Šimečkovci. Nová kapitola o rodine, kde peniaze nemajú hodnotu

Kauza Projektu Fórum Marty Šimečkovej sa posunula do novej fázy. Do prípadu sa zapojil novinár a jej manžel Martin Šimečka. Ten v obsiahlom rozhovore pre Denník N odmietol, že by sa jeho manželka obohatila. Naopak tvrdí, že do projektu vložila vlastných 200-tisíc eur z dedičstva po matke a v náznakoch podsúva vinu za chyby v účtovníctve smerom k Andrei Pukovej, ktorá je rodinnou priateľkou a dlhodobou spoločníčkou Marty Šimečkovej.

Šimečka je nadaný rozprávač a túto svoju vlastnosť vie využiť aj v tomto prípade. Tvrdí, že hlavným dôvodom, prečo sa o kauze hovorí, je, že premiér Fico sa snaží zničiť (opozičný) príbeh o boji dobra a zla a chce navodiť dojem, že kradnú všetci.

Šimečka sa tomu rozhodol čeliť a ponúka vlastný príbeh, v ktorom je jeho manželka akýmsi dobrotivým prostáčikom v štýle Forresta Gumpa, teda naivnou postavou s vysokým morálnym profilom, ktorá pre dobro spoločnosti obetuje seba, prípadne veľké finančné prostriedky z rodinného rozpočtu.

Jeho problémom je, že fakty rozprávajú iný príbeh. Inými slovami, v moralizovaní je Šimečka majster, lenže tu ide o čísla. Keby bol mlčal, mohol byť za filozofa. Takto nám odkryl ďalší rozmer o tom, ako to funguje s peniazmi v ich rodine.

Šimečkov hlavný argument v prospech tézy, že jeho manželka nie je zlodejka, je ten, že na projekte sa neobohatila, ale prerobila.

„Zlodej je niekto, kto kradne, aby zbohatol. Prišiel som na to, že moja žena nielenže nezbohatla, čo som, samozrejme, vedel, ale ona v skutočnosti aj schudobnela. V Projekte Fórum totiž rozpustila vlastné peniaze z dedičstva po svojej matke. Hovorím o sume, ktorá mi vyrazila dych, ide o viac ako 200-tisíc eur, ktoré do projektu postupom rokov vrazila, pretože sa nestíhal financovať," tvrdí Šimečka.

V rozhovore s Monikou Tódovou dodal, že o tejto skutočnosti sa dozvedel ešte len nedávno, aj keď jeho manželka to urobila už pred niekoľkými rokmi.

„Keby projekt ukončili pred piatimi či šiestimi rokmi, dalo by sa to zrejme zvládnuť, ale tým, ako sa to nabaľovalo, dosiahlo to tieto parametre," hovorí Šimečka.

Šimečka ďalej tvrdí, že náklady aktivít jeho manželky boli takmer vždy vyššie ako príjmy. Prvý problém podľa neho nastal už pred zhruba trinástimi rokmi a odvtedy sa vliekol.

Je možné, že tým narážal na problémy s vyúčtovaním grantu z prostriedkov EÚ, za ktorý Šimečková čelila exekúcii vo výške 160-tisíc eur. Štandard uvádza, že Šimečková už exekúciu vyplatila, čo naznačuje, že peniaze z dedičstva mohli putovať práve tam.

Spomínaný grant bol naviazaný na projekt, ktorý sa realizoval v rokoch 2010 až 2012. Aj keď Projekt Fórum dostal niekoľko termínov na poskytnutie opraveného vyúčtovania, opakovane nedokázal preukázať správne čerpanie dotácie. Spor sa tak ťahal až do roku 2019, keď Šimečkovej sťažnosť zamietol aj európsky ombudsman.

Je zaujímavé, že ešte v polovici februára tohto roku bola pomerne podrobná správa ombudsmana o danom prípade verejne dostupná. Dnes je však zo stránky odstránená. S odôvodnením, že ide o ochranu osobných údajov.

Rovnako ako syn Michal („bordelárka“) aj manžel Martin Šimečka tvrdí, že jeho manželka peniazom nerozumie a sú pre ňu abstraktnou hodnotou. „Hovoriť o peniazoch s Martou je ako hovoriť s cudzincom z inej planéty. Ona tomu naozaj nerozumie," uviedol v rozhovore Šimečka.

Ilustroval to tým, že jeho manželka nemala ani prístup k internetbankingu Projektu Fórum, aj keď bola jeho štatutárkou.

Podľa neho s peniazmi narábala hlavne Andrea Puková, ktorá je spoluzakladateľkou Projektu Fórum a ktorá spolu so Šimečkovou odišla zo SME po prevalení kauzy Grassmeier. Práve vtedy už Puková Šimečkovcom poslúžila, keď vinu za škandál zobrala na seba, hoci preklady z nemčiny nemala na starosť (Puková hovorí francúzsky, Šimečková nemecky).

Martin Šimečka akoby si na to spomenul. Na otázku, či by za Pukovú dal ruku do ohňa, rovnako ako za svoju manželku, Šimečka odpovedal negatívne, no odôvodnil to tým, že ju až tak dobre nepozná (čo je minimálne podivné, keďže Puková je najbližšia priateľka jeho manželky niekoľko desaťročí).

„Tým nechcem povedať, že urobila niečo zlé. V tejto chvíli ešte nie všetkému rozumiem a všetko viem, aby som mohol povedať, či urobila niečo nesprávne alebo nemorálne," povedal Šimečka. Neskôr dodal, že ani Puková nie je účtovníčka, aj keď túto úlohu v Projekte Fórum neskôr vykonávala, keďže na odmeny pre účtovníčku nemali peniaze.

