Najslabšie miesto Roberta Fica

Slovensko má za sebou ďalší týždeň, ktorý ukazuje, že sme sa zasekli medzi zlým a ešte horším riešením a východisko je v nedohľadne. Ficova koalícia totiž ide stále viac orbánovskou cestou, teda kopí škandály, ukazuje papalášizmus a nevie nájsť riešenie na ozdravenie ekonomiky. Opozícia však aj napriek tomu dokazuje, že len ťažko môže byť alternatívou.

Za normálnych okolností by totiž musel byť týždeň ako tento pre koalíciu a premiéra Fica katastrofou. Sledovali sme napríklad fiasko s týždne sľubovaným balíčkom na oživenie ekonomiky, ktorý však pripomína skôr prvý nástrel povestného Sulíkovho kilečka.

Ďalšou udalosťou týždňa boli nominácie Petra Kmeca a excentrika Miroslava Radačovského na pozície veľvyslancov v Taliansku a na Cypre, ktoré pôsobia ako séria zlých vtipov. Upratanie Kmeca, ktorý musel skončiť vo vláde, do Talianska, je témou samou osebe.

O Radačovskom, ktorý musí uvoľniť miesto v parlamente poslušnejšiemu poslancovi, najvýstižnejšie hovorí jeho „prezentácia“ na zahraničnom výbore parlamentu (oplatí sa pozrieť celú). Tá sa totiž témy Cypru takmer vôbec netýkala, teda ak nerátame Radačovského blahoželanie poslancovi Sabovi za uzatvorenie homosexuálneho manželstva (so slovami „nech vás Boh žehná“), lebo na Cypre je to legálne.

Virálnou sa stala aj jeho podivuhodná výzva na súboj adresovaná poslancovi Valáškovi, pri ktorej si vyzliekal sako a vyzýval poslancov, aby otvorili okno. Inak sa Radačovský zmohol len na ďakovania všetkým od prezidenta cez predsedu výboru až po personál veľvyslanectva.

Najvýpovednejšie pre súčasnú situáciu je však to, čo sa odohralo v parlamente, kde koalícia čelí hneď štyrom odvolávaniam. Minister obrany Robert Kaliňák pre spackanú výstavbu nemocnice v Prešove. Tomáš Taraba za údajne nezvládnutú zonáciu národných parkov. Odvolávanie z pozície podpredsedu parlamentu hrozí aj Tiborovi Gašparovi, ktorý čelí súdu pre kauzu Očistec. A napokon, snahe o odvolanie by mal čeliť aj minister školstva Tomáš Drucker za nezvládnutie systému e-prihlášky.

Z týchto štyroch vecí si premiér vybral spor o Gašpara. Teda vybral... On ho vlastne sám vyvolal. Keď totiž opozícia ešte len začala hovoriť o možnom odvolávaní Gašpara, Fico sa zachoval ako neohrabaný starší brat, ktorý prišiel nahučať na partiu, čo sa na ihrisku vysmieva jeho mladšiemu súrodencovi. Vyhlásil, že keď siahnu na Gašpara, tak on odvolá Dubéciho. S odôvodnením, že bol pred dvanástimi rokmi šéfom prezidentskej kampane Radoslava Procházku, ktorý chcel od Igora Matoviča, aby mu dal časť inzercie bez bločku.

Ficove vyhrážky Dubécimu si následne vychutnal už spomínaný Matovič. Viac ako o Gašparovi hovoril o Dubécim a jeho limuzíne.

Z Ficovej strany je to pritom zbytočné hrotenie konfliktu, ktorý nikto (okrem Matoviča) nepotrebuje. Odvolanie Gašpara predsa mohol nechať vyhniť rovnako ako v prípade Tarabu a Kaliňáka, kde sa opozícii niekoľko dní nepodarilo otvoriť schôdzu k tomuto bodu.

On však namiesto toho rozbehol kampaň pre tých jednoduchších, na konci ktorej má byť odvolanie nominanta opozície z pozície podpredsedu parlamentu za kauzu spred dvanástich rokov. Presne takýto spor „potrebujeme“ pri súčasných sporoch s Európskou komisiou, ktorá nám hrozí odobratím eurofondov pre problémy s právnym štátom.

Na druhej strane treba priznať, že to nie je prekvapivé. Fico totiž už veľakrát ukázal, že pre Gašpara je ochotný riskovať omnoho viac, ako sa zdá rozumné.