Dostal som milé pozvanie na večeru do Košíc. Keď som pár dní pred jej konaním premýšľal, ako sa tam dostanem, predstavil som si zhruba hodinu a pol šoférovania.

K tomu stresy s parkovaním, večer pri mdlom nealko nápoji, ďalšiu hodinu a pol šoférovania naspäť niekedy v noci a potom ten boľavý chrbát, ktorý mi bude vyčítať, že som zasa celý deň presedel.

Hneď nato mi napadlo, že pôjdem vlakom. Zrejme zblbnutý z reklám propagujúcich hromadnú dopravu som si predstavil, ako si niečo pokojne po ceste prečítam. Ako sa cestou zo stanice poprechádzam po centre Košíc, na večeri si objednám nápoj aký k letu patrí a nebudem musieť riešiť šoférovanie či parkovanie. Hlavou mi tiež išlo, aký budem gavalier, lebo manželke nechám doma auto.

A ja, naivka, som tej predstave podľahol.

V deň odchodu, okolo obeda, som si spokojný, ako dobre som to vymyslel, pozrel, kedy potrebujem odísť. Aplikácia mi ukazovala šialený čas – 13:41.

Na večeru, ktorá sa koná o šiestej večer? Príchod do Košíc bol síce o hodinu skôr, ako som potreboval – o 17:00, čo mi až tak nevadilo, veď som chcel tú prechádzku. Ale aj tak to vychádzalo na takmer tri a pol hodiny. Na stokilometrovom úseku. Regionálnym expresom, čiže v podstate rýchlikom.

Pre porovnanie, približne stokilometrový úsek z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom, alebo do Nových Zámkov, prejdú regionálne expresy zhruba za hodinu a štvrť.

Podobne dlhý úsek medzi Košicami a Popradom zvládne osobný vlak (opakujem osobný vlak) ani nie za dve hodiny. Ešte aj ten osobák do podobne ďaleko vzdialenej Čiernej nad Tisou to zvládne za hodinu a trištvrte.

A tak jediná trať, ktorá sa nám ako tak približuje, je tá na Orave, keďže cesta z krajského mesta, čiže zo Žiliny do Tvrdošína, tam trvá 2 hodiny a 49 minút. Avšak, tiež celý čas osobákom.

Vráťme sa však späť k mojej ceste zo Sniny do Košíc. Po chvíli neveriackeho skúšania nájsť lepší spoj som zistil, že ušetrím 20 minút, ak pôjdem z domu do Humenného autobusom.

Lebo áno, vlakové spoje na seba odrazu nenadväzujú (aj keď vždy, čo sa pamätám, nadväzovali) a v Humennom sa čaká na prípoj do Košíc pol hodinu. No a ak pôjdem autobusom, ktorý však ide rýchlejšie, budem tam čakať len 25 minút.

Problém bol, že v čase, keď som zistil, kedy potrebujem odísť, som ešte nemal dokončený text, ktorý som mal v ten deň odovzdať, a vedel som, že do odchodu vlaku ho nestihnem dokončiť.

Manželka mi preto radila ušetriť tie dve a pol hodiny (ktoré by som získal, ak by som šiel autom), pokojne dopísať text a ísť do Košíc autom. Ja som sa však svojej romantickej predstavy už nechcel vzdať, a tak som si povedal, že napriek všetkým prekážkam idem vlakom.