Katar oznámil, že zastavuje export LNG plynu

Americký prezident Donald Trump premýšľa o tom, akú úlohu by mohli USA zohrávať v budúcnosti Iránu po skončení konfliktu, a diskutuje o tom so svojimi poradcami, uviedla v stredu hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

„Myslím si, že je to niečo, čo prezident aktívne zvažuje a diskutuje o tom so svojimi poradcami a tímom pre národnú bezpečnosť, ale opäť, v súčasnosti sa sústredíme na zabezpečenie rýchleho a efektívneho úspechu operácie Ohromujúca zúrivosť,“ povedala Leavittová na tlačovom brífingu.

Vláda v Madride v stredu poprela tvrdenie Bieleho domu, že Španielsko súhlasilo s tým, že bude spolupracovať s americkou armádou pri operáciách na Blízkom východe.

O ochote Španielska spolupracovať s americkou armádou hovorila predtým v stredu na tlačovom brífingu k útokom na Irán hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Predchádzalo tomu vyjadrenie prezidenta USA Donalda Trumpa z utorka, keď Španielsku pohrozil prerušením všetkého obchodu pre jeho odmietavý postoj k vojne proti Iránu.

„Myslím, že prezidentovo včerajšie posolstvo počuli jasne a zreteľne. A podľa mojich informácií sa za posledných niekoľko hodín dohodli na spolupráci s americkou armádou. Takže viem, že americká armáda koordinuje svoje kroky so svojimi partnermi v Španielsku,“ povedala na tlačovom brífingu k útokom na Irán hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Vzápätí španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares podľa agentúry AFP kategoricky odmietol, že by vláda akokoľvek zmenila svoj postoj „k využívaniu základní, k vojne na Blízkom východe a k bombardovaniu Iránu“.

Vládny špeciál priviezol z jordánskeho Ammánu do Bratislavy celkovo 84 pasažierov. Okrem občanov SR boli na jeho palube aj občania ďalších 15 národností vrátane 12 zamestnancov delegácie Európskej únie v Jeruzaleme.

Irak zasiahol v stredu úplný výpadok dodávok elektrickej energie, oznámilo ministerstvo energetiky podľa štátnej agentúry INA. Príčina blackoutu nebola bezprostredne známa, časti Iraku sa ale podľa agentúry AFP stali v posledných dňoch cieľom opakovaných útokov uprostred vojny USA a Izraela proti Iránu.

Vyhlásenie urobil druhý najväčší globálny exportér skvapalneného plynu, spoločnosť QatarEnergy. Dôvodom je, že nemôžu dodávky LNG bezpečne doručiť, takže zmluvy im umožňujú vyhlásiť stav s odvolaním sa na vyššiu moc, tzv. Force Majeure, a dodávky prerušiť.

Pod vyššou mocou sa rozumie mimoriadna, nepredvídateľná a nezavinená udalosť, ktorá spôsobuje škodu. Ide napríklad o živelnú pohromu, revolúciu alebo vojnový stav.

Ako uviedla katarská spoločnosť, až 82 percent katarského LNG plynu sa exportuje do Ázie, čínsky trh z Kataru dováža 30 percent svojich potrieb, India od 42 do 52 percent, Južná Kórea od 14 do 19 percent a Taiwan 25 percent.

Po zastavení produkcie a po prípadnom obnovení, bude trvať 2 týždne, kým sa produkcia obnoví a ďalšie 2 týždne, kým dosiahne plnú kapacitu.

Viacero amerických politikov reaguje na neverejný brífing k vojne v Iráne, ktorého sa zúčastnili. Hovoria o tom, že Trump nemá žiadny plán a že po brífingu majú ešte väčšie obavy ako pred ním.

Podľa generála Cainea majú Iránci o 86 percent nižšiu schopnosť použiť balistické rakety a 73 percent nižšiu schopnosť používať drony.

Video je dostupné tu.

Profesor Robert Pape zhrnul, čo sa stalo počas štvrtého dňa vojny, ako útočili USA a Izrael, a ako Irán.

