Nedovolia mu použiť základne. Trump sa vyhráža, že preruší obchod so Španielskom

V online spravodajstve Marker pokračuje v novom článku TU.

Iránska balistická raketa v utorok zasiahla americkú vojenskú základňu al-Udajd v Katare, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Z miesta nehlásia obete.

Ministerstvo vo vyhlásení doplnilo, že na územie Kataru smerovala z Iránu aj ďalšia raketa, ktorú systémy protivzdušnej obrany úspešne zneškodnili. „Naše ozbrojené sily disponujú všetkými prostriedkami na ochranu a zachovanie suverenity štátu a jeho územia a na rázne čelenie akejkoľvek hrozbe,“ uvádza sa ďalej v stanovisku.

Oznámenie rezortu obrany nasledovalo po tom, čo bolo niekoľko hodín predtým v okolí hlavného mesta Dauha počuť sériu výbuchov. Najväčšia americká základňa na Blízkom východe al-Udajd sa nachádza približne 30 kilometrov juhozápadne od metropoly.

Americký prezident Donald Trump v utorok večer stredoeurópskeho času oznámil, že americké námorníctvo začne čo najskôr v prípade potreby eskortovať ropné tankery cez Hormuzský prieliv. Spojené štáty podľa neho v každom prípade zaručia voľný tok energetických surovín do celého sveta, napísal na svojej sieti Truth Social.

Trump oznámil, že s okamžitou platnosťou nariadil vládnej agentúre pre rozvojové financovanie, aby „za veľmi rozumnú cenu poskytovala poistenie politických rizík a záruky finančnej bezpečnosti“ pre všetok námorný obchod, najmä v oblasti energetiky, prechádzajúci cez Perzský záliv. „Táto služba bude k dispozícii všetkým lodným dopravcom,“ uviedol.

Iránsky dron podľa nepotvrdených informácií zasiahol americký konzulát v Dubaji.

Terčom bombardovacej kampane USA a Izraela sa stalo aj iránske medzinárodné letisko Mehrabad. Informovala o tom pološtátna iránska tlačová agentúra Mehr. Bombardovanie zasiahlo aj letisko v Bušéri.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron nariadil lietadlovej lodi Charles de Gaulle, aby zamierila z Baltského do Stredozemného mora. Informoval o tom v televíznom prejave, ktorý v utorok večer odvysielali francúzske médiá. Tento pokyn dal Macron v reakcii na rozširujúci sa konflikt na Blízkom východe po americko-izraelských náletoch na Irán.

Ruská štátna korporácia pre atómovú energiu Rosatom zastavila stavebné práce na nových blokoch iránskej jadrovej elektrárne v prístavnom meste Búšehr. Šéf spoločnosti Alexej Lichačov objasnil, že ide o dôsledok izraelsko-amerických útokov na Irán.

Iránsky generál Sardar Ebráhím Džabbárí v utorok pohrozil, že v prípade pokračovania americko-izraelských útokov zaútočia na „všetky ekonomické centrá“ Blízkeho východu. S odvolaním sa na iránsku tlačovú agentúru ISNA o tom informovala agentúra AFP.

Džabbárí, ktorý je generálom Iránskych revolučných gárd, upozornil na ekonomické dôsledky pokračovania vojny. Pripomenul, že Irán už „uzavrel Hormuzský prieliv“, čo spôsobilo, že cena ropy presiahla 80 dolárov za barel a podľa jeho slov čoskoro môže dosiahnuť až 200 dolárov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ponúkol spojencom USA na Blízkom východe ukrajinské protidronové systémy výmenou za ich protivzdušné raketové systémy.

Problémom číslo jeden je to, ako chrániť ich vzdušný priestor. S touto otázkou žijeme aj my sami,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve. „Povedzme si niečo o zbraniach, ktorých máme nedostatok: rakety PAC-3 – ak nám ich dajú, my im dáme protidronové systémy,“ dodal.

Zelenskyj uviedol, že rakety PAC-3 nefungujú na ochranu proti stovkám dronov Šáhid. „Je to spravodlivá výmena,“ povedal Zelenskyj.

Prezident Donald Trump na stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vyhlásil, že USA „preruší všetok obchod so Španielskom“ po tom, ako táto európska krajina zakázala USA používať svoje vojenské základne na útoky na Irán.

„Nechceme mať so Španielskom nič spoločné,“ vyhlásil Trump.

