Rím pritvrdzuje voči nemeckej cirkvi

Aj keď svetové médiá ešte stále riešia najmä Trumpove slová na adresu pápeža Leva a nadchádzajúce stretnutie Marca Rubia s pápežom (Rubio je katolík, ktorý vraj navštevuje bohoslužby v evanjelikálnej protestantskej farnosti), Vatikán paralelne rieši aj teologický spor s Nemcami.

A v ňom vracia úder, pričom svoj tlak pomaly, ale jasne stupňuje. Zhruba takto by sa dala zhrnúť reakcia Vatikánu voči snahám nemeckých biskupov o žehnanie párov v neregulérnych situáciách, teda rozvedených a znovu zosobášených a homosexuálnych párov.

Svedčí o tom aj najnovší krok Dikastéria pre náuku viery, ktorý pomerne nezvyčajne zverejnil list, ktorým jeho prefekt – kardinál Victor Fernández – odmietol pôvodné nemecké návrhy.

List je datovaný ešte na 18. november 2024 a zverejnený bol v pondelok 4. mája. Z jeho obsahu vyplýva, že časť nemeckých biskupov pripravila takzvané Vademecum (doplnok), ktoré malo podľa zámeru jeho strojcov slúžiť ako praktická príručka k dokumentu s názvom Požehnania pre páry, ktoré sa milujú. Toto Vademecum malo zároveň slúžiť ako praktické uplatnenie dokumentu Fiducia supplicans v Nemecku.

Aj vo Fiducia supplicans síce pápež František umožnil žehnať homosexuálne páry (za čo čelil masívnej kritike), no nemeckí biskupi chceli ísť ešte ďalej. A to v dvoch veciach.

Po prvé, ako píše kardinál Fernández, autor listu, podľa Fiducia supplicans požehnanie homosexuálnych párov nemá legitimizovať ich spolužitie, čo však nemecký dokument porušuje tým, že obsahuje gestá, ktoré sú zvyčajne súčasťou svadobného obradu.

„V tomto zmysle Vademecum v podstate legitimizuje postavenie takýchto párov spôsobom, ktorý je v rozpore s tým, čo sa potvrdzuje vo Fiducia supplicans,“ uvádza sa v liste.

Druhým rozdielom je, že podľa Fiducia supplicans má byť požehnanie neverejné, spontánne, nemá pripomínať žiadny typ liturgického obradu a preto ani nemá mať ustálenú formu. Nemecké Vademecum však vo svojej záverečnej časti ponúka konkrétnu formu, ako má dané požehnanie vyzerať, pričom tá nie je vôbec spontánna, ale pripomína obrad.

To podľa Vatikánu znamená, že „predpisuje akúsi liturgiu alebo paraliturgiu pre požehnania párov rovnakého pohlavia“, čo je podľa Fernándeza opäť v rozpore s dokumentom Fiducia supplicans.

Pripomeňme, že kardinál Marx, ktorý je arcibiskupom Mníchova, ale aj ďalší nemeckí biskupi napriek tomuto listu v apríli tohto roku kňazom svojej diecézy nariadili, aby postupovali podľa spomínanej príručky (ktorá však teraz nesie názov Požehnanie dodáva láske silu). Viacero diecéz vrátane arcidiecézy v Kolíne, diecéz Augsburg, Eichstätt, Passau a Regensburg takýto krok odmietli a príručku s odvolaním sa na odmietavé stanovisko Vatikánu nechce implementovať.

Ak dnes Svätá stolica zverejňuje tento starší list, je to potvrdenie toho, že dohovory či snahy o nápravu inou cestou sa ukázali ako nedostatočné. Preto je potrebné tému s jej rozpormi a neposlušnosťou v Nemecku vytiahnuť na svetlo a verejnosť.

Zaujímavé je, že medzi diecézami, ktoré sa pripojili k Marxovmu Mníchovu, a teda neposlušnej línii voči Rímu, je aj Trier, pričom práve jej biskupovi Stephanovi Ackermannovi bol adresovaný list z Dikastéria pre náuku viery.

Nové nemecké iniciatívy na žehnanie homosexuálov prakticky okamžite odsúdil aj pápež Lev, ktorý tak urobil počas návratu zo svojej apoštolskej cesty v Afrike. „Svätá stolica už komunikovala s nemeckými biskupmi. Svätá stolica jasne vyjadrila, že nesúhlasíme s formálnym požehnaním párov, v tomto prípade párov rovnakého pohlavia,“ povedal vtedy Lev.

