Nové migračné pravidlá prichádzajú príliš neskoro

Konečne, chce sa povedať. Ale až tak sa netešte, treba dodať. V stredu v Európskom parlamente konečne vyhral zdravý rozum. Europoslanci pomerom hlasov 418 ku 218 (30 sa zdržalo) schválili nové a prísnejšie pravidlá týkajúce sa regulácie imigrácie. Správa je to dobrá, problém je, že mešká približne desať rokov.

Medzitým sa totiž dostavili dôsledky masovej migrácie, najmä v podobe neustále sa zvyšujúcej kriminality v krajinách, kde je utečencov najviac. Problémy sú v školstve, urbanizme, spoločenskej kohézii. Vidíme to v Nemecku, Francúzsku, Taliansku aj v Škandinávii, kde je najväčšmi cítiť volanie po zmene kurzu.

Ten sa prejavil už v posledných voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024. Výrazne vtedy oslabili zelení, socialisti a progresívci, posilnili frakcie suverenistov, Patriotov a najmä ECR, za ktorou stojí talianska premiérka Giorgia Meloniová. Jedinou stranou spomedzi dlhodobo vládnucej európskej triedy, ktorá výrazne neoslabila, boli ľudovci, ktorým sa to podarilo práve preto, že voličom sľúbili zmeny v oblasti nelegálnej migrácie.

Tie sa podarilo schváliť tento týždeň, pričom zmenu kurzu vidno aj pri bližšom pohľade na hlasovanie. Nové pravidlá podporila aj značná časť progresívcov (37 zo 77), za boli do nohy aj všetci slovenskí europoslanci (domáce voľby sú blízko). Rovnako zahlasovali aj všetci traja socialistickí europoslanci z Dánska, pričom ich švédski kolegovia sa iba zdržali.

Tak sa stalo reálnym to, čo by bolo ešte pred dvoma rokmi nemysliteľné.

Nečudo, že europoslanci z frakcii Renew, Zelených a Socialistov, ktorí hlasovali proti, po oznámení výsledkov kričali: „Hanba!“ No a opačný tábor kričal: „Pošlite ich späť.“ Europarlament vyznie trápne aj vtedy, keď sa niečo zmysluplné podarí.

Pre úplnosť dodajme, že pravidlá ešte musí schváliť Rada EÚ, čo sa však považuje za formalitu.

EÚ sa teda konečne snaží sprísniť pravidlá pre reguláciu migrácie, pričom obyčajného človeka, ktorý si prečíta finálne znenie dokumentu, musí prekvapiť, aké deravé boli pravidlá doposiaľ.

Veď medzi novinkami je napríklad zavedenie inštitútu európskeho príkazu na návrat, ktorý má zabrániť tomu, aby sa migrant vyhostený v jednom štáte presunul do iného a tam začal celý proces odznova. To isté platí pre lekárske preukazovanie veku (pre maloletých platia benevolentnejšie pravidlá).

Alebo si predstavte, že po schválení spomínaného dokumentu sa bude nespolupráca imigranta s úradmi považovať za priťažujúcu okolnosť. Prípadne, že absolútnou prekážkou odkladu alebo zastavenia deportácie sa stane odsúdenie za trestný čin. Keď to človek číta, pýta sa, ako je možné, že niečo také je po dlhých rokoch boja s nelegálnou migráciou vôbec považované za novinku.

Aj preto asi už nikoho neprekvapí, že „najkontroverznejšou“ novinkou bude zakladanie takzvaných „deportačných hubov“. Teda centier na posúdenie žiadosti o azyl mimo členských štátov EÚ, vďaka ktorým by mali migranti čakať na vybavenie svojej žiadosti ešte predtým, než budú vpustení do krajiny.

Najzaujímavejšie na tom je, že niečo také (pod iným názvom) už vyskúšala talianska vláda Giorgie Meloniovej, ktorá podobné centrum zriadila v Albánsku. Čelila preto minimálne trom súdom doma v Taliansku, pričom všetky tri prehrala. Rovnako čelila žalobe aj pred Súdnym dvorom EÚ, ktorý spochybnil zoznam bezpečných krajín, ktoré Taliansko používalo na triedenie migrantov. Dôsledkom všetkých týchto súdnych procesov je, že talianske centrum pre migrantov v Albánsku je prázdne a nefunkčné.

Dnes médiá píšu, že takéto centrá by chcelo zriadiť 19 krajín EÚ a sfunkčniť by ich mali od začiatku budúceho roka.

