Ako reagovať na Magyara
Péter Magyar rozhodujúcim spôsobom vyhral voľby, je to dobrý dôvod, aby vzrástol význam slovenských Maďarov.

Na úvod domáca poznámka. Všetky reči o autokratovi či diktátorovi Orbánovi sú preč ako lanský sneh, Maďari mali voľby a Orbán ich prehral, víťazovi Magyarovi normálne pogratuloval. Všetci tí, ktorí u nás tak radi nosia kadejaké vlajočky, sa teraz tešia z Orbánovej prehry, plus z toho, že porazili Rusov. Rusi vraj nie sú takí schopní, ako sa obávali.
Tejto zábavnej komunite treba pogratulovať. Stále sa majú koho báť, stále majú komu fandiť a dokážu sa tešiť aj z toho, keď si vymyslia (alebo nafúknu) nejakú hlúposť, s ktorou potom bojujú. Tentoraz to boli Rusi a ich falšovanie volieb. Diváci a čitatelia sú za to stále ochotní platiť, títo mediálni herci predviedli úctyhodný výkon, ani na moment sa nenechali vyrušiť, že nerozoznali rozdiel medzi proamerickým a proruským politikom.
Celej tejto obci treba dopriať, čo má, ale zároveň ich treba brať zase menej vážne. Vystačia si na všetko sami. Skutočnú debatu treba postaviť inde, toto politické ghetto sa nedá zachrániť ani zmeniť.
Presuňme sa k realite.
Hlavnou témou, samozrejme, je, ako sa máme ako štát k budúcemu premiérovi Magyarovi postaviť. Dôležité nebude len to, čo sa zmení, ale aj to, čo sa meniť nebude. Maďari rozumejú, že existujú záujmy štátu a témy, o ktorých sa nediskutuje.
Hlavnou medzinárodnou témou zostáva vojna na Ukrajine a snaha o udržanie obchodu s Ruskom, keďže je pre nás výhodný a pre náš priemysel zásadný. Ak sa Magyar zásadnejšie odkloní od Orbánovej politiky, napríklad pre dohody s EÚ (uvoľnenie zadržaných eurofondov), bude to poškodzovať Slovnaft a naše záujmy.
Maďarsko susedí so štátmi, s ktorými si historicky rozumieme dobre, ide o Rumunsko, Srbsko aj Chorvátsko, mali by sme sa preto usilovať o dohodu s týmito štátmi, aby sme neboli vydaní napospas vláde v Budapešti. Čím viac by sa Magyar približoval k Bruselu, tým viac by sme mali byť schopní hovoriť s Bukurešťou, Belehradom a Záhrebom spoločným hlasom. (A možno občas aj s Viedňou.)
Záujmy Slovnaftu a slovenského priemyslu si budú vyžadovať viac predstavivosti, podstatne viac kompetentnosti a odvahy.
Druhá téma sa týka nacionalizmu. Magyar je nacionalista, hovorí, že bude premiérom všetkých Maďarov, chce rušiť Benešove dekréty, mobilizovať a doma oslabovať Fidesz nacionalizmom voči Slovensku (uvidíme, či aj voči Ukrajine).
Tu sa vieme spoľahnúť na Česko, Benešove dekréty považujú v Prahe za vyriešenú vec (česko-nemecká deklarácia), oživovanie budú rezolútne odmietať.
Pri maďarskom nacionalizme platia dve poučky. Prvá a taktická, že sa netreba unáhliť a priveľmi búšiť, navrch získava ten, kto dokáže reagovať ďalším protikrokom, preto netreba v reakciách prestreliť, vždy musí byť premyslený ďalší silnejší krok a vždy musí byť jasné, kto je vinník (iniciátor) a kto obeť (kto reaguje).
Tomu napomáha aj druhá vec. Najlepším spojencom voči maďarskému nacionalizmu z Budapešti sa od pádu komunizmu ukázali byť naši Maďari. Pre Slovensko bolo zásadné, že v rozhodujúcich momentoch po roku 1989 ukázali lojalitu voči Bratislave, majú svoje záujmy, keď ich Budapešť tlačila do svojich hier, doplácali na to. Slovenská politika bude silnejšia, keď Maďarov viac zapojí do hry. Väčšina z nich sympatizovala s Orbánom, čo na úvod pomôže. Gubík sa už popálil s mítingami s progresívcami, to nie je cesta pre Alianciu. Treba im podať ruku z iných strán. Keď Magyarov nacionalizmus narazí na Maďarov u nás, bude to naše spoločné víťazstvo.
Po tretie, oplatí sa vyhnúť sa nerealistickým očakávaniam. V4 je nefunkčná kvôli Poľsku, Magyar môže veci zhoršiť, ale hlavným problémom ostáva Tusk. Magyar sa medzinárodne bude orientovať zrejme najmä na Tuska a Merza, do Varšavy by mala ísť jeho prvá cesta. Treba preto spájať to, čo sa dá. V Poľsku je to najmä osoba prezidenta Nawrockého, ktorý si trúfol ísť pred voľbami podporiť Orbána. Bol som zrovna vtedy vo Varšave, videl som, aké salvy ostrej propagandy z vládnych a liberálnych médií za to dostal. Tento bývalý boxer však nepoľavil, jeho rola a význam v strednej Európe by preto mali vzrásť.
Čím je koniec vojny bližšie, tým viac sa Poľsko posúva k tvrdším pozíciám voči Ukrajine. Aj s tým treba začať pracovať.
Nuž a súčasne s tým všetkým, treba dať Magyarovi aj šancu. Šanca, že ju využije, je skôr menšia, ale netreba zabúdať, že celý dospelý život ho formoval Orbán a chce byť ako Orbán. Skúsenosť je teda na našej strane.
