Štát opäť horí
Vlády Matoviča a Hegera spôsobili návrat Fica. Ten teraz kriesi svojich politických súperov. Tak vyzerá dialektika slovenskej politiky.
KomentárePolitika
Michal ČopRedaktor
Vlády Matoviča a Hegera spôsobili návrat Fica. Ten teraz kriesi svojich politických súperov. Tak vyzerá dialektika slovenskej politiky.
Vládnutie vždy prináša problémy, platí to pre každú vládu. Prekvapivé však je, že problémy politicky skúseného Roberta Fica sa v niečom ponášajú na problémy jeho neskúsených predchodcov.
Keď v lete roku 2020 kraľoval prieskumom Igor Matovič a Peter Pellegrini zakladal vlastnú stranu, zdalo sa, že prichádza koniec Ficovej éry a strany Smer. Potvrdzovali to aj následné prieskumy, v ktorých sa Ficova strana po viac ako dvadsiatich rokoch prvýkrát ocitla pod desiatimi percentami.
Prišla katastrofálna skúsenosť s vládou Matoviča a Hegera a zrazu bolo všetko inak.
Fico vyhral voľby hlavne preto, že okrem zmeny kurzu v zahraničnej a ideologickej politike štátu predstavoval stabilitu v schopnosti riadiť štát a istotu v udržaní sociálneho štandardu obyvateľstva.
Čo z toho platí dnes?
V zahraničnej politike slávi Fico úspech. Potvrdila ho aj čerstvá návšteva amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia, predtým stretnutia s prezidentmi USA, Číny, Ruska či Francúzska. To, že sa Fico vyhýba chybám politických špičiek EÚ – či už ide o ďalšie financovanie vojny na Ukrajine alebo formovanie koalície ochotných – je ďalší zahraničný úspech Fica.
To je, samozrejme, veľký rozdiel oproti politikom ako Ódor, Heger, Matovič či predtým Radičová a Dzurinda (poslední dvaja navyše ani náhodou nečelili porovnateľne vážnym problémom vo svete).
V ideologickej oblasti taktiež nedochádza k excesom typu Lengvarského zmeny pohlavia na požiadanie, či cenzúre internetu. Naopak, Fico dokázal presadiť novelu ústavy v témach, kde má na svojej strane väčšinu spoločnosti.
Keď sa však pozrieme na domácu politiku, zdá sa, že Ficova vláda nielenže nedokáže