Merz sa Španielska, členského štátu EÚ, nezastal. Naopak podporil Trumpov nátlak na Madrid, ktorý odmieta na obranu vynakladať 3,5 percenta HDP, ktoré požadujú USA.

Americký prezident v reakcii na otázku zároveň odmietol, že by Izrael bol zatiahol Spojené štáty do vojny proti Iránu. „Nie, možno som ich k tomu prinútil ja,“ povedal.

„Podľa toho, ako sa rokovania vyvíjali, som si myslel, že zaútočia prví a to som nechcel, aby sa stalo,“ uviedol Trump.

Vyjadrenia amerického prezidenta sú v rozpore so slovami jeho ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý vyhlásil, že USA v sobotu „preventívne“ zaútočili na Irán po tom, ako sa dozvedeli, že sa na naň chystá zaútočiť Izrael.

Na bratislavskom medzinárodnom letisku v utorok podvečer pristáli prvé dva štátne repatriačné lety z Blízkeho východu. Na palube previezli viac ako 100 slovenských občanov a troch občanov Česka. Vojenské lietadlo Spartan aj vládny Airbus prepravili ľudí z Jordánska. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, minister obrany Robert Kaliňák a štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok.

Iránsky veľvyslanec pri OSN v Ženeve Alí Bahrajní v utorok povedal, že USA v tejto chvíli rozumejú len jazyku obrany, takže Teherán nepovažuje rozhovory za užitočné.

Bahrajní novinárom povedal, že Irán priamo ani nepriamo nekontaktoval Spojené štáty s návrhom na deeskaláciu konfliktu alebo obnovenie rozhovorov o svojom jadrovom programe.

„Momentálne máme veľké pochybnosti o užitočnosti rokovaní... Jediným jazykom, ktorým je možné komunikovať so Spojenými štátmi, je jazyk obrany,“ povedal. Zároveň si nemyslí, že zo strany Iránu je teraz vhodný čas na akékoľvek rozhovory.

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I v utorok počas telefonátu so svojím izraelským rezortným partnerom Gideonom Saarom uviedol, že Peking je proti vojenským úderom na Irán, informovali štátne médiá.

Čínska tlačová agentúra Sinchua uviedla, že Wang I počas telefonátu so Saarom zopakoval, že Peking podporuje riešenie problémov prostredníctvom „dialógu a konzultácií“.

„Nedávne rokovania medzi Iránom a USA dosiahli zjavný pokrok. Žiaľ, tento proces prerušila paľba,“ povedal Wang.

Zopakoval tiež nesúhlas Číny s americko-izraelskými vojenskými údermi. „Sila nemôže skutočne vyriešiť problémy – namiesto toho prinesie len nové problémy a vážne dôsledky,“ uviedol šéf diplomacie.

„Čína vyzýva na okamžité zastavenie vojenských operácií, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu konfliktu a jeho vymknutiu sa spod kontroly,“ dodal.

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo iránskeho veľvyslanca Madžída Nílího Ahmadabádího v reakcii na útoky Teheránu na Izrael a ďalšie krajiny na Blízkom východe.

„Jednoznačne sme vyzvali iránsky režim, aby okamžite zastavil svoje bezohľadné útoky na krajiny v regióne,“ uviedlo ministerstvo na platforme X.

„Odsudzujeme svojvoľné a neprimerané raketové a dronové útoky iránskeho režimu vrátane útokov na civilné ciele,“ uvádza sa ďalej vo vyhlásení. „Útoky ohrozujú našich spojencov, náš vojenský personál a našich občanov v regióne,“ doplnil rezort.

Približne 30-tisíc ľudí muselo v dôsledku eskalácie situácie na Blízkom východe opustiť svoje domovy v Libanone, uviedol v utorok Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

„K včerajšiemu dňu bolo podľa opatrných odhadov zaregistrovaných a ubytovaných v kolektívnych útočiskách takmer 30-tisíc ľudí. Mnohí ďalší spali vo svojich autách na okraji ciest,“ povedal hovorca UNHCR na tlačovej konferencii v Ženeve. Podľa jeho slov ďalšie osoby cestujú pešo a hľadajú úkryt v iných oblastiach.

Jednotky Izraela a USA zasiahli v utorok pri útokoch na oblasť Teheránu v meste Kóm aj budovu, kde sídli Zhromaždenie znalcov poverené voľbou nového najvyššieho vodcu Iránu. S odvolaním sa na miestne médiá o tom informovala agentúra AFP.

