Muž s hračkárskym volantom. Ako sa Irán vysmial Trumpovi
Svet v pondelok pozoroval doposiaľ asi najväčšie poníženie amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Je to viac ako rok, čo sa Donald Trump druhýkrát stal americkým prezidentom a takmer mesiac od toho, ako začal zbytočnú vojnu s Iránom. Po tomto čase je pritom všetkým realistickým pozorovateľom zrejmé, že sa nepozerajú na politika s plánom. Ak bol niekedy Trump rozvážny, dnes už to neplatí
Historička a žurnalistka Anne Applebaumová sa nemýli, keď Trumpa opisuje ako človeka, ktorý nemyslí strategicky, historicky, geograficky ani racionálne.
„Nevidí súvislosť medzi krokmi, ktoré podnikne dnes, a udalosťami, ktoré nastanú o niekoľko týždňov neskôr. Neuvažuje o tom, ako jeho správanie na jednom mieste ovplyvní správanie iných ľudí na iných miestach.“
Trump je však stále americkým prezidentom. Jeho rozkazy určujú, či budú žiť alebo zomierať tisíce ľudí a jeho vyjadrenia kývajú hodnotami cenných papierov a cenami energií. Preto novinárom zostáva povinnosť sa jeho vystúpeniam venovať a zakričať, že cisár je nahý vždy, keď tvrdí, že je oblečený. A to napriek tomu, že cisár si šaty už takmer nikdy neoblieka.
Najväčšie poníženie Trumpa?
Čo môžeme považovať za najväčšie Trumpovo poníženie, je vecou názoru. Dá sa však argumentovať, že táto situácia nastala v pondelok. Šéf Bieleho domu vtedy nedodržal svoje ultimátum voči Teheránu a na poslednú chvíľu oznámil, že iránske elektrárne napokon bombardovať nebude. Oficiálne preto, lebo podľa Trumpa USA a Irán úspešne rokujú o „úplnom a konečnom vyriešení našich nepriateľstiev na Blízkom východe“.
Iránsky rezort diplomacie okamžite poprel, že by sa nejaké rokovania uskutočňovali. Predseda iránskeho parlamentu Báker Kálíbáf reagoval, že Trumpove výroky boli pokusom „vymaniť sa zo šlamastiky, v ktorej uviazli USA a Izrael“. Teherán tým potvrdil svoju niekoľkotýždňovú líniu a v zásade zmietol pochybnosti o tom, čo sa naozaj stalo.
V skratke, Donald Trump ešte v piatok oznamoval, že USA vo vojne zvíťazili, stiahnu sa a zodpovednosť za otvorenie Iránom uzavretého Hormuzského prielivu zavesia na krk tým, ktorí ho využívajú najviac – štátom Perzského zálivu, Európanom a Aziatom. Už v sobotu ale spanikáril a Iránu stanovil 48-hodinové ultimátum na otvorenie tejto námornej tepny, lebo v opačnom prípade zaútočí na jeho elektrárne.
Teherán však vzápätí ukázal, že Američania nemajú v rukách to, čo sa nazýva „eskalačná dominancia“. Varoval, že pokiaľ Washington zaútočí na iránsku civilnú infraštruktúru a teda spácha vojnový zločin, reagovať bude vlastným vojnovým zločinom voči americkým spojencom v Perzskom zálive – bombardovaním ich rafinérií, elektrární a odsoľovacích zariadení na vodu.