Americkí vojaci: Nechceme zomierať za Izrael

Keď sa Spojené štáty a Izrael pripravovali na vojnu s Iránom, šéf izraelskej zahraničnej spravodajskej služby David Barnea prišiel za premiérom Benjaminom Netanjahuom s plánom vyvolať v Teheráne vzburu. Informuje o tom americký denník New York Times na základe rozhovorov s viac ako tuctom predstaviteľov v americkej a izraelskej administratíve, ktorí prehovorili pod podmienkou anonymity.

Šéf Mosadu údajne podľa týchto svedectiev vyjadril presvedčenie, že jeho služba pravdepodobne bude schopná v priebehu niekoľkých dní od začiatku vojny zmobilizovať iránsku opozíciu, vyvolať nepokoje a iné protirežimové akcie, ktoré by mohli viesť až k pádu iránskej vlády. Barnea vraj tiež tento návrh predložil vysokým predstaviteľom Trumpovej administratívy počas návštevy vo Washingtone v polovici januára.

O úlohe Mosadu v roznecovaní nepokojov sa hovorilo už počas januárových udalostí v Iráne, keď prítomnosť svojich agentov na demonštráciách izraelská spravodajská služba priznala. Ako informoval izraelský denník Jerusalem Post, Mosad povzbudil protivládnych demonštrantov v príspevku na sociálnych médiách v perzštine.

„Vyjdite spoločne do ulíc. Nastal čas,“ vyhlásil Mosad a dodal, že agenti Mosadu sú s demonštrantmi „nielen na diaľku a slovne. Sme s [nimi] priamo v teréne.“

Plán na vyvolanie protirežimového masového povstania schválil Netanjahu a zdalo sa, že kladne sa k nemu postavil aj Trump. Scenár sa začal zabitím iránskych vodcov, po čom mali nasledovať spravodajské operácie a eventuálna vzbura, ktorá by priniesla rýchly koniec vojny.

„Prevezmite vládu nad svojou krajinou: stačí si ju len vziať,“ povedal Trump Iráncom vo svojom prvom prejave na začiatku vojny. V tomto duchu sa opakovane vyjadril aj izraelský premiér.

Po troch týždňoch bombardovania však začína byť zrejmé, že plán Washingtonu a Jeruzalema zvrhnúť režim a rýchlo tak ukončiť vojnu sa nenaplnil.

Dôvodov je niekoľko. Iránska vláda je oslabená, ale funkčná a potenciálnym vzbúrencom hrozí tvrdými represiami. Bežní Iránci sa tiež v dôsledku bombardovania tamojšej civilnej infraštruktúry, vrátane škôl a nemocníc, zomkýnajú okolo vlajky. Viditeľné to bolo už po prvom dni americko-izraelskej operácie, ktorá sa začala masakrom. Po zasiahnutí dievčenskej školy v Minabe americkou strelou Tomahawk vtedy zahynulo okolo 170 ľudí, z toho väčšina detí.

Americký prezident Donald Trump zároveň začal používať rétoriku, ktorá je namierená nielen proti režimu, ale proti Iráncom všeobecne. Uviedol, že Irán je národ nenávisti a teroru. Pohrozil, že krajinu zbombarduje tak, že sa už nikdy nebude môcť postaviť na nohy.

New York Times informuje, že Netanjahu vyjadril sklamanie z toho, že sľuby Mosadu o podnietení povstania v Iráne sa nenaplnili. Na jednej bezpečnostnej porade niekoľko dní po začatí vojny údajne vyjadril obavu, že Trump sa môže kedykoľvek rozhodnúť vojnu ukončiť.

Okrem vyvolania všeobecného povstania mali plány Mosadu zahŕňať aj inváziu iránskych kurdských milícií so základňami v severnom Iraku. Izraelská tajná služba aj americká CIA si za ostatné desaťročia vytvorili s kurdskými silami po celom Blízkom východe blízke vzťahy, ich zapojenie sa do vojny sa preto ponúkalo ako jedna z teoretických možností vyvinutia tlaku na Irán. Hovorca izraelskej armády Nadav Šošani priznal, že izraelské nálety na ciele v severozápadnom Iráne počas prvých dní vojny mali pripraviť cestu pre kurdské milície.

Americkí predstavitelia však od nápadu na využitie Kurdov upúšťajú, čo údajne viedlo k rastu napätia s Izraelčanmi. Trump pred novinármi priznal, že kurdských vodcov požiadal, aby sa do vojny nezapájali. Bafel Talabani, predseda Vlasteneckej únie Kurdistanu, jednej z hlavných irackých kurdských politických strán, pre Fox News zdôraznil, že otvoriť kurdský front by bol zlý nápad. Upozornil, že obava z etnického separatizmu skôr Iráncov spojí, než oslabí. V neposlednom rade pred takýmto scenárom Washington varovalo aj Turecko, dlhodobý odporca kurdských štátotvorných ambícií v regióne.

Frustrácia z nedostatku dobrých možností pokračovania vo vojne je viditeľná na prejavoch amerického prezidenta. V piatok Donald Trump vyhlásil, že ciele USA sú v zásade splnené a otvorenie Iránom uzavretého Hormuzského prielivu bude ľahká záležitosť, ktorú nechá na spojencoch.