Zhromaždenie znalcov je jedným z najdôležitejších orgánov Iránskej islamskej republiky. Ide o zbor duchovných, ktorý má právomoc voliť a odvolať najvyššieho vodcu. Zbor má 88 členov, ktorí sa volia v priamych voľbách na osem rokov. Kandidátov na členstvo však musí najprv schváliť Rada strážcov, čo výrazne obmedzuje okruh uchádzačov.

Izraelská armáda oznámila, že spustila ďalšiu sériu „rozsiahlych“ útokov na infraštruktúru iránskeho režimu v Teheráne. Hlavným mestom otriasajú výbuchy, informovali priamo z miesta novinári agentúry AFP. Iránske médiá uviedli, že na centrum mesta zaútočili „americké a izraelské sily“.

Americké centrálne velenie CENTCOM zverejnilo zábery náletov na odpaľovacie zariadenia balistických rakiet v Iráne. „Iránsky režim používa mobilné odpaľovacie zariadenia na bezohľadné odpaľovanie rakiet v snahe spôsobiť maximálne škody v celom regióne. Americké sily tieto hrozby sledujú a bez ospravedlnenia a váhania ich likvidujeme,“ uvádza.

Americký prezident v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo aj vedenie „sú preč“. Na rokovania je zároveň podľa jeho slov už príliš neskoro.

Irán v utorok vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby podnikla kroky na zastavenie vojny. Iránska vláda tiež informovala, že v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu zakazuje vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov.

Nové videá ukazujú následky útoku na mesto Isfahán v centrálnom Iráne, potvrdila služba BBC Verify. Na jednom zázname osoba hovorí, že počula dve „vážne hlasné“ explózie a že cieľom bolo „optické centrum“.

BBC Verify sa podarilo lokalizovať dymový oblak v oblasti blízko bulváru Kaveh. Táto ulica je uvedená ako adresa spoločnosti Isfahan Optics, ktorá je spojená s výrobou iránskych zbraňových systémov.

Cena benzínu v Spojených štátoch podľa najnovších údajov, na ktoré sa odvolala CNN, prudko vzrástla v priemere o 11 centov na 3,11 dolára za galón (asi 3,8 litra). Ide o najväčší jednodňový nárast od hurikánu Katrina v roku 2005.

Izrael v utorok popoludní vypálil ďalšiu sériu rakiet na šiítske predmestie libanonskej metropoly Bejrút. Armáda uvádza, že cielila na veliteľov militantného hnutia Hizballáh.

„Stále nevidíme žiadne dôkazy, že Irán vyvíja jadrové zbrane, čo bolo hlavným, ak nie jediným, dôvodom pre túto vojnu,“ vyhlásil v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Izraelská armáda na juhu Libanonu vytvorí nárazníkovú zónu. Hovorca ozbrojených síl to uviedol krátko po tom, ako minister obrany Jisra’el Kac s cieľom zabrániť priamemu ostreľovaniu izraelských obcí povolil armáde postúpiť a obsadiť ďalšie strategické územia v južnom Libanone.

V prístave Fudžajra na východnom pobreží Spojených arabských emirátov vypukol po dronovom útoku požiar. Miestne úrady uviedli, že sa tak stalo v dôsledku pádu trosiek zostreleného dronu.

Iránske ministerstvo zahraničia v utorok varovalo európske krajiny pred zapojením sa do konfliktu po boku Izraela a Spojených štátov.

„Bol by to akt vojny. Akýkoľvek takýto akt proti Iránu by sa považoval za spolupáchateľstvo s agresormi. Bol by považovaný za akt vojny proti Iránu,“ vyhlásil v utorok hovorca iránskeho ministerstva zahraničia.

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo vyhlásili, že ak by to bolo potrebné, sú pripravené prijať „obranné opatrenia“ proti Iránu.

Iránske Revolučné gardy varovali, že spustia intenzívnejšie útoky na Spojené štáty a Izrael. Iránska armáda krátko predtým oznámila, že jej sily podnikli ďalšie útoky na ciele oboch krajín v regióne.

Reportéri agentúry AFP informovali tiež o výbuchoch v katarskej metropole Dauha, ako aj v hlavnom meste Bahrajnu Manáma. Z týchto krajín Perzského zálivu hlásili poplašné sirény a niekoľko výbuchov. Séria výbuchov zaznela aj v Jeruzaleme po tom, ako izraelská armáda oznámila, že zaznamenala nové rakety vypálené z Iránu.

Šesť amerických vojakov zahynulo v nedeľu pri iránskom útoku na vojenské zariadenie v Kuvajte, informuje BBC.

