Úloha pre ministra Šutaja Eštoka: Pripraviť sa na ochranu hranice
Na ministerstve vnútra a vo vedení polície by mali riešiť niečo podstatne závažnejšie, ako sú čurillovci.
Na ministerstve vnútra a vo vedení polície by mali riešiť niečo podstatne závažnejšie, ako sú čurillovci.

Irán má vyše 90 miliónov obyvateľov, to je viac ako súčet populácie Iraku, Líbye, Libanonu a Sýrie, čo sú štáty, ktoré stáli za veľkou migračnou krízou v roku 2015. Dá sa preto predpokladať, že ak vojna v Iráne vyženie iránske obyvateľstvo z domovov a podmienky ich donútia emigrovať, môže vypuknúť väčšia migračná kríza, než akú si pamätáme z minulosti.
Tá nás pritom zastihla nepripravených, aj keď hlavný prúd migrantov sa nám vyhol. Nepripravení sme boli aj počas nasledujúcich menších vĺn, keď sa nedarilo uzavrieť takzvanú balkánsku cestu.
Problém môže byť väčší aj preto, že milióny ľudí z predchádzajúcej vlny sú stále na území Turecka, Libanonu či na severe Afriky, čo tiež predstavuje časovanú bombu, ak by sa pohli Iránci.
Vyplývajú z toho tri veci. Jednu ovplyvniť vieme, dve takmer nie, ale aj tak sa treba začať ozývať.
Po prvé, je v štátnom záujme, aby sme sa pripravili na migračnú vlnu, ktorá môže mať „bezprecedentný rozsah“. Autorom tohto varovania je Európska agentúra pre azyl, ktorá vydala takéto varovanie. Britské noviny už o tom píšu, v Európe to téma zatiaľ nie je.
Úlohou ministra vnútra má byť, aby sme mali dostatok príslušníkov pohraničnej stráže, prípadne s podporou vojakov, aby sme hranicu dokázali zabezpečiť. Ak tému začneme riešiť neskoro, akoby sme ju neriešili vôbec. Týka sa to personálu, techniky, organizácie. Keďže už vieme, ako rýchlo sa môže situácia zmeniť, nekonanie nebude možné ospravedlniť.
Ak nechcú byť vláda a minister Šutaj Eštok zosmiešňovaní videami, ako skupiny nelegálnych migrantov prechádzajú našim územím, treba začať konať hneď. Je najvyšší čas.
Po druhé, západní politici na čele s kancelárom Merzom podporujú Trumpovu vojnu v Iráne, „we are on the same page (vidíme to rovnako, pozn. red.),“ povedal Merz Trumpovi v Bielom dome.
Zuzi
Pred 3 mesiacmi
Presne tak pán Daniška 👍, musíme tvrdo odsúdiť túto agresiu, katastrofu, nezmyselnosť. Netanjahu nesmie zneužívať Boha v mene myšlienky ,, vyvoleného národa ,, je to choré a nebezpečné myslenie. Dostali Zem , na ktorej mali pracovať, rozvíjať sa , ale s rešpektom k iným národom a v mieri, ktoré tam existovali s dlhou tradíciou ešte pred Kristom. A byť pripravení a hlavne sa snažiť zastaviť tých dvoch šialencov , Európa - konečne sa spojme ! a odsúďme toto konanie , ako Španielsko .
Diskuter_Martin_01
Pred 3 mesiacmi
Zas Daniska nepochopil zavaznost Curilovcov... Ty ludia maju na svedomi viac mrtvol, ako momentalne Iranci u nas.. Utecenci su problem, ale to i tak svk bez podpory EU neporiesi a EU vita predsa utecencov, i ked tych z UK , nam nezaratava... lebo.. Takze svk sa moze postavit aj na hlavu.. pride progresivna vlada, a ta povie ze sa to neda.. (bojovat s utecencami) a je jedno cosucasna vlada spravi..
erik erik
Pred 3 mesiacmi
Keď v máji 1942 Nemci vo varšavskom gete točili propagandistický film „Das Ghetto“, ich cieľom nebolo len ukázať utrpenie Židov, ale najmä to, čo sa im podľa nich dostalo od tých pár nemeckých vojakov a úradníkov, ktorí tam mali službu. Geto si spravovali sami Židia – Judenrat, židovská polícia, čierny trh – a to, čo sa tam dialo, presne zodpovedalo denníkom a svedectvám preživších: Adam Czerniaków, Emanuel Ringelblum, Mary Berg, Perec Opoczyński a mnohí ďalší. Kto trochu rozumie filmu, vie, že 100 % autentické zábery sa väčšinou nedajú použiť – technická kvalita, svetlo, kompozícia, chaos na ulici... Preto tam musel byť štáb, ktorý riadil natáčanie, aby to prebehlo efektívne. Aj dnes väčšina dokumentaristov točí veľmi podobne: scény sa opakujú, ľudia sa premiestňujú, pridávajú sa rekvizity, aby sa dosiahol lepší obraz. A presne preto film Yael Hersonski „A Film Unfinished“ (2010) považujem za rovnakú (alebo ešte väčšiu) manipuláciu. Ako obvykle sa snažili vyvrátiť realitu, že v gete panovala obrovská nerovnosť: malá skupina bohatších Židov (ktorí mali kontakty, zlato, doláre) žila relatívne ako pred vojnou – reštaurácie, kaviarne, večere, opaľovanie na terasách – zatiaľ čo tisíce ostatných umierali od hladu, špiny a chorôb na uliciach. Ikonické sú práve tie zábery: napapaní, dobre oblečení Židia sa hore na terasách relaxujú, slnia sa, a pod nimi na chodníku ležia mŕtve alebo hladom umierajúce deti. V dokumentoch z 2010 sa to snažia bagatelizovať alebo vysvetľovať výlučne ako „ zinscenovane“ no denníky to potvrdzujú na každej druhej strane...to len aby sa nestratil kontext ...
Eva
Pred 3 mesiacmi
Dúfajme, že minister Šutaj Eštok už koná, len o tom nekomunikuje. Ale pre istotu treba tento článok preposlať Úradu vlády a Ministerstvu vnútra :)
Teofil
Pred 3 mesiacmi
Podľa nadpisu som myslel, že článok bude o slovensko-ukrajinskej hranici kvôli možným skupinkám dezertérov a vojakov vrátených z frontu, ktorí budú robiť problémy. Ak aj príde migračná vlna, tak Slovensko nebude cieľovou kajinou. V najhoršom prípade cez našu krajinu prejdú, ale môžu sa nám aj vyhnúť ako pred 11 rokmi. Hranica s Ukrajinou však bude po skončení vojny horúca. Na tú sa treba zamerať.