Dve dôležité zmeny vo vojne na Blízkom východe
Prvýkrát za desaťročia má regionálna mocnosť prostriedky a vôľu udrieť na Izrael. Irán tak koná po americkom bombardovaní, ktoré ho malo zničiť.
Irán a Izrael sa navzájom ostreľovali prvýkrát od začiatku prímeria, ktoré platí od 7. apríla. Porušenie prímeria je vážna vec, na ktorú už reagovali burzy, ale ešte dôležitejšie je niečo iné: prečo Irán útočil ako prvý a čo tým demonštroval.
Zo strany Iránu išlo o odvetu na pokračujúce izraelské bombardovanie libanonského Bejrútu, ktoré bolo zamerané proti militantnému hnutiu Hizballáh, spojencovi Iránu. Reakciou na Irán boli útoky Izraela na ciele v Iráne.
Teherán teda ukázal odhodlanie a schopnosť vstúpiť do vojny s Izraelom, ktorá poškodzuje záujmy jeho spojenca. Pre bezpečnosť Izraela je to nová skutočnosť.
Navyše, konflikt v pondelok ďalej eskaloval, keď doň vstúpil ďalší iránsky spojenec – jemenskí Húsíovia, ktorí sa prihlásili k raketovému útoku na Izrael a zároveň vyhlásili zákaz izraelskej lodnej dopravy v Červenom mori.
Keďže Húsíovia oznámili zákaz v čase, keď Irán súbežne blokuje dôležitý Hormuzský prieliv, ceny ropy a plynu začali rásť. Iracká ozbrojená skupina Katáib Hizballáh (podporovaná Iránom) zase varovala Američanov, aby sa do vojny nezapojili. Ak tak urobia, cieľom budú americké základe v Iraku.
Pozitívnym prekvapením je, že okrem eskalácie pokračuje aj diplomacia. Mierové rozhovory medzi Teheránom a Washingtonom, ktoré sprostredkoval Pakistan, napriek bojom pokračujú a rokuje sa ďalej.
Rozoberme si bližšie, čo presne sledujeme.
Irán zosilnel
Iránsky úder voči Izraelu predstavuje zásadný posun v geopolitickej dynamike na Blízkom východe. Ako si všimol vplyvný švédsko-iránsky publicista Trita Parsi, je to prvýkrát, čo Irán zaútočil na Izrael po tom, čo Izrael zaútočil na územie inej krajiny.
„Je to prvýkrát za desaťročia, čo regionálna mocnosť disponuje prostriedkami, kapacitou a ochotou použiť tvrdú silu proti izraelským vojenským manévrom alebo agresii voči tretej strane,“ všíma si Parsi.
Keď v minulosti Teherán udrel na Izrael raketami a dronmi v rokoch 2024 a 2025, vždy išlo o odvetu za útok na vlastné územie. V prvom prípade to bola reakcia na zničenie iránskeho konzulátu v Damasku (ktorý bol podľa medzinárodného práva jeho územím), v druhom prípade odpoveď na bombardovanie iránskeho jadrového programu.
Izrael mohol doposiaľ anektovať ďalšie územia a páchať vojnové zločiny bez akýchkoľvek skutočných dôsledkov, pretože západné krajiny, najmä USA, tieto porušenia medzinárodného práva buď ignorovali, alebo priamo podporovali. Žiadna regionálna mocnosť nemala dostatočnú silu a vôľu na to, aby Izrael potrestala. Americko-izraelská vojna proti Iránu to zmenila. Irán síce neukázal takú silu, ktorá by Izrael odradila od ďalších útokov na Libanon, ale ukázal vôľu. Ide o priamy dôsledok vojny, ktorú mu vypovedala Amerika a Izrael.
Aj Američanom začína byť jasné, že pokiaľ si Izrael udrží svoju expanzívnu zahraničnú politiku, bude ich tým vťahovať do nekonečnej vojny s Iránom, ktorá je proti akýmkoľvek racionálnym geopolitickým záujmom Washingtonu.
Americkí a iránski vyjednávači ešte minulý týždeň dosiahli predbežnú dohodu o predĺžení prímeria. Nebola nateraz ešte finalizovaná, najnovšie útoky ešte viac sťažujú snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa z konfliktu vycúvať.
Bibi, čo to, dočerta, robíš?
Trump pritom z konfliktu vycúvať očividne chce. USA totiž vojnou nedosiahli žiadny zo svojich pôvodne stanovených cieľov. Režim v Iráne sa udržal pri moci a kvôli neistote posilnil svoje pozície, zachoval si aj väčšinu svojich vojenských kapacít a obohatený urán vhodný na výrobu asi desiatky jadrových bômb sa stále nachádza na jeho území.