Mazurek môže potopiť nielen Majerského

Momentálne sa zdá, že najzaujímavejší súboj komunálnych volieb nás čaká v Prešove, kde na jeseň na seba narazia Milan Majerský a Milan Mazurek. Výsledok týchto volieb môže určiť ďalšie smerovanie nielen KDH a Republiky, ale aj pomer politických táborov v celoštátnom meradle.

Majerského kandidatúra na župana mala byť hrou na istotu (ak by sa KDH nedostalo do parlamentu, mal by funkciu), teraz sa stáva potenciálnym zdrojom väčšej neistoty (do volieb povedie stranu Majerský, snem je naplánovaný až po parlamentných voľbách). Smer a Hlas už oznámili, že kandidáta nepostavia. Aj preto sa v Prešove rozohráva viacero pomerne zaujímavých politických šachových partií.

Najrizikovejšiu hru hrá KDH. Predseda Majerský hovorí o ambíciách KDH ísť do vlády, ale on chce byť županom. Je zrejmé, že prípadná prehra Majerského by znamenala veľký reputačný problém pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami, kde bude KDH zrejme počítať každý hlas. Preto potrebujú župné voľby jasne vyhrať.

Majerský je favorit, no v KDH napriek tomu zatiaľ robia veľa pre to, aby mu to skomplikovali. Majú za sebou katastrofálny snem, ktorému sme sa venovali v samostatnom texte. Oba hlavné mediálne výstupy, ktoré z neho vyplynuli, boli v neprospech Majerského.

Prvým bolo vystúpenie poslanca Jozefa Hajka, ktorý Majerského kritizoval za to, že nezvláda funkcie. Hajkova kritika bola síce smerovaná najmä na vnútorné fungovanie KDH a na to, že Majerský nestíha popri ostatných povinnostiach manažovať stranu. Zrejme nechtiac však otvoril aj tému, o ktorej sa dlhšie hovorí aj v kraji.

Tu bol Majerský dlho považovaný za úspešného a pomerne aj obľúbeného župana, ktorý na rozdiel od svojho predchodcu dokázal riešiť lokálne problémy a naštartovať rozvoj kraja. Aj preto mal v predchádzajúcich krajských voľbách podporu (niekedy tichú, niekedy otvorenú) aj od viacerých starostov, ktorí kandidovali s podporou Smeru alebo Hlasu, no neželali si návrat krajskej politiky Smeru, akú predvádzal Peter Chudík.

Práve vďaka tomu vtedy Majerský pomerne jednoznačne vyhral nad Michalom Kaliňákom, ktorého podporovali strany Hlas (ktorý bol vtedy preferenčne omnoho silnejší ako dnes) a Smer, ktoré majú v Prešovskom kraji tradične silné postavenie.

V súčasnosti sa však v súvislosti s Majerským hovorí skôr o tom, že trávi viac času v Bratislave ako v Prešove (v Bratislave sa zase kritizuje opak). Je pritom verejným tajomstvom, že župu prakticky riadi jeho zástupca, ktorý však podľa viacerých ľudí z kraja nie je považovaný za adekvátnu náhradu. Aj preto rastie dopyt po županovi, ktorý by nemal riadenie kraja ako vedľajší úväzok. Jediný problém týchto úvah a šťastím pre Majerského je, že taký kandidát sa zrejme nenájde.

Druhým výstupom, pre ktorý zostane tohtoročný snem KDH pamätný, bolo deklaratívne vylúčenie povolebnej spolupráce so Smerom, Hlasom a SNS a z toho vyplývajúce primknutie sa k PS. To je pred komunálnymi voľbami v kraji s vysokou podporou Smeru dosť nepremyslená stratégia. Zarazí, že iniciatíva prišla práve od prešovského krajského poslanca Pavla Zajaca.

Aj tu badať rozdiel oproti predchádzajúcim voľbám, keď sa Majerský voči Smeru zbytočne nevyhraňoval a komunikoval hlavne to, že na regionálnej úrovni nehrajú rolu stranícke animozity z veľkej politiky. Dnes je však jeho rétorika opačná. Stačí si kliknúť na Majerského profil na sociálnych sieťach, kde sa to hemží protismeráckou rétorikou.

Občas to pôsobí, akoby mali v KDH z hlasovania za novelu ústavy spolu so Smerom akýsi komplex, ktorý si potrebujú neustále kompenzovať kritikou Smeru a volaním po progresívnej vláde.

Pritom sa zdá, že v KDH si aspoň sčasti uvedomujú, že prílišné pripútanie sa k PS by im mohlo v týchto voľbách uškodiť. Ukazuje to údajná dohoda medzi KDH a PS o tom, že progresívci dajú Majerskému len tichú podporu. Teda, že Majerského otvorene za župana nepodporia, ani nepostavia vlastného kandidáta.