Zatiaľ čo Izrael bombarduje Irán, stráca Ameriku

Keby sa pozeráme len na štatistiky zabitých lídrov a vojakov alebo na počty zničenej vojenskej techniky, Izrael by spoločne s USA vychádzali ako jasní víťazi vojny s Iránom. V utorok pri izraelskom nálete zahynul Alí Larídžání, ktorý bol považovaný za faktickú jednotku režimu v Teheráne. Vysokopostavený izraelský predstaviteľ, ktorého citoval Inštitút pre štúdium vojny, sa zase pochválil, že Izrael vyradil z prevádzky až 290 odpaľovacích zariadení z odhadovaného počtu 410 až 440.

Katarská a k Izraelu bežne kritická televízia Al-Džazíra píše, že „americko-izraelská stratégia proti Iránu funguje“. Cituje pritom verejne dostupné údaje, podľa ktorých počet odpálení iránskych balistických rakiet klesol o viac ako 90 percent – z 350 odpálení 28. februára na približne 25 odpálení 14. marca. Podobný vývoj zaznamenali iránske dronové útoky: z viac ako 800 v prvý deň na približne 75 v pätnásty deň.

Napriek tomu však Teherán naďalej bojuje, strely odpaľuje, Hormuzský prieliv drží uzavretý a jeho minister zahraničia Abbás Arákčí opakuje, že Irán už s USA a Izraelom odmieta rokovať. Kým teda Washington s Jeruzalemom neakceptujú jeho víťazstvo. Viacerí experti upozorňujú, že aby udržal kontrolu nad Hormuzom a Ameriku pod krkom, Iránu bude stačiť vytrvať v útokoch nízkej intenzity. Nate Swanson, bývalý referent pre Irán na Ministerstve zahraničných vecí USA, v magazíne Foreign Affairs konštatuje, že to bude Teherán, kto stanoví mierové podmienky.

Na pozadí sa však odohráva ešte jeden iný boj, ten o verejnú mienku v stále najsilnejšej krajine sveta.

Pokiaľ ide o Izrael a Blízky východ celkovo, v Spojených štátoch pozorujeme priam tektonický posun v diskurze. Vojna s Iránom je všeobecne vnímaná ako vojna za Izrael. Ako konflikt, ktorý nie je v záujme Ameriky a do ktorého Donalda Trumpa vtiahol izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

V utorok odstúpil z pozície riaditeľa amerického Národného protiteroristického centra Joe Kent. Tento výrazný trumpovec ako dôvod svojho odchodu uviedol nesúhlas s vojnou, pričom uviedol, že Irán pre USA nepredstavoval žiadnu bezprostrednú hrozbu. „Je zrejmé, že sme túto vojnu začali pod tlakom Izraela a jeho vplyvného amerického lobovania,“ napísal Kent v liste adresovanom Trumpovi.

Bývalá kongresmanka Marjorie Taylor Greeneová, ktorá patrila k najväčším Trumpovým lojalistom, medzitým na CNN vyhlasuje, že ide o „kompletnú zradu kampaňových sľubov“ Donalda Trumpa.

„Prečo by americký prezident viedol svoju politickú stranu do doplňujúcich volieb tak, že by v mene Izraela rozpútal voči Iránu rozsiahlu kompletne nevyprovokovanú vojnu? A práve tak to vníma väčšina Američanov. Vidia, že je to pre Izrael, nie pre Ameriku,“ povedala Greeneová pred národom tvrdenie, ktoré bolo donedávna na americkej pravici tabu.

Greeneová sa vo svojom hodnotení nemýli. Ide o všade pozorované silnejúce presvedčenie Američanov, ktoré vo veľkom komunikujú na sociálnych sieťach. Tie sú zaplavené príspevkami o tom, ako je vraj „Trump otrokom Netanjahua“ a výzvami, že za Izrael majú ísť bojovať kongresmani a nie bežní Američania. Keď politici alebo médiá zverejnia fotografie amerických vojakov padlých vo vojne, takmer zaručene v reakciách nájdete tvrdenia, že „zomreli za Izrael“.

Vidieť to dokonca aj v komentároch pod článkami stanice Fox News, ktorá je baštou protrumpovskej propagandy, aj vojnu proti Iránu podporuje.

Prieskumy hovoria jasnou rečou. Neobľúbená je nielen vojna. Historickou novinkou v USA je, že neobľúbený je aj Izrael. Podľa prieskumu zverejneného stanicou NBC News má 39 percent Američanov negatívny postoj k Izraelu, zatiaľ čo 32 percent má k židovskému štátu pozitívny postoj. Pritom krátko po útoku Hamasu 7. októbra 2023 boli tieto čísla takmer opačné: 47 percent Američanov malo k Izraelu pozitívny postoj, zatiaľ čo 24 percent malo postoj negatívny.

Židovský štát si ešte drží ako-takú popularitu medzi republikánmi, no výrazný pokles zaznamenal medzi nezávislými voličmi, pričom u demokratov sa úplne prepadol. Iba 17 percent voličov Demokratickej strany ho vníma pozitívne. Preto nie div, že pravdepodobný prezidentský kandidát Demokratov, Gavin Newsom, už prirovnáva Izrael k apartheidu.

Vyhliadky sú pre Izrael ešte horšie. Medzi voličmi vo veku 18 až 34 rokov prejavuje sympatie k Izraelu iba 13 percent opýtaných, zatiaľ čo enormných 63 percent ho vníma negatívne.

Za zmenu postojov môže viacero faktorov, z tých nedávnych ide najmä o genocídu v Gaze. Vojna s Iránom však vyzerá byť pre popularitu Izraela v Amerike klincom do rakvy.

Bolo totiž porušené jedno dôležité tabu.