A aj keď to všetko na prvý pohľad vyzerá ako veľké víťazstvo pravice, ktorá po dlhých rokoch aspoň v otázke masovej migrácie konečne otáča kurz EÚ, nemusí to tak dopadnúť. Otázkou totiž je, čo bude dôsledkom najnovších opatrení. Myslí si hádam niekto, že to bude znamenať víťazstvo v boji proti nelegálnej migrácii, po ktorom sa Európa opäť stane kontinentom bez problémov spôsobených nelegálnou migráciou? Zrejme nie.

Tak to bude znamenať aspoň to, že sa odteraz nelegálna migrácia do Európy zastaví? Ani to nie, stačí sa pozrieť na demografiu Afriky. Realistické je azda očakávať, že sa možno – opakujem možno – spomalí.

Už v minulosti sa ukázalo, že nariadenia EÚ na lepšie zachytávanie migrantov sú pomerne deravé. Veď na úrovni Európskej únie boli aj v minulosti prijaté viaceré pakty a rezolúcie, ktoré mali situáciu zlepšiť, no ukázalo sa, že ich výsledky boli mizerné. Spomeňme si napríklad na Pakt o migrácii a azyle z roku 2024, alebo Akčný plán EÚ proti sieťam prevádzačov migrantov, spustený v septembri 2021, posilnenie právomocí Frontexu, ktoré sa dialo v rokoch 2019 až 2021, alebo na Pravidlá EÚ o vymedzení a predchádzaní napomáhaniu neoprávneného vstupu, čo je usmernenie EK z roku 2020.

Ich výsledok? Migráciu to nezastavilo, pozrite si graf nižšie.

Z neho vyplýva, že len medzi rokmi 2015 až 2024 podľa oficiálnych štatistík Eurostatu požiadalo o azyl približne 8,5 milióna ľudí, čo zodpovedá približne počtu obyvateľov Švédska. Môžeme sa sporiť, koľko z týchto migrantov sú Ukrajinci, no aj pohľad na predvojnové roky, akým je napríklad rok 2021 – keď bola pandémia na vrchole a do EÚ prišlo viac ako pol milióna migrantov, – ukazuje, že to nebude málo.

Aké sú skutočné čísla, nevie zrejme nikto. Hrubý odhad si môžeme spraviť z aktuálnych čísel zo Španielska, kde sa podľa štatistík Eurostatu malo nachádzať necelých 85-tisíc nelegálnych migrantov, no na výzvu vlády, ktorá sa zaviazala legalizovať pobyt pol milióna nelegálnych migrantov, sa ozvalo už približne milión žiadateľov.

Druhou dôležitou vecou, ktorá sa zmenila počas uplynulých desiatich rokov, je, že témy sa na európskej úrovni zmocnili proimigrační aktivisti, ktorým sa dlhodobo darilo mariť snahy o reguláciu prisťahovalectva do EÚ. Za uplynulých desať rokov si vytvorili niečo ako vlastný deep state, prisatý na peniaze a moc, súdy a administratívu EÚ. Že ich práca je vysoko efektívna, potvrdzujú štatistiky aj talianske problémy s azylovým centrom v Albánsku.

Zabudnúť netreba ani na to, ako skončila Británia po brexite, ktorého cieľom malo byť obmedzenie migrácie. Výsledkom je pravý opak. Británia sa po odchode z EÚ dostala na rekordné čísla, po uvoľnení pandemických opatrení v roku 2023 zaznamenala čistá migrácia historický rekord vyše 900-tisíc ľudí. Dnes je to zhruba na úrovni pred brexitom, čiže okolo 150- až 200-tisíc ľudí ročne.

Nuž a napokon nahlas povedzme, že cieľom politických elít nie je zastaviť migráciu. Pri súčasnej demografickej zime, ktorá sužuje Európu, by to pre nich znamenalo príliš vysoké náklady na udržanie sa pri moci. Nie je veľa štátov ako Japonsko, ktoré radšej „zošedivejú“ a schudobnejú, ale zachovanie identity je pre nich aj tak dôležitejšie. 

Preto možno povedať, že tento týždeň vyhrali ľudia so zdravým rozumom síce dôležitú, ale menšiu bitku. Ak sa má s migráciou skutočne niečo spraviť, toto bol len prvý krok. Ďalšie by mali smerovať na nižšie poschodia politiky a tiež na úplne iné pole – ako zvýšiť počet narodených detí v európskych rodinách.

Jeden by povedal, že téme migrácie by najviac pomohlo, keby sa z úrovne EÚ presunula späť na štáty. Tam totiž funguje väzba s voličmi úplne inak. V Bruseli o tom iba rečnia.