Nebolo by na škodu, ak by politický príbeh Bittó-Cigánikovej skončil
Mám pre Borisa Kollára jednu dobre mienenú, aj keď nevyžiadanú radu: Neberte do strany Janu Bittó-Cigánikovú.

Keď koncom minulého týždňa SaS vylúčila Janu Bittó-Cigánikovú zo svojej strany, bol z toho tak trochu prekvapivý príbeh. Aj keď Bittó-Cigániková, diplomaticky povedané, nepatrí práve medzi najobľúbenejšie političky, po vyhadzove zo SaSky dostávala najmä pozitívne reakcie.
Pritom jedna z najpamätnejších pochádza od Františka Majerského z KDH.
Samozrejme, ľudsky to zrejme nie je jednoduché a nikto z nás neželá pani Bittó-Cigánikovej nič zlé. Ale aj tak, tento príbeh je predsa len zvláštny, ak si uvedomíme, čo všetko táto poslankyňa v politike reprezentovala.
Vo verejnej pamäti hádam najviac rezonuje jej (niekedy až vulgárne) ťaženie proti sociálnemu zákonu Anny Záborskej, ktorý mal pomôcť tehotným ženám. Bittó-Cigániková vtedy v záchvate boja kritizovala veci ako rozšírenie takzvaného kočíkovného (príspevku pri narodení dieťaťa) aj na štvrté dieťa. Prekážalo jej to, že by sa malo štatisticky zisťovať, prečo vlastne ženy podstupujú potraty (aby im bolo možné do budúcna pomôcť).
Nesúhlasila s rozšírením možnosti núdzového bývania pre ženy, ktoré sú tlačené do potratu, s rozšírením informovaného súhlasu, ktorý by žene poskytol viac informácií o rizikách potratu, alebo povinným preplácaním druhého lekárskeho posudku, ak hrozilo, že by sa rodičom mohlo narodiť hendikepované dieťa. Polená pod nohy Záborskej hádzala ešte aj pri téme utajených pôrodov.
Vrcholom jej cynizmu bol boj proti navýšeniu príspevku pre rodičov, ktorým sa narodí hendikepované dieťa. Bittó-Cigániková vtedy naznačovala, že by bolo lepšie, ak by tieto ženy radšej podstúpili potrat.
Okrem fanatického ťaženia proti Záborskej vtedajšia poslankyňa SaS kontrovala aj tým, že sa snažila o pretlačenie potratovej tabletky či zníženie hranice potrebnej na rodičovský súhlas s potratom zo šestnástich na pätnásť rokov.
V rámci toho istého volebného obdobia bojovala (bohužiaľ, úspešne) aj proti snahám o prijatie zákona o pohrebníctve, podľa ktorého by nemocnice museli informovať rodičov, ktorí prišli o dieťa po spontánnom potrate, o tom, že majú možnosť ho pochovať. Tieto deti inak končia v spaľovni spolu s biologickým odpadom.
V čase, keď sa rokovalo o návrhu poslancov Tomáša Tarabu a Györgyho Gyimesiho o zákaze vyvesovania dúhovej vlajky na verejných budovách, chodila po parlamente zahalená do tejto vlajky. No a, samozrejme, bola súčasťou skupiny, ktorá predložila návrh na uzákonenie homosexuálnych partnerstiev.
Nezabúdajme, že toto všetko sa odohrávalo v čase vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera, keď bola Bittó-Cigániková súčasťou koalície, ktorú takto pravidelne rozbíjala. A to aj za výdatnej pomoci opozície – nielen Smeru a Hlasu, ale aj Kotlebovej ĽSNS, proti ktorým inokedy tak rada bojuje.