Biskup Georg Bätzing, ktorý bol do februára 2026 predsedom nemeckej biskupskej konferencie, v reakcii na pápežove slová povedal, že hoci sú v rámci cirkvi na túto tému rozdielne názory, nemecká prax „slúži ľuďom a (...) neohrozuje jednotu Cirkvi“.

Podobne sa vyjadrila aj predsedníčka Ústredného výboru nemeckých katolíkov (laická obdoba biskupskej konferencie; tieto dve organizácie sú zodpovedné za riadenie nemeckej Synodálnej cesty) Irme Stetter-Karpová. Tá nemeckým médiám povedala, že po vyjadreniach pápeža Leva nie je dôvod na stiahnutie usmernení. „Neexistuje žiadna možnosť, že by sa to dalo zameniť so sviatostným manželstvom,“ uviedla Stetter-Karpová.

Portál Pillar v tejto súvislosti pripomína, že zatiaľ čo nemecké plány na rituálne požehnanie neregulárnych zväzkov čelia kritike zo strany Vatikánu už od momentu, keď boli prvýkrát navrhnuté, belgickí biskupi schválili podobnú príručku ešte v roku 2022 bez výraznejšej verejnej kritiky zo strany rímskej kúrie.

Konkrétne ide o dokument s názvom Pastoračná blízkosť k homosexuálom: Za priateľskú Cirkev, ktorá nikoho nevylučuje, ktorý vydali biskupi z Flámska, holandsky hovoriacej časti Belgicka. V ňom sa píše, že homosexuálne páry, ktoré sa rozhodnú žiť „v trvalom a vernom zväzku s partnerom“, si zaslúžia „uznanie a podporu“.

Dokument flámskych biskupov sa opakovane odvoláva na apoštolskú exhortáciu pápeža Františka Amoris laetitia a na jej konci sa nachádza návod, ako má vyzerať obrad požehnania homosexuálnych párov.

Ten má pozostávať z úvodnej modlitby a čítania z Písma, po ktorom by sa obaja z páru „pred Bohom, jeden druhému zaviazali“. Potom má nasledovať „modlitba spoločenstva“, prosby, modlitba Otče náš, záverečná modlitba a požehnanie.

Z toho vyplýva, že Belgičania idú ešte ďalej ako Nemci. No ako pripomína americký portál, okolo ich aktivity je až podozrivé ticho.

Na záver sa vráťme k jednej z ústredných postáv boja za požehnávanie homosexuálnych párov, k nemeckému kardinálovi Marxovi. Vo svetovej tlači sa totiž čoraz častejšie vyskytujú zmienky o tom, že tento kardinál má zrejme vo Vatikáne nejaké problémy. Nikto síce nehovorí o ničom konkrétnom, no narážok je stále viac.

Zaujímavú informáciu ohľadne biskupa Marxa v uplynulých dňoch pripomenul aj americký cirkevný analytik Phil Lawler vo svojom článku o novej knihe Massima Franca s názvom Papi, Dollari e Guerre (Pápeži, doláre a vojna). Jej autor tvrdí, že kardinál Prevost bol zvolený za pápeža hlavne preto, lebo kardináli hľadali niekoho, kto bude menej konfrontačný voči americkým katolíkom, od ktorých vie finančnými problémami sužovaný Vatikán získať veľa peňazí.

Lawler túto tézu výrazne spochybňuje a dodáva, že pokiaľ sa rozprávame o peniazoch, rovnako zaujímavé je pozrieť sa aj do Nemecka, kde je katolícka cirkev aj napriek masívnemu zníženiu počtu veriacich, a teda aj ľudí, ktorí platia cirkevnú daň, stále bohatá a možno aj preto koná voči Vatikánu tak autonómne.

V závere svojho textu Lawler uvádza, že v spomínanej knihe plnej anonymných zdrojov hovoril ako jeden z mála otvorene len nemecký kardinál Gerhard Müller, ktorý jasne odmietol predpoklad, že konkláve ovládli peniaze, a dodal, že počas predkonklávových diskusií stratil trpezlivosť so svojím krajanom kardinálom Reinhardom Marxom, ktorý neprestajne hovoril o finančných záležitostiach.

„Musíme zvoliť nástupcu Petra, nie Judáša!“ zvolal údajne kardinál Müller v odpovedi na Marxove starosti.