Americko-izraelské víťazstvo vo vojne s Iránom môže byť pre Európu katastrofou
Môže nás tešiť, že k jedným z mála európskych štátov, ktoré sa nezachovali ako úplní vazali, patrí aj Slovensko.

Rakety Izraela a USA v sobotu ukončili nádejný proces rokovaní, ktorý mal vyriešiť budúcnosť iránskeho jadrového programu a dať Blízkemu východu nádej na mierovú budúcnosť.
Americké a izraelské sily zaútočili na početné politické a bezpečnostné ciele, pričom zabili aj vrchného iránskeho vodcu, 86-ročného Sajjida Alího Chámeneího. Zabitý bol aj šéf Iránskych národných gárd Mohammad Pakpúr či Alí Šamchání, bývalý tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti a politický poradca Chámeneího.
Irán reagoval odvetnými útokom proti Izraelu a americkým základniam v regióne (Dubaj, Bahrajn, Kuvajt, Saudská Arábia, Jordánsko).
Máločo je na tomto vývoji prekvapivé. Neúspech rokovaní sa dal predpokladať. Nie preto, že by Irán nebol ochotný prijať ústupky, ale preto, že Američania povzbudzovaní Izraelom Teheránu prekladali maximalistické požiadavky.
Irán v minulosti podpísal dohodu JCPOA s Američanmi, ktorou zásadným spôsobom obmedzil svoj jadrový program výmenou za uvoľnenie sankcií. Bol to Donald Trump, ktorý ju však počas svojho prvého volebného obdobia vypovedal. Teraz bola možnosť sa k dohode vrátiť, ale musel by to urobiť ten istý Trump.
Teherán odmietol kapitulovať
Teherán bol pritom ochotný zriediť svoj vysoko obohatený urán, ktorý by sa mohol dal použiť na výrobu jadrovej zbrane, ale ani to Washingtonu a Jeruzalemu nestačilo. Požiadavky pre Teherán mali charakter kapitulácie. Irán sa mal stať štátom bez jadrového programu a balistických striel, v dôsledku čoho by krajina stratila všetky schopnosti odstrašenia. Teherán na to, pochopiteľne, nepristal.
Donald Trump s Benjaminom Netanjahuom tak v sobotu začali vojnu, ktorá ma potenciál spôsobiť najväčší rozvrat na Blízkom východe za desaťročia a väčšiu vlnu masovej migrácie do Európy, ako bola tá v roku 2015 po vojne v Iraku a vlne revolúcií a revolt na Blízkom východe.
USA a Izrael hovoria o preventívnej vojne. Tvrdia, že Teherán sa nevzdal svojich ambícií na zostrojenie jadrovej zbrane. Nie sú na to však dôkazy. Netanjahu už 33 rokov systematicky straší, že iránska jadrová zbraň je za rohom a nikdy to nebola pravda. Zostrojiť atómovú bombu by síce Teherán vedel, lenže tento typ výzbroje si zakázal z náboženských dôvodov – fatvou.
Skutočnosť, že Američania Irán pre jeho jadrový program opäť napadli, však ukazuje dôležitú vec. Donald Trump nehovoril pravdu, keď neustále opakoval, ako počas 12-dňovej júnovej vojny jadrový program islamskej republiky zničil a vyhladil (obliterated). Pokiaľ by to pravda bola, nezostal by už Iránu žiadny program, ktorý by bolo treba ďalej likvidovať.
Zároveň to dáva za pravdu tým hlasom, podľa ktorých si ukončenie júnovej vojny prial najmä Izrael trpiaci v dôsledku odvetných iránskych útokov. Jeruzalem totiž spravil strategickú chybu, keď pri svojom prekvapivom útoku zasiahol nielen vojenské zariadenia, ale útočil aj na ciele v iránskych mestách. Teheránu tým dal alibi, aby udrel na Tel Aviv a Haifu, ktoré sa triafajú ľahšie ako jednotlivé vojenské základne. Počas prvého ostreľovania Iránu s Izraelom v apríli 2024 totiž Teherán zvolil práve obmedzenú reakciu útoku na letecké základne a bezpečnostné zariadenia v Izraeli.