Tucker Carlson, najotvorenejší kritik vojny proti Iránu v kruhoch okolo Trumpa, v relácii Piersa Morgana položil otázku, koľko teroristických útokov na ciele USA urobili počas jeho života šiíti. Odpoveď je nula.

Toľko k hrozbe Iránu pre USA.

Na sociálnych sieťach pribúdajú videá, ako vyzerá bombardovanie civilných oblastí Teheránu. Jedno z videí zverejnil bývalý portugalský minister pre Európu Bruno Macaes, ktorý otvorene kritizuje vojnu USA a Izraelu.

O bombardovaní civilných objektov píše aj britský Telegraph.

V samostatnom článku o tom píše Peter Števkov.

Minister vojny Hegseth sa posmieva iránskym lídrom, že každú minútu cez deň aj noc kontrolujú iránsky vzdušný priestor.

V medzinárodných vodách Indického oceánu došlo k incidentu, pri ktorom americká ponorka potopila iránsku vojnovú loď. Agentúra Reuters uviedla, že k zásahu lode došlo pri pobreží Srí Lanky. Americký minister obrany Pete Hegseth to označil za prvý prípad od druhej svetovej vojny, keď americká ponorka zničila nepriateľskú loď.

Srílanské úrady, na ktoré sa odvoláva agentúra AP, uviedli, že sa podarilo zachrániť 32 členov posádky iránskej lode. Reuters informoval, že z mora vytiahli aj niekoľko tiel. S odvolaním sa na zdroje zo srílanského námorníctva a ministerstva obrany dodal, že nezvestných je najmenej 101 osôb.

Irán nemá v úmysle rokovať so Spojenými štátmi a môže vo vojne na Blízkom východe pokračovať tak dlho, ako bude potrebné, vyhlásil vysokopostavený spolupracovník nebohého duchovného vodcu krajiny ajatolláha Alího Chámeneího pre štátnu televíziu.

Mohammad Mochber povedal, že Teherán „Američanom neverí“ a neexistuje základ, na ktorom by sa mohli postaviť rokovania. „Vo vojne môžeme pokračovať tak dlho, ako len budeme chcieť,“ dodal.

Na najmenej 1 045 stúpol počet obetí americko-izraelských útokov v Iráne, oznámila v stredu iránska agentúra Tasním s odvolaním sa na nadáciu pre veteránov a mučeníkov. Nadácia uvádza, že ide len o dosiaľ identifikované obete pripravené na pohreb.

Strela preletela cez vzdušné priestory Iraku a Sýrie. „Balistická raketa odpálená z Iránu... bola včas zneškodnená prostriedkami protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO umiestnenými vo východnom Stredomorí a deaktivovaná,“ uviedol turecký rezort obrany.

Nemecký kancelár Merz pred odchodom z USA vyhlásil, že počas rokovaní s Trumpom sa zastal Španielska, nechcel o tom hovoriť verejne s Trumpom pred médiami a pred rokovaniami.

Merz údajne Trumpovi povedal, že Španielsko ako členský štát EÚ nemožno posudzovať samostatne, že sa naň vzťahuje colná politika ako na súčasť EÚ, že nie je ani dôvod postupovať voči nim samostatne. Buď sa bude vyjednávať o novej colnej politike s EÚ ako celkom, alebo sa nebude nič meniť, povedal.

Najmenej 101 ľudí je nezvestných a 78 ďalších utrpelo zranenia po útoku ponorky na iránsku loď pri pobreží Srí Lanky, uviedli zdroje z tamojšieho ministerstva obrany v stredu pre agentúru Reuters. Loď vraj zničila americká ponorka.

Srílanský minister zahraničia predtým podľa agentúry AFP oznámil, že armáda zachránila z potápajúcej sa lode najmenej 30 osôb. Posádku fregaty tvorilo približne 180 ľudí.

Izraelská stíhačka F-35 v stredu počas bojových operácií vo vzdušnom priestore nad Teheránom zostrelila iránske výcvikové lietadlo Jak-130. Ide o prvé zostrelenie lietadla s ľudskou posádkou stíhačkou F-35 a za uplynulých 40 rokov prvé zapojenie izraelskej stíhačky do vzdušného súboja. Informuje o tom portál Times of Israel.

