Špeciálna bombardovacia operácia, deň 17. Trump volá o pomoc

Keby dôsledkom americko-izraelskej vojny s Iránom neboli tisíce mŕtvych a milióny vysťahovaných, prejavy Donalda Trumpa by sme mohli vnímať ako komédiu. Pokiaľ si človek myslí, že americký prezident už nemôže povedať niečo absurdnejšie, Trump ho vždy dokáže vyviesť z omylu.

Od reality odtrhnutá povaha Trumpových výrokov dosahuje také rozmery, že aj skúsení pozorovatelia majú problém rozoznávať autentické výroky od tých falošných. „Grok, je toto skutočné?“ znie povinná otázka na umelú inteligenciu, ktorá zaznie pod nejedným Trumpovým citátom na sieti X.

Za groteskou sa však skrývajú kolosálne dôsledky.

„Možno by sme tam vôbec nemali byť. Máme veľa ropy,“ povedal Trump novinárom po tom, ako rozpútal vojnu, ktorá ničí Blízky východ a narušuje globálne dodávky energií. Ako americký prezident túto myšlienku vyslovoval, cena ropy Brent sa opäť šplhala nad 100 dolárov za barel a Dubajské medzinárodné letisko pozastavilo prevádzku v dôsledku dronových útokov.

A pretože si Trump nevie dať rady, žiada o pomoc NATO aj štáty Perzského zálivu. Šejkom, emirom a sultánom, ktorí sa ocitli v krížovej paľbe, odkazuje, že „majú prísť a chrániť svoje územie“. Lebo inak...

Americké požiadavky len ťažko padnú na úrodnú pôdu. V regióne zisťujú, že americká ochrana za veľa nestojí a môže im aj ubližovať. Potenciálne stiahnutie sa Američanov by však pre Irán znamenalo totálne víťazstvo.

Na závery je priskoro, no Trumpova požiadavka vyzerá ako príprava alibi v situácii rastúceho rizika strategickej prehry. Americký prezident by v takom prípade svojim voličom porážku musel nejako predať. Napríklad ako preplesknutie nevďačného regiónu, ktorý si USA nezaslúži.

Trump sa však vyhráža aj Európanom. Ak Európa nepomôže s otvorením Hormuzského prielivu, NATO čaká zlá budúcnosť, varuje Trump a argumentuje americkou pomocou vo vojne na Ukrajine.

Pritom je to zase naopak. USA mali svoj podiel na vyvolaní rusko-ukrajinskej vojny, no eventuálne od nej finančne a vojensky dali ruky preč. Výdavky za podporu Ukrajiny už od Američanov prebrala Európa, Washington pomáha len spravodajskými informáciami. Európe teda Trump spravil to, čím teraz hrozí spojencom v Perzskom zálive.

Trump skrátka americkú kredibilitu hádže do skartovača. Dobrou správou je, že naliehanie Trumpa postupne odmieta jedna európska krajina za druhou. Británia, Nemecko, Taliansko či Grécko oznámili, že lode nepošlú.

Neznamená to však, že lokajstvo v Európe dosiahlo svoje dno. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyhlásila, že štáty EÚ by mohli vytvoriť „koalíciu ochotných“, v rámci ktorej by jednotlivé krajiny poskytovali vojenské prostriedky na pomoc Američanom na dobrovoľnej báze.