Z výsledkov vládneho auditu však vyplýva, že účtovníctvo pre Projekt Fórum minimálne v roku 2021 zabezpečovala firma MPhilms, ktorá má väzby na Zoru Jaurovú, podpredsedníčku PS. Tejto firme za to v roku 2021 vyplatil Projekt Fórum dokopy 11 faktúr v celkovej hodnote 4 200 eur.

Práve v tomto roku Projekt Fórum vydokladoval najviac, až 45 dvojnásobne a štyri trojnásobne preplatené faktúry. MPhilms sa však bráni, že oni robili len „prevádzkové“ účtovníctvo, nie vydokladovanie grantu.

Šimečka ďalej v rozhovore uviedol, že faktúry si dali v Projekt Fórum viacnásobne preplatiť preto, že z ministerstva im povedali, aby vydokladovali hocičo. „Vo faktúrach je pomerne veľký chaos, ktorý je zapríčinený tým, že boli jednoducho naivné. Uverili tomu, že keď ich ministerstvá žiadali, aby do vyúčtovania dali 'hocičo', tak to tam aj dali. Je to trápne," uvádza v rozhovore Šimečka.

Problém je, že v tomto prípade sa kvázi-morálna kategória (je to trápne) nehodí použiť. Nejde o trápnosť, ale účtovný podvod.

Šimečka však naďalej rázne odmieta, že by sa na prípade niekto obohatil. „Vládny audit predsa nehovorí, že sú zlodejky. To hovoria Fico alebo Blaha. Audit konštatoval určité finančné pochybenia," vysvetľuje Šimečka.

Na otázku, či kauza znamená koniec Projektu Fórum, Šimečka odpovedal, že by mal skončiť. „Je načase to skončiť," uviedol.

Aj keď je rozhovor pomerne rozsiahly, tá najdôležitejšia otázka — kde skončili desaťtisíce eur z viacnásobne preplatených faktúr — v ňom neodznela.

Rovnako v rozhovore nezaznela otázka, ako je možné, že Projekt Fórum sa dostal do takých veľkých finančných problémov, aj keď z verejne dostupných zdrojov sa zdá, že sa mu väčšinou darilo nadštandardne dobre. A to vďaka domácim, európskym aj súkromným peniazom.

Z verejne dostupných databáz totiž vieme, že Projekt Fórum získal v rokoch 2014 až 2017 každý rok grant z programu Europe for Citizens vo výške 100-tisíc eur. V roku 2014 z neho vyčerpal 80-tisíc, v roku 2015 to bolo 90-tisíc a v ďalších dvoch rokoch plnú sumu.

V tých rokoch to bol na také malé občianske združenie veľmi slušný obnos peňazí. Ak totiž do našich výpočtov zarátame infláciu a zvýšenie cien, 370-tisíc eur z roku 2017 má dnes hodnotu približne 500-tisíc eur.

Na stránke Výkonnej agentúry pre európske vzdelávanie a kultúru (EACEA), ktorá granty poskytla, možno nájsť základný popis ku grantom z rokov 2016 a 2017, z ktorých vyplýva, že z európskych zdrojov Projekt Fórum financovalo sériu debát nielen v Bratislave, ale aj v Plaveckom Štvrtku, Banskej Bystrici, Zvolene, Viedni, poľskom mestečku Cieszyn alebo na festivaloch Pohoda či Colours of Ostrava.

Zo zmluvy s ministerstvom spravodlivosti z roku 2018 ďalej vyplýva, že Projekt Fórum získal aj v tomto roku grant od EACEA vo výške 14-tisíc eur. Na stránke agentúry sme o ňom však nikde nenašli žiaden záznam.

Toto je zároveň posledná zmienka o financiách z európskych fondov pre Projekt Fórum. Je možné, že k zastaveniu peňazí z európskych zdrojov došlo pre prehratý spor o zle vyúčtovaný grant z roku 2013, ktorý sa vliekol až do roku 2019. Ten mohol spôsobiť, že Projekt Fórum sa už nemohol uchádzať o európske peniaze.

Tento časový údaj sa navyše zhoduje so slovami Šimečku, ktorý tvrdí, že keby projekt zastavili pred piatimi až šiestimi rokmi, finančné problémy by sa dali zvládnuť.

Dodajme, že grant od agentúry EACEA z roku 2018, na ktorý sme narazili len v zmluve s ministerstvom spravodlivosti, no nie vo verejných databázach, naznačuje, že Projekt Fórum mohol získať z európskych zdrojov ešte viac príjmov, ako sa nám doposiaľ podarilo dohľadať.

Navyše, k tomuto balíku môžeme pripočítať peniaze z nórskych grantových schém. Konkrétne, v roku 2014 je to suma 30 395 eur, ktorú Projekt Fórum získal na organizáciu Stredoeurópskeho fóra. Na to isté podujatie a následné aktivity na školách dostal dotáciu z Nórskych fondov aj v roku 2020, tentoraz vo výške až 110 700 eur.

Vo vyhodnotení tohto grantu sa píše, že úspešne riešil „naliehavé slovenské problémy vrátane intolerancie, nenávisti voči diverzite a výziev, ktorým čelia LBTI+ a transrodoví jednotlivci". To, že v známej skratke chýba písmeno G označujúce homosexuálnych mužov, nie je preklep. Aspoň nie na našej strane.