Americká spravodajská služba (CIA) má v pláne vyzbrojiť iránskych Kurdov s cieľom vyvolať v krajine povstanie. Informovala o tom v stredu televízia CNN s odvolaním sa na svoje zdroje. Podľa nich vláda prezidenta Donalda Trumpa vedie rokovania s iránskymi opozičnými skupinami a kurdskými lídrami v Iraku o poskytnutí vojenskej podpory.

Zámerom USA je podľa jedného zo zdrojov, aby kurdské milície zaútočili na iránske bezpečnostné zložky. Bežným Iráncom by to umožnilo vyjsť do ulíc a nemuseli by sa obávať tvrdých zákrokov úradov ako počas nepokojov v januári. Iný americký predstaviteľ uviedol, že Kurdi by mohli pomôcť zasiať chaos v Iráne a oslabiť vojenské kapacity režimu.

Syn iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chámeneího a jeho potenciálny nástupca Modžtabá prežil americko-izraelské útoky. Informovala o tom agentúra Reuters.

Modžtabá Chámeneí je podľa agentúry Reuters iránskym vedením považovaný za potenciálneho nového najvyššieho duchovného vodcu. Druhý najstarší syn nebohého Alího Chámeneího má 56 rokov.

Americký prezident Donald Trump zradil diplomaciu a Američanov, ktorí ho zvolili. Na sociálnej sieti X to v stredu napísal iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

„Keď sa s komplexnými jadrovými rokovaniami zaobchádza ako s predajom nehnuteľností a keď veľké lži zatieňujú skutočnosť, nerealistické očakávania sa nikdy nedajú naplniť,“ napísal iránsky minister. „Výsledok? Bombardovanie rokovacieho stola zo zlomyseľnosti. Pán Trump zradil diplomaciu a Američanov, ktorí ho zvolili,“ dodal.

Kanadský premiér Mark Carney v stredu iba mierne kritizoval americko-izraelské útoky na Irán, keď vyhlásil, že podľa všetkého „nekorešpondujú s medzinárodným právom“.

Carney v austrálskom Sydney na stretnutí think-tanku Lowy Institute povedal, že Kanada víta kroky smerujúce k zmene formátu vlády v Iráne, ktorá je podľa neho „hlavným zdrojom nestability a teroru“ na Blízkom východe. Zdôraznil však, že tieto opatrenia „by sa na prvý pohľad mohli zdať nezlučiteľné s medzinárodným právom“. „To však musia posúdiť iní,“ podotkol. „Nie som právnik a rozhodne nie expert na medzinárodné právo,“ skonštatoval premiér.

Španielsko je proti „katastrofickému“ konfliktu Spojených štátov a Izraelu na Blízkom východe, reagoval v stredu premiér Pedro Sánchez na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa o prerušení vzájomných obchodných vzťahov.

„Takto sa začínajú veľké katastrofy ľudstva. Nemôžete hrať ruskú ruletu s osudmi miliónov ľudí,“ vyhlásil Sánchez. Pozíciu španielskej vlády možno podľa neho zhrnúť jednoducho - „nie vojne“. „Nebudeme sa podieľať na niečom, čo je škodlivé pre svet a je v rozpore s našimi hodnotami a záujmami, len zo strachu z odvety,“ dodal.

Americká vláda plánuje v piatok v Bielom dome stretnutie s vedúcimi pracovníkmi zbrojárskych firiem a chce s nimi prediskutovať zrýchlenie výroby zbraní. Pentagón pracuje na doplnení zásob po útokoch na Irán a viacerých ďalších vojenských operáciách.

Kalifornský guvernér a nádejný demokratický kandidát na prezidenta USA Gavin Newsom v utorok prirovnal Izrael k „apartheidovému štátu“ a povedal, že jeho vedenie nenechalo Spojeným štátom inú možnosť, ako prehodnotiť vojenskú podporu svojho spojenca na Blízkom východe.

