Trumpova šou a realita

Keby sme sa na politiku stále pozerali v klasickom zmysle slova ako na umenie spravovania štátu, očakávaný prejav Donalda Trumpa k Iránu bol svojím obsahom absolútnou zbytočnosťou.  

Americký prezident zopakoval to, čo o vojne hovorí už niekoľko týždňov: Irán je šialená teroristická krajina, ktorá chcela získať jadrovú zbraň a on jej v tom zabránil. Amerika pritom víťazí, lebo zničila iránske letectvo a loďstvo a likviduje odpaľovacie zariadenia. Trump je však ochotný s Teheránom rokovať a verí v úspech diplomacie. Ak to však nepôjde po dobrom, Iráncov v rámci niekoľkotýždňovej kampane zbombarduje do „doby kamennej“.

No a v neposlednom rade, otvorenie Hormuzského prielivu, ktorý Teherán v dôsledku napadnutia Američanmi uzavrel, nie je podľa Trumpa starosťou Washingtonu.

Prejav tak v zásade vyznel ako zosumarizovanie posledných Trumpových statusov na jeho sociálnej sieti Truth Social. Keďže americký prezident nekomunikoval žiadnu zmenu v politike, vyvstáva otázka, prečo mal potrebu s témou vojny pred národom vôbec vystúpiť.

Odpoveďou je, že tak ako vždy, aj teraz je hlavným imperatívom pre Trumpa imidž.

Šéf Bieleho domu má totiž nemalý PR problém. Výsledky Trumpovej administratívy ohľadom ekonomiky či imigrácie sú prinajlepšom rozpačité. Popularita amerického prezidenta preto klesala už pred vojnou. Teraz však dostáva ďalší bolestivý úder. Ako ukázal prieskum CNN, Trump je v tejto fáze svojho funkčného obdobia najmenej populárnym prezidentom za posledné desaťročia. Jeho obľúbenosť medzi Američanmi sa prvýkrát od nástupu funkcie prepadla pod 40 percent. Na nové minimum sa dostalo aj hodnotenie prezidentovej hospodárskej politiky medzi voličmi.

Trump si preto svoj vojnový prejav načasoval tesne po tom, ako NASA vyslala misiu Artemis 2 k Mesiacu. Práve týmto úspechom začal svoju reč šéf Bieleho domu, keď sa pochválil že za jeho vlády sa vesmírna loď s ľudskou posádkou dostane ďalej ako kedykoľvek predtým.

Malo to pôsobiť hrdo, úspešne a veľkolepo.