, ktorého vítam v Markeri. Nastúpil do redakcie len nedávno, zaučil sa a v najbližších týždňoch bude chodiť za ľuďmi, ktorí mu budú rozprávať o svojich problémoch, o všetkom, čo treba zlepšiť. Bude sa musieť ešte všeličo naučiť, pretože novinárom doteraz nebol, ale má vzťah k téme a chuť písať.
Takmer nikto sa dnes týmto témam nevenuje, pritom by mali byť na titulných stranách novín. Prečo máme nižšiu kvalitu pečiva ako okolité štáty, prečo sa u nás predáva toľko balenej vody z cudziny, čo vieme o jej kvalite, najmä ak máme vlastné pramene s kvalitnou vodou? Akú časť ceny tvoria marže a aký veľký zisk Kaufland, Lidl či Billa posielajú domov materským firmám do Nemecka? Prečo vlastne nemáme silný domáci reťazec, prečo to napriek všetkému nie je Jednota, čo by sme sa za tie roky už mali od západných štátov konečne naučiť?
Možno prídu aj chyby, ale podstatne väčšou chybou je o tejto téme nepísať.
Niekoľko mesiacov sme hľadali k tejto téme nového kolegu, až sme našli Jakuba Tužinského. Ak máte k téme čo povedať, budem vám vďačný, ak mu pomôžete, poradíte. Cítime to tak, že je najvyšší čas začať, pretože ide o tému zásadného významu, musíme o problémoch a zlepšeniach začať hovoriť nahlas. Ide predsa o to, čo jeme a pijeme, za čo, komu a koľko platíme.
Milí čitatelia,
ak sa zapojíte do zbierky, ktorá končí o 48 hodín, priamo tým podporíte aj plat pre nášho nového kolegu a písanie o tejto dôležitej téme. Chcem vás o to poprosiť.
Ďakujem vám.