Kalifornský guvernér, ktorý kritizoval útoky Trumpovej administratívy v Iráne dostal od moderátora otázku: „Myslíte si, že Spojené štáty by mali zvážiť prehodnotenie vojenskej podpory Izraela?“

Newsom odpovedal: „Láme mi to srdce, pretože súčasné vedenie Izraela nás vedie po ceste, kde si myslím, že nemáte na výber, pokiaľ ide o túto otázku.“

Americké a izraelské lietadlá bombardovali v utorok nemocnice, obytné budovy a školy v celom Teheráne, čo obyvatelia opísali ako „apokalypsu“. Informuje o tom britský denník Telegraph.

Milióny civilistov sú uväznené v dôsledku neúprosného bombardovania. Zásoby potravín a liekov sa zmenšujú a počet obetí stúpa. Iránsky Červený polmesiac hlásil do utorka rána 787 mŕtvych v 153 mestách.

„Útočia na budovy, v ktorých žijú rodiny,“ povedal pre Telegraph jeden z obyvateľov. „Po každej explózii sa ľudia ponáhľajú na pomoc – a potom zasiahne tú istú oblasť ďalšia bomba,“ dodal.

Americko-izraelské nálety zasiahli napríklad nemocnicu v Búšeri, z ktorej záchranári zúfalo evakuovali novorodencov. Útokom čelila aj nemocnica Gándhí v Teheráne a viaceré ďalšie zdravotnícke zariadenia po celej krajine.

Zničenie nemocníc znamená, že ranení nemajú kam ísť. Zdravotné sestry podľa denníka Telegraph nosia predčasne narodené deti cez dymom zaplnené chodby, zatiaľ čo na pôrodné oddelenia dopadajú bomby.

Telegraph je proizraelský denník, pričom od začiatku vojny publikoval viacero komentárov, ktoré útok USA a Izraela schvaľovali.

Irán aj Izrael v stredu ráno pokračovali v útokoch na nepriateľské ciele na Blízkom východe. Izrael sa zameral na veliteľské centrá v Teheráne a objekty spojené s militantným hnutím Hizballáh v Libanone. Iránske Revolučné gardy vypálili 40 rakiet na ciele súvisiace s americkou armádou.

„Izraelské vzdušné sily dokončili ďalšiu vlnu útokov zameraných na veliteľské centrá iránskeho teroristického režimu v celom Teheráne,“ uvádza sa vo vyhlásení izraelských ozbrojených síl. Armáda zasiahla objekty patriace zložkám vnútornej bezpečnosti a polovojenských dobrovoľníckych jednotiek Basídž, ktoré sú súčasťou Revolučných gárd.

V Libanone sa Izrael zameral na baštu Hizballáhu na južnom predmestí Bejrútu. Civilistov predtým vyzval, aby oblasť opustili.

Iránsky dron zasiahol americkú leteckú základňu Victoria v blízkosti medzinárodného letiska v irackom Bagdade. Dva drony na základňu útočili aj v pondelok. Jeden z nich údajne havaroval, zatiaľ čo druhý zachytila paľba americkej protivzdušnej obrany.

Nástupca nebohého iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chámeneího bude „jednoznačným cieľom eliminácie“, vyhlásil v stredu izraelský minister obrany Jisrael Kac.

„Akýkoľvek vodca vymenovaný iránskym teroristickým režimom, aby naďalej viedol plán na zničenie Izraela, ohrozovanie USA, slobodného sveta a krajín regiónu a utláčanie iránskeho ľudu, bude jednoznačným cieľom eliminácie,“ vyhlásil Kac.

Iránske Revolučné gardy v stredu vyhlásili, že majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom, kľúčovou námornou trasou pre prepravu ropy a zemného plynu. Plavidlám pokúšajúcim sa prejsť cez prieliv pohrozili spôsobením škôd raketami či dronmi.

„V súčasnosti je Hormuzský prieliv pod úplnou kontrolou námorníctva Islamskej republiky,“ píše sa vo vyhlásení, ktoré zverejnila iránska agentúra Fárs.

Americký prezident Donald Trump pritom v utorok večer oznámil, že americké námorníctvo začne čo najskôr v prípade potreby sprevádzať ropné tankery cez Hormuzský prieliv. Spojené štáty podľa neho v každom prípade zaručia voľný tok energetických surovín do celého sveta.

