Európa ako Antirusko a Ficova cesta do Moskvy

Rok za rokom, ako plynie čas, už nežije takmer nikto, kto by najhoršiu z vojen zažil a pamätal si ju.

Ako vidíme, Trump oslabuje záväzky voči Európe, plánuje sťahovať vojakov z amerických základní a zároveň nemá silu, schopnosť alebo odhodlanie (alebo všetko spolu) skončiť vojnu na Ukrajine, takže táto vojna môže pokračovať. Stále pritom platí, že bez amerických spravodajských informácií by to možné nebolo.

Najnebezpečnejším procesom pre Európu v tomto čase, po porážke Orbána, je nielen to, že sa EÚ zapojí do vojny na strane Ukrajiny ešte intenzívnejšie, peniazmi aj zbraňami, ale že sa prehĺbi vojensko-politická integrácia s Ukrajinou, jej myslením, vojenskými cieľmi, a teda, že sa EÚ stane Antiruskom. Stále platí, že štáty EÚ majú ďaleko k tomu, aby sa zapojili do vojny aj so svojimi armádami, ale s výnimkou tohto rozmeru, zažívame zo strany európskych štátov nevídaný hazard.

Ten vidieť na tom, že Brusel a Berlín dokážu schvaľovať pôžičky na dlh, sú schopní pre potreby financovania Ukrajiny vytvoriť nový paralelný rozpočet EÚ, ale nedokážu rozmýšľať o tom, ako vojnu skončiť. O tom majú stále rozhodnúť Ukrajinci. Plánom je stále odradenie a zastavenie Rusov.

Integrácia s Ukrajinou trvá vyše 4 roky a od nástupu Trumpa výrazne pokročila.

Najďalej sú v mentálnom posune pobaltské štáty. Tie myslia rovnako ako Ukrajina. V Rusku vidia všetky hrozby, ktoré v ňom vidí Zelenskyj, sú ochotné podpisovať všetko, čo Kyjev žiada.

Veľmi ďaleko je aj európsky zbrojársky priemysel. Vojna na Ukrajine je pre zbrojárov príležitosť zarobiť, Ukrajinci navyše ukazujú schopnosť zbrane vylepšovať, modernizovať, takže dnes už vo výrobe dronov školia Ukrajinci svojich partnerov zo Západu.