Barabáš a dve koncepcie mesianizmu

Barabáš je u Jána označený ako „zbojník“, Matúš ho nazýva „povestný väzeň“, Marek píše, že bol uväznený „s povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy,“ to isté píše aj Lukáš, Barabáš „bol uväznený pre akúsi vzburu v meste a pre vraždu“.

Čitateľa či poslucháča musí vždy nanovo prekvapiť, že si dav (ochlos, lúza) po oslovení Pilátom, koho chcú prepustiť, vybral zlodeja a vraha pred nevinným Kristom. Dozvieme sa, že ľudí naviedli členovia Sanhedrinu, ale to nie je všetko. Stále máme pocit nespravodlivosti. Optika sa zmení, keď si prečítame viac o tom, kto to bol Barabáš. Hneď pochopíme, prečo ho ľudia chceli prepustiť.

Benedikt XVI. píše, že grécke slovo zbojník znamenalo v tom čase „niečo ako bojovník hnutia odporu,“ malo teda osobitejší význam.

„Barabáš sa zúčastnil vzbury a okrem toho – v tejto súvislosti – bol obžalovaný z vraždy. Keď Matúš píše, že Barabáš bol 'povestný väzeň', znamená to, že bol jedným z významných bojovníkov odporu, pravdepodobne skutočný vodca vzbury.

Inými slovami: Barabáš bol mesiášskou postavou. Voľba medzi Ježišom a Barabášom vôbec nie je náhodná. Stoja oproti sebe dve mesiášske postavy, dve formy mesianizmu. To sa stane ešte zrejmejším, keď si uvedomíme, že Bar-Abbas znamená 'Syn otca'. To je typické mesiášske pomenovanie, kultové meno výnimočného vodcu mesiášskeho hnutia. Poslednú veľkú mesiášsku vojnu Židov viedol v roku 132 Bar-Kochba, 'Syn hviezdy'. Toto meno je vytvorené podľa tej istej schémy a predstavuje ten istý zámer.

Od Origenesa sa dozvedáme ešte jeden zaujímavý detail: V mnohých rukopisoch evanjelií až do 3. storočia sa tento muž, o ktorom je reč, nazýva 'Ježiš Barabáš' – Ježiš, Syn otca. Predstavuje sa teda ako akýsi Ježišov dvojník, ktorý sa chopil toho istého poslania celkom odlišným spôsobom.