Centrálne veliteľstvo USA pôvodne uviedlo, že pri incidente zahynuli traja vojaci. V pondelok však Pentagón potvrdil, že počet obetí sa zdvojnásobil po tom, ako jedna osoba podľahla zraneniam a ďalšie dve telá boli nájdené v troskách.

Minister obrany Pete Hegseth uviedol, že americký bunker v Kuvajte bol zasiahnutý po tom, ako raketa vypálená počas odvetnej akcie Iránu prekonala protivzdušnú obranu.

Rozhodnutie libanonskej vlády o zákaze vojenských aktivít militantného hnutia Hizballáh je podľa prezidenta Džúzífa Awna „nezvratné“.

Hizballáh v pondelok odsúdil bezprecedentné rozhodnutie libanonskej vlády, ktorá mu zakázala jeho vojenské aktivity. Hizballáh tvrdí, že vláda by sa namiesto toho mala postaviť útokom Izraela.

Iránska armáda údajne zostrelila izraelský útočný dron typu Hermes. Ukazujú to zábery zverejnené na sociálnych sieťach.

Poškodené sú podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu „vstupné budovy“ do podzemnej časti jadrového zariadenia v Natanze, ale v súčasnosti sa „neočakávajú žiadne rádiologické dôsledky“.

Iránsky veľvyslanec pri MAAE Rezá Nadžafí už v pondelok tvrdil, že jadrové zariadenie Natanz zasiahli izraelsko-americké údery.

Izraelská armáda v utorok vyhlásila, že počas noci zaútočila na „komplex vedenia iránskeho režimu“ vrátane kancelárie prezidenta Masúda Pezeškijána a budovy Najvyššej rady národnej bezpečnosti.

Americký prezident Donald Trump v utorkovom rozhovore pre britský denník The Sun povedal, že vzťahy medzi Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom už nie sú také, ako bývali. Takýto vývoj je podľa neho „smutné vidieť“.

Trump reagoval predovšetkým na rozhodnutie britského premiéra Keira Starmera, ktorý USA spočiatku odmietol poskytnúť vojenskú podporu v súvislosti s útokom na Irán. Napokon však v nedeľu večer oznámil, že britské vojenské základne Američanom na útoky využívať umožní.    

Vojnu v Iráne podporuje 27 percent Američanov, čo je pri práve začatej vojne na americké pomery nízke číslo. Keď americký prezident v minulosti napadol Irak alebo nechal bombardovať nejaký štát, podpora bývala vždy vyššia.

Teraz Trumpovu politiku väčšinovo podporujú iba Republikáni, ale aj tí iba tesne – 55 percent z nich.

Ako ukazuje prieskum Reuters, najviac odmietajú vojnu voliči demokratov a neregistrovaní voliči.

Izrael ráno oznámil, že začína nové útoky na „vojenské ciele“ v Teheráne aj libanonskom Bejrúte.

„V najvyššej triede máme dobré zásoby, ale nie sme v bode, kde chceme byť. V okolitých krajinách sú však pre nás uskladnené mnohé ďalšie vysoko kvalitné zbrane,“ napísal americký prezident Donald Trump na svojej platforme Truth Social.

Bombardovanie Iránu, na ktoré Teherán reagoval útokmi na americké ciele v Bahrajne vyvolalo proiránske nepokoje V Bahrajne. Zábery ukazujú ako demonštranti hádžu na policajné jednotky Molotovove kokteily. Väčšina obyvateľstva Bahrajnu sa hlási k šiitskej odnoži islamu a do istej miery sympatizuje s Iránom, politickú moc však drží sunnitská menšina.   

Iránska agentúra Mehr v utorok uviedla, že dron zasiahol Most kráľa Fahda, ktorý spája Bahrajn a Saudskú Arábiu. Podľa agentúry mohli Spojené štáty využiť toto 25 kilometrov dlhé dopravné spojenie na evakuáciu svojho vojenského personálu z Bahrajnu.

Izraelské ozbrojené sily v utorok uviedli, že ich jednotky „operujú v južnom Libanone“. Vojaci sú podľa vyhlásenia rozmiestnení na viacerých miestach v blízkosti hraníc v „predsunutom obrannom postavení“. Armáda to potvrdila krátko po začiatku novej vlny útokov na ciele militantného hnutia Hizballáh.

