Ficovo varovanie a Putinova predpoveď o konci vojny
Čo môžu mať spoločné slová Vladimira Putina o konci vojny a tvrdenie Roberta Fica o tom, že USA chcú získať tranzitnú infraštruktúru v Európe.

Vladimir Putin naznačil, že vojna s Ukrajinou sa možno chýli ku koncu. Ruský prezident to povedal novinárom v nedeľu, po oslavách Dňa víťazstva v Moskve. Zároveň vyhlásil, že je ochotný stretnúť sa so svojím ukrajinským náprotivkom. Buď v Moskve, alebo na neutrálnej pôde.
„Myslím si, že táto záležitosť sa chýli ku koncu,“ povedal Putin. Dodal, že Rusko v konečnom dôsledku vzťahy so Západom normalizuje.
„Vzťahy s mnohými krajinami, ktoré sa teraz snažia vzťahy s nami démonizovať, nakoniec obnovíme. Čím skôr sa tak stane, tým lepšie – ako pre nás, tak v tomto prípade aj pre európske krajiny,“ vyhlásil.
Jeho vyjadrenia prišli v čase krátkeho trojdňového prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorého dodržiavanie podporili aj Spojené štáty.
Zelenského sebadôvera
Putinove tvrdenia sú proti-intuitívne. Širšie mierové rokovania totiž stagnujú a koniec vojny vyzerá byť rovnako v nedohľadne ako pred rokom. Ukrajinské vedenie si pritom verí azda najviac od spustenia letnej protiofenzívy v roku 2023. Až do tej miery, že kritické prednášky Volodymyra Zelenského voči Európe a tiež jeho kopiace sa požiadavky (napríklad na takmer okamžitý vstup do EÚ) začínajú unavovať aj proukrajinských európskych lídrov.
Zvýšená sebadôvera Kyjeva však má isté opodstatnenie. Najmä pokiaľ ide o vývoj na bojisku, kde sa ruský postup spomalil na minimum. Zatiaľ čo pred rokom Rusi mesačne získavali stovky kilometrov štvorcových ukrajinského územia, v apríli 2024 ich podľa niektorých odhadov dobyli iba desiatky a podľa iných analýz dokonca Moskva stratila viac územia ako získala.
Výrazné zlepšenie situácie pre Ukrajincov môžeme pozorovať nielen na zemi, ale aj na nebi. Kyjev významne zvýšil efektivitu úderov proti cieľom hlboko v Rusku, pričom za posledné dva výrazne narástol počet štartov ukrajinských dronov s dlhým doletom. Zo 110 bezpilotných lietadiel v januári 2024 sa toto číslo zvýšilo na viac ako sedemtisíc v marci 2026, čím predchádzajúcu prevahu Rusov Ukrajinci dorovnali.
Čoraz väčšiu rolu pri tom hrá spolupráca Ukrajiny s jednotlivými európskymi štátmi, na základe ktorých sa v rámci spoločných projektov v Európe vyrábajú drony pre Kyjev. Tie potom dopadajú na hodnotné ciele v Rusku, ako sú rafinérie a prístavy, čo medzi Rusmi vyvoláva nárast frustrácie.
Keďže vývoj na bojisku ani zďaleka nenasvedčuje blížiacemu sa ruskému víťazstvu, Putinove slová môžu mať jednoduché vysvetlenie: Ako snaha o upokojenie domácej populácie, ktorá keď po štyroch rokoch bojov nevidí svetlo na konci tunela, tak o ňom potrebuje aspoň počuť.
Ukrajinský minister hovorí o katastrofe
Trendy z ekonomického frontu sú viac zmiešané. Vzpruhou pre Ukrajinu bolo schválenie 90-miliardovej pôžičky Európskou úniou. Finančnú injekciu však dostala aj Moskva.
Jedným z mála pozitívnych trendov pre Rusko za ostatné mesiace sú globálne dôsledky vojny na Blízkom východe. Z jednej strany pre vyprázdňovanie zásob munície v USA, ale najmä pre zvyšujúce sa ceny ropy a plynu. Ich export síce tvorí už menej významnú položku príjmov ruského rozpočtu ako v minulosti (asi 25 percent), no stále významnú.
Ruský rozpočet pred americko-izraelským útokom na Irán rátal s cenou ropy Urals na úrovni 59 dolárov za barel, no za ostatné týždne sa predávala aj za dvojnásobok tejto sumy, pričom jej ročný cenový priemer sa odhaduje na asi 90 dolárov za barel. Po poklese ruskej ekonomiky v prvých dvoch mesiacoch roka 2026 prišiel v marci rast, ktorý straty do veľkej miery dorovnal. Ruské hospodárstvo v prvom kvartáli nakoniec zaznamenalo iba drobnú kontrakciu 0,3 percenta HDP.