Irán v stredu skoro ráno vyslal rakety na viaceré časti Izraela, kde sa rozozvučali sirény a tamojší obyvatelia dostali nariadenie, aby sa skryli do úkrytov. Izraelská armáda uviedla, že pracuje na odvrátení hrozieb.

Podľa izraelských médií trosky rakiet spadli v oblasti pri Jeruzaleme a spôsobili menší požiar, pričom bezprostredne nehlásili žiadne obete ani vážnejšie škody. Portál The Times of Israel uvádza, že na Izrael smerovalo viacero iránskych rakiet, pričom úrady zaznamenali aj strely vypálené z Libanonu.

Americký demokratický senátor Richard Blumenthal v utorok po uzavretom brífingu s vysokými predstaviteľmi Trumpovej administratívy vyhlásil, že má „väčší strach ako kedykoľvek predtým“, že americké pozemné sily by mohli byť nasadené v Iráne.

„Po tejto porade sa viac ako kedykoľvek predtým obávam, že by sme mohli vyslať pozemné jednotky a že na dosiahnutie cieľov, ktoré si administratíva zrejme stanovila, budú potrebné jednotky zo Spojených štátov,“ povedal Blumenthal novinárom.

Obavy po stretnutí s ľuďmi Donalda Trumpa vyslovil aj ďalší demokratický senátor, Chris Murphy.

„V tej miestnosti nám povedali, že zomrie viac Američanov, že nebudú schopní zastaviť tieto drony. Musíme v americkom Senáte viesť debatu o povolení použitia vojenskej sily,“ povedal senátor.

Iránsky dron v pondelok zasiahol základňu Ústrednej spravodajskej služby (CIA) na americkom veľvyslanectve v Saudskej Arábii v Rijáde. Tvrdia to Washington Post a agentúra Reuters.

Žiadny zamestnanec CIA údajne nebol zranený a nič nenasvedčuje tomu, že útok bol zámerne namierený na stanicu CIA. Skôr šlo o dôsledok útoku na širší komplex veľvyslanectva.

Saudskoarabské ministerstvo obrany uviedlo, že veľvyslanectvo bolo zasiahnuté dvoma dronmi, čo viedlo k požiaru a materiálnym škodám.

Libanonské ministerstvo zdravotníctva v stredu oznámilo, že pri izraelských útokoch na dve mestá južne od Bejrútu zahynulo najmenej šesť ľudí a ďalších osem utrpelo zranenia. Izraelská armáda zároveň vyzvala obyvateľov 16 miest a dedín na juhu Libanonu, aby okamžite opustili svoje domovy.

Americké sily od začiatku bojov proti Iránu zasiahli približne 2000 cieľov v krajine, pričom zničili 17 iránskych lodí vrátane ponorky. V utorkovom videu na sociálnej sieti X to uviedol admirál Brad Cooper, veliteľ Ústredného velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM). Podľa jeho slov došlo k výraznému oslabeniu iránskej protivzdušnej obrany.

„Na tejto operácii sa zúčastňuje viac než 50.000 vojakov, 200 stíhačiek, dve lietadlové lode a bombardéry zo Spojených štátov a ďalšie sily sú na ceste... Značne sme oslabili iránsku protivzdušnú obranu a zničili stovky iránskych balistických rakiet, odpaľovacích zariadení a dronov,“ poznamenal Cooper.

Izraelská armáda v noci na stredu oznámila, že spustila rozsiahlu vlnu útokov na Irán. Údery sú podľa nej zamerané na odpaľovacie zariadenia, systémy protivzdušnej obrany a ďalšiu infraštruktúru tamojšieho režimu, informuje portál The Times of Israel a agentúra Reuters.

Oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, čo iránske Revolučné gardy zaútočili raketami a dronmi na viaceré oblasti Izraela vrátane Tel Avivu, kde najmenej jedna žena utrpela zranenia spôsobené dopadom trosiek zostrelenej munície. Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie o prípadných obetiach či škodách.

Online spravodajstvo z utorka 3. 3. 2026 si môžete pozrieť TU.

(tasr, ste)