„Začali budovať nové zariadenia, nové miesta, podzemné bunkre, ktoré by v priebehu niekoľkých mesiacov spravili ich programy balistických rakiet a atómových bômb imúnnymi (voči útoku). Ak by sa teraz nepodnikli žiadne kroky, žiadne kroky by sa nemohli podniknúť ani v budúcnosti,“ povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu pre Fox News.

Francúzsko nasadí na Cypre protiraketové a protidronové systémy a dve fregaty ako reakciu na pondelňajší zásah britskej vojenskej základne Akrotiri iránskym dronom. Informáciu priniesla v utorok agentúra CNA v nadväznosti na telefonát prezidentov Cypru Nikosa Christodulidisa a Francúzska Emmanuela Macrona.

Americké ministerstvo zahraničných vecí v utorok oznámilo, že po útokoch Iránu na jeho diplomatické misie nariadilo svojim diplomatom a ich rodinám v Bahrajne a Jordánsku, aby krajiny opustili, ak ich prítomnosť tam nie je nevyhnutná. Veľvyslanectvo USA v Kuvajte potvrdilo, že v dôsledku bojov s Iránom zostáva až do odvolania zatvorené.

Washington k rovnakému kroku pristúpil ešte v pondelok v Iraku. Veľvyslanectvo v Kuvajte v utorok „zrušilo všetky pravidelné a núdzové konzulárne schôdzky“ a o ďalšom vývoji bude informovať.

„Americké sily zničili veliteľské a riadiace stanovištia Islamských Revolučných gárd, iránske protivzdušné obranné systémy, odpaľovacie zariadenia pre rakety a drony, ako aj vojenské letecké základne v rámci pokračujúcich operácií,“ uviedlo Ústredné velenie ozbrojených síl USA (CENTCOM) v príspevku na X.

Velenie ozbrojených síl neposkytlo žiadne dôkazy k svojmu vyhláseniu.

Iránske Revolučné gardy v utorok vyhlásili, že zasiahli americkú leteckú základňu v Bahrajne. Na základňu vypustili 20 dronov a tri rakety, pričom došlo k „zničeniu hlavného veliteľského centra“ tejto základne.

Americká Agentúra pre správy o aktivistoch za ľudské práva (HRANA) tvrdí, že od soboty prišlo v islamskej republike o život najmenej 742 ľudí vrátane 176 detí. Viac ako 900 civilistov utrpelo zranenia. Za uplynulých 24 hodín zahynulo 85 ľudí. Organizácia tiež informovala, že overuje správy o stovkách úmrtí.

Austrálsky minister obrany Richard Marles v utorok oznámil, že austrálske vojenské veliteľstvo na Blízkom východe bolo počas víkendu zasiahnuté iránskym dronovým útokom.

„Niekoľko dronov zaútočilo na túto základňu v prvú noc,“ objasnil Mares s tým, že na veliteľstve pracuje mnoho Austrálčanov. „Všetci sú v bezpečí a máme o nich prehľad,“ dodal.

Donald Trump naznačil, že Spojené štáty „čoskoro“ podniknú odvetné opatrenia po tom, ako ich veľvyslanectvo v Rijáde v utorok zasiahli dva drony.

„Čoskoro zistíte“ ako budú USA reagovať, povedal bez ďalších podrobností Trump pre americkú televíziu NewsNation.

V diplomatickej štvrti Rijádu, kde sídlia zahraničné ambasády a rezidencie zahraničných diplomatov, bolo v utorok počuť hlasné výbuchy a z miesta stúpa dym, uviedli pre agentúru AFP štyria svedkovia. Hovorca saudskoarabského ministerstva obrany oznámil, že dva drony zaútočili na americké veľvyslanectvo. Saudská Arábia bola v uplynulých dňoch terčom iránskych odvetných útokov.

Jeden zo svedkov hlási dva výbuchy, po ktorých sa nad diplomatickou štvrťou dvíhal dym. Agentúra Reuters s odvolaním na tri osoby oboznámené so situáciou informovala, že plamene bolo vidieť pri americkej ambasáde. Podľa ďalšej osoby na mieste vypukol menší požiar.

Saudskoarabská protivzdušná obrana údajne zachytila štyri drony namierené na diplomatickú štvrť, uviedol pre AFP zdroj pod podmienkou zachovania anonymity.

Hovorca ministerstva obrany oznámil, že americká ambasáda bola napadnutá dvoma dronmi, čo zapríčinilo „obmedzený požiar“.

Online spravodajstvo z pondelka 2. 3. 2026 si môžete pozrieť TU.

(ste, tasr)