Ondrej Prostredník šíri dezinformácie. Vatikán neuznal škodlivosť konverzných praktík

Poslanec Progresívneho Slovenska Ondrej Prostredník na sociálnej sieti napísal, že Vatikán uznal škodlivosť konverzných praktík. Ďalej dodal, že „konverzné praktiky spôsobujú LGBT ľuďom nesmierne utrpenie“. Poslanec zaútočil aj na slovenských cirkevných predstaviteľov, ktorých sa snažil dať do protikladu s tým, čo sa deje vo Vatikáne.

V skutočnosti je všetko presne naopak.

Vatikán neuznal škodlivosť konverzných praktík, tie nespôsobujú LGBT ľuďom nesmierne utrpenie. Ani slovenská cirkev nekoná v rozpore s tým, čo sa deje vo Vatikáne. Pravdou však je, že dokument, na ktorý sa Prostredník odvoláva, je vysoko problematický.

Tak si to postupne rozoberme.

Začnime takzvanými „konverznými praktikami“. Často sa hovorí, že ich účelom je liečiť homosexualitu. Niekto si možno vďaka účinnej propagande predstaví, ako pritom bigotní lekári dávajú nevinným homosexuálom elektrošoky (alebo niečo podobné) a namiesto pomoci im zbytočne ubližujú.

V skutočnosti pri konverzných praktikách ide skôr o psychologickú či psychiatrickú pomoc, kde, zjednodušene povedané, môže homosexualita predstavovať akýsi vedľajší produkt iného problému zranenej identity človeka. Jej koreňom pritom môžu byť zlé vzťahy v rodine, zneužívanie, šikana a rôzne iné negatívne javy, ktoré sa udiali v čase dozrievania jeho/jej identity.

Výsledkom takejto terapie nemá byť nevyhnutne zbavenie sa homosexuality, aj keď vo viacerých prípadoch k tomu skutočne dochádza, ale vyliečenie zranenej osobnej identity.

A to je pre LGBT loby problém, pretože im záleží na tom, aby sa nespochybnilo, že homosexualita je jednoducho vrodená a ak niekto pociťuje sexuálnu príťažlivosť k rovnakému pohlaviu, ide o rovnocenne prirodzenú náklonnosť ako pri heterosexualite. Z toho totiž logicky vyplýva, že jediná možnosť, ako k danému jedincovi pristupovať, je umožniť mu voľný priechod jeho sexuality (veľmi podobné ako pri transsexualite).

LGBT loby potom túto logiku doťahuje do konca a tvrdí, že ak niekto zastáva iný názor, mal by byť kriminalizovaný. Lebo, ako hovorí Prostredník, spôsobuje „LGBT ľuďom nesmierne utrpenie“. To, že mnoho ľudí s homosexuálnymi sklonmi má inú skúsenosť, takých obhajcov témy, ako je pán poslanec, veľmi nezaujíma.

Potom je tu dianie vo Vatikáne. Z toho, čo píše Ondrej Prostredník, je pravda akurát to, že 5. mája zverejnila 9. pracovná skupina synody o synodalite svoju záverečnú správu. Tá má dokopy 30 strán. Obsahuje tiež prílohu, ktorou sú dve svedectvá mužov, ktorí žijú v homosexuálnom zväzku, ktoré majú dokopy necelých šesť strán. A ešte zhrnutie, ktoré má necelé tri strany.

Čo sa týka „konverzných praktík,“ tie sa vo všetkých dokumentoch spomínajú veľmi zriedkavo. Konkrétne v dvoch svedectvách, ktoré sú akousi prílohou dokumentu, sa vyskytujú v jednej vete.

Homosexuálne cítiaci muž z Portugalska hovorí, že bol svedkom „ničivých dôsledkov konverzných terapií a rozpadu rodín“. Dodáva, že tieto skúsenosti ho hlboko ranili, pretože „útočia na prirodzenú dôstojnosť človeka, ktorý jednoducho miluje osobu rovnakého pohlavia“. Druhý muž, ktorý žije v USA, vo svojom svedectve spomína, že navštevoval aj konverzné terapie.

Vo finálnej verzii sa tieto praktiky, tentoraz pod názvom „reparatívne terapie“, spomínajú v akomsi zhrnutí zo svedectiev. Opäť ide o jednu zmienku pri každom mužovi. A tiež v časti venovanej problémom, s ktorými sa homosexuáli stretávajú, kde autori správy zaradili aj tlak na podstúpenie takýchto terapií.

Ak to zhrnieme, vidíme, že výrok pána Prostredníka vychádza z toho, že vo Vatikáne zasadla skupina ľudí, ktorých pápež na pozadí synody poveril otvoriť otázku homosexuality. Táto skupina, ktorá nemá žiadnu doktrinálnu ani inú právomoc čokoľvek meniť v rámci cirkvi, spomenula na štyridsiatich stranách konverzné praktiky okrajovo len v pár vetách, mimo svedectiev len v jednej vete.

Progresívny poslanec a evanjelický teológ, ktorého myslenie sa nekryje s učením slovenskej evanjelickej cirkvi, napriek tomu píše, že Vatikán uznal škodlivosť konverzných praktík. Ak by mal pravdu, potom by sme mohli napísať, že Rím mení svoju náuku alebo že niečo uznal či neuznal každý deň aj niekoľkokrát. Skupín s podobnými (ne)kompetenciami totiž vo Vatikáne zasadá veľmi veľa. A každá z nich niečo niekde okrajovo naznačí alebo spomenie (čo neradno ani zveličovať, ani zľahčovať).