Ombudsman to preháňa. Nejde o registráciu cirkví, ale o dúhové požiadavky

Ombudsman Robert Dobrovodský má rád médiá, ale v poslednom čase si vyberá naozaj podivné témy na prezentáciu. Najpodivnejšia z nich sa týka sporu o registráciu cirkví a limitu 50-tisíc osôb na registráciu.

To, že Dobrovodský voči tejto hranici namieta, znamená niekoľko vecí naraz. Zdá sa, že nerozumie rozdielu medzi náboženskou slobodou a registráciou cirkvi či denominácie. Nerozumie, prečo máme vyšší limit na registráciu, čo a prečo sa tým chráni. A zjavne nechce rozumieť, prečo tradičné a historicky etablované náboženské spoločenstvá, napríklad židia či menšie reformované denominácie, majú mať právo na ochranu a odlišné zaobchádzanie pred rôznymi recesistami a provokatérmi.

K Dobrovodskému sa vrátim, ale ešte predtým niečo, o čom sa takmer nehovorí a pritom ide o hlavného hýbateľa „kauzy“.

Jedno je potrebné uznať. Martin Kováč je skutočne neoblomný dúhový aktivista a lobista. Je totiž náročné spočítať po koľkýkrát sa mu podarilo vniesť do verejného priestoru prakticky mŕtvu tému registrácie cirkví a denominácií na Slovensku.

Len za posledné roky si pamätám na jeho sťažnosti Anne Záborskej, ktorá bola splnomocnenkyňou vlády pre ochranu slobody vierovyznania. Taktiež bol v pozadí návrhu zákona poslanca Valáška, ktorý navrhoval registrovať cirkvi so 150 členmi. Stál aj za sťažnosťou bývalej ombudsmanky Márie Patakyovej, ktorá žiadala vtedajšiu ministerku kultúry Natáliu Milanovú o zmiernenie podmienok registrácie nových cirkví.

A teraz stojí v pozadí podania ombudsmana Roberta Dobrovodského a jeho podaním na ústavný súd.

Celkom úctyhodný výkon na aktivistu z maličkej denominácie, ktorá si hovorí Starokatolíci na Slovensku a ktorej kňazom je, zdá sa, len on sám. (Občasnú výpomoc zbehlého katolíckeho kňaza Ľubomíra Jaška láskavo opomeňme.)

Pritom téma registrácie cirkví a náboženských denominácii je inak uzavretá téma. Vo verejnosti okrem Kováča, občasných ponosov moslimov, jedného až dvoch cirkevných analytikov a iných sporadických hlasov prakticky nepočuť, že by registrácie cirkví a náboženských denominácií niekoho trápili.

Treba si uvedomiť, že to nie je spor o náboženskú slobodu. Napríklad moslimovia (ale aj Kováčovi veriaci) majú na Slovensku zaručenú náboženskú slobodu, môžu vyznávať svojho Boha, majú modlitebne či chrámy, môžu veriť a slobodne kázať podľa svojho svedomia.

Iná vec je, že napríklad spomínaní moslimovia nemôžu – keďže nie sú registrovanou náboženskou denomináciou či spoločenstvom – čerpať rovnaké výhody ako tradičné cirkvi.

Registrácia znamená možnosť platiť duchovných a cirkevné ústredie štátom. Štát podporuje a financuje registrovaným cirkvám vyučovanie náboženstva v školách. Taktiež možnosť sobášiť a zakladať školy s príspevkom od štátu či mať prístup do verejnoprávnych médií. A v neposlednom rade by to taktiež uľahčilo cestu k výstavbe náboženských budov. V prípade moslimov mešít s minaretmi.

Práve to si vyžadovalo nastaviť pravidlá registrácie cirkví na desiatky tisíc dospelých členov, pričom verejnosť s tým nemala a nemá problém. Napokon, ukazuje to aj fakt, že za návrh SNS z roku 2017, keď sa zvýšila podmienka z 20 na 50-tisíc registrovaných členov, hlasovalo 101 poslancov, čiže viac ako ústavná väčšina poslancov.