Ak chce Maďarsko späť svoje peniaze, bude sa musieť poriadne pokoriť
Podmienky EÚ voči Maďarsku ukazujú, že boj o právo a suverenitu bude poriadne tuhý.
Bolo to na prelome 19. a 20. storočia, keď sa z veľkej časti kvôli politike maďarských nacionalistov stalo vtedajšie Rakúsko-Uhorsko tým, čo dnes nazývame žalárom národov. Maďari a Rakúšania za túto politiku zaplatili pomerne tvrdú daň, keďže ich spoločný štát sa rozpadol a Rakúsko, ako aj Maďarsko, sa stali v podstate marginálnymi európskymi štátmi.
Obzvlášť náročne tento proces brali Maďari, ktorí sa v medzivojnovom období najprv zmietali v nestabilite a napokon našli zmysel svojho štátu v obnovení stavu pred Trianonskou zmluvou. Výsledkom však bolo, že sa dostali najprv do područia Nemecka a následne do sovietskej sféry vplyvu. A oba pokusy o vymanenie sa spod nátlaku veľmoci a suverénne jednanie boli krvavo potlačené.
Zrejme nebude náhoda, že to bolo práve Maďarsko, ktoré ako prvé začalo búrať železnú oponu a že to boli práve Maďari, kto najneskôr od roku 2015 plní v EÚ funkciu obrancu princípu národnej suverenity.
Tento historický oblúk sa natíska, keď človek číta zoznam 27 podmienok, ktorými Európska komisia (teda Ursula von der Leyenová) podmienila rozmrazenie európskych fondov vo výške až 35 miliárd EÚ, ktoré Komisia za posledné roky Maďarsku pozastavila.
Táto suma pritom zahŕňa 18 miliárd eur z rozpočtu EÚ, na ktoré má Maďarsko nárok a ktoré boli zadržané pre údajné porušovanie právneho štátu. Zvyšných viac ako 17 miliárd eur sú obranné pôžičky, ktoré EÚ poskytuje jednotlivým štátom na nákup novej munície a vojenskej techniky a ktoré Maďarom doposiaľ akosi neprišli.
Treba priznať, že zoznam požiadaviek eurokomisie je zatiaľ neoficiálny. Informáciu o ňom priniesol ako prvý portál Financial Times, ktorý ho vypracoval na základe výpovedí európskych diplomatov. No ak je pravda to, čo píšu vo Financial Times, je to šokujúce.
Na začiatku zoznamu sa totiž nachádza požiadavka na odblokovanie 90-miliardovej pôžičky EÚ Ukrajine (ktorú Magyar už dávno sľúbil odblokovať) a taktiež súhlas s ďalším balíčkom protiruských sankcií. Ak k tomu dôjde, EK pravdepodobne uvoľní Maďarsku už zmienených 17 miliárd na obranu, ktoré Brusel Budapešti blokuje práve pre jeho neochotu zahlasovať za ďalšie sankcie a pôžičku Ukrajine.
To v praxi znamená, že predstavitelia Európskej komisie, ktorí majú inak plné ústa rečí o slobode a tolerancii, zadržiavajú peniaze určené pre Maďarsko preto, lebo chce hlasovať slobodne a nie tak, ako to vyžaduje bruselská nomenklatúra. Eurokomisia sa teda správa podobne ako komunistický funkcionár, ktorý v 50. rokoch hovoril ľuďom, že na dobrovoľnú sobotnú zemiakovú brigádu, samozrejme, nemusia prísť, len potom sa nesmú čudovať, že to bude mať následky.
Rovnako zaujímavé je pozrieť sa aj na zvyšok z 35-miliardovej sumy, ktorú komisia blokuje pre takzvané ohrozenie právneho štátu. Brusel voči Maďarsku viedol v tejto veci viacero konaní a keď sa pozrieme na to, čo mu vyčíta (napríklad tu, tu, tu, a tu), vidíme, že to je najmä zasahovanie do súdnictva, obmedzovanie akademických slobôd, slobody médií a občianskych slobôd (údajné útoky na LGBT ľudí a mimovládky), korupcia a klientelizmus, azylová politika či volebný zákon, ktorý vraj znemožňuje demokratickú výmenu vlády (sic!).
Je toho pomerne veľa, nemáme priestor venovať sa každej výhrade, preto uveďme len základné fakty. V zásade platí, že Maďarsko má problémy s korupciou a klientelizmom či nezávislosťou (štátnych) médií.
No dodajme aj B, teda že korupcia a klientelizmus nie sú dôvodom na konanie vo veci ohrozenia právneho štátu. EÚ má totiž možnosť nevyplatiť či odobrať eurofondy pre chyby v účtovníctve alebo systémové zlyhania kontroly európskych peňazí. To sa napokon stalo Bulharsku a Rumunsku v rokoch 2007 a 2008.
Ohrozenie právneho štátu je niečo iné. Je to pomerne nový mechanizmus, ktorý bol prijatý v roku 2020 ako dôsledok problémov po finančnej a migračnej kríze a vzostupe progresivizmu v západnej Európe, ktorého zmyslom je vlastne trestať ideologicky neposlušné štáty EÚ.
To ukazuje aj príklad Maďarska, ktorému je vyčítaná napríklad azylová politika, obmedzenie šírenia LGBT ideológie, obmedzenie financovania mimovládok zo zahraničia alebo to, že dáva prednosť výkladu domácich súdov pred európskymi.
V praxi to znamená, že eurokomisia je ochotná peniaze Magyarovi pustiť len v prípade, že zmení azylovú politiku.
Alebo vtedy, ak v Maďarsku povolia financovanie LGBT združení zo zahraničia, hlásanie tejto ideológie na školách a povolia zmeny pohlavia. Alebo ak začnú poslušne preberať to, čo im diktujú aktivistické európske súdy. Ak sa to nestane, môže aj Magyar na peniaze z eurofondov zabudnúť.
Bruselská prax pritom ukazuje, že sme si všetci rovní, no niektorí sú si rovnejší. Najmä tí, ktorí nevybočujú z ideologicky predpísaného rámca. Veď napríklad taký nemecký ústavný súd tiež vyhlásil, že je nadradený európskym súdom a ich rozhodnutia už viackrát zvrátil. No napriek tomu nikto voči Nemecku nevedie konanie a nechce mu odopierať eurofondy.
Aj to ukazuje, že v Maďarsku sa teraz nehrá o právny štát. Hrá sa primárne o to, či je EÚ ešte stále spolkom suverénnych krajín, alebo je novodobou formou (ideologickej) kolonizácie strednej Európy, v ktorej budú jednotlivé národy opäť uväznené v akomsi žalári národov.
Komu by na začiatku minulého storočia napadlo, že Maďari budú musieť v 21. storočí bojovať o svoju suverenitu znova, tentoraz bok po boku so Slovákmi.