Odpočúvanie Maďarov zatiaľ dokázalo len jedno. Vyvolať hystériu

Zasahovanie do maďarských volieb „nemenovanou európskou spravodajskou službou“ beží na plné obrátky a v utorok sme sa tak mohli dozvedieť o obsahu novej „uniknutej nahrávky“. Zverejnený rozhovor maďarského ministra zahraničia Pétera Szijjártóa s jeho ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, ktorý sa uskutočnil v auguste 2024, sme tentoraz dostali aj so zvukom.

Mohli sme si tak vypočuť, že ruský šéf diplomacie sprostredkováva Sziijártóovi prosbu od známeho uzbecko-ruského podnikateľa Ališera Usmanova ohľadom toho, či by Maďarsko mohlo pomôcť vyradiť jeho sestru Gulbachor Ismajlovú zo sankčného zoznamu EÚ.

„Áno, samozrejme. Vec sa má takto: spolu so Slovákmi predkladáme Európskej únii návrh na jej vyradenie zo zoznamu. Predložíme ho budúci týždeň. A keďže sa začne nové revízne obdobie, bude to zaradené do programu. A urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme ju z toho dostali,“ reagoval maďarský minister. Lavrov sa mu poďakoval.

Ako už dnes vieme, Ismajlová bola o sedem mesiacov zo sankčného zoznamu vyškrtnutá.

Niektorí politici a médiá nás po zverejnení nahrávky presviedčajú, že konečne máme rukolapný dôkaz, že vlády Slovenska a Maďarska sa správajú ako ruskí vazali a kolaboranti.

„Slovensko sa nespráva ako suverénny štát, ktorý si chráni vlastné záujmy, ale ako krajina, ktorú Moskva a Budapešť používajú ako svojho pešiaka,“ uviedol podpredseda Progresívneho Slovenska Ivan Korčok.

Pridala sa aj SaS, ktorá odsúdila kroky vlády Roberta Fica „pri rozklade sankčnej politiky EÚ“. „Tieto prepisy jasne potvrdzujú kolaboráciu Ficovej vlády s Ruskom. Namiesto toho, aby chránili európske sankcie a bezpečnosť Slovenska, Fico s Blanárom aktívne pomáhali Kremľu oslabovať tlak na Putina,“ tvrdí poslanec Juraj Krúpa.

Denník N medzitým v tejto kakofónii vyhlasuje, že „Slovensko je poskokom ruského poskoka“ a že nahrávka ukazuje, ako Péter Szijjártó pomáha „Putlerovi“ vo vyhýbaní sa sankčnému režimu.

Toľko k hystérii.

V prvom rade treba zdôrazniť, že nahrávka opäť ukazuje najmä to, že do maďarských volieb skutočne cudzia moc zasahuje. Táto cudzia moc však nie je ruská. Hlavným škandálom zostáva odpočúvanie ministra zahraničia „nemenovanou európskou spravodajskou službou“, ktorá tieto odposluchy sprostredkováva „svojim“ médiám.

Po druhé, rozhovor Szijjártóa s Lavrovom ani tentoraz nepreukázal nič, čo by Maďarsko alebo vláda Roberta Fica otvorene nehovorili. Bratislava a Budapešť dlhodobo komunikujú, že nevnímajú Rusko ako večného nepriateľa a zdôrazňujú, že po vojne bude treba obnoviť s Moskvou štandardné vzťahy. Podobne, aj keď menej dôrazne, sa občas vyjadrujú aj niektorí západní politici ako nemecký kancelár Friedrich Merz či belgický premiér Bart De Wever.  

Slovensko s Maďarskom síce doposiaľ dávali sankčným balíkom zelenú, ale s dodatkom, že to robia v rámci solidarity s väčšinovým postojom EÚ. S premenlivou úspešnosťou sa tiež sankcie snažili oslabiť. Práve teraz v čase rozvratu na Blízkom východe, z ktorého sa snaží Donald Trump vycúvať bez toho, aby otvoril Hormuzský prieliv, sa postoj Slovenska s Maďarskom ukazuje ako prezieravý. Nielen pre nás, ale pre celú európsku ekonomiku, je dôležité udržať si čo najviac alternatív dovozu energonosičov. To, čo Brusel orwellovsky nazýva energetická nezávislosť, je v skutočnosti energetickou subverziou.

Priateľský tón telefonátu Sziijártóa s Lavrovom môže poburovať vojnových jastrabov, ktorí konflikt s Ruskom vnímajú ako svätú vojnu, ale to je ich problém.

V skutočnosti ide o prejav pragmatickej zahraničnej politiky. V maďarskom prípade zohráva rolu aj negatívna skúsenosť s ukrajinskou diskrimináciou voči maďarskej menšine, v dôsledku ktorej si Budapešť už od roku 2014 nemieni vybrať v rusko-ukrajinskom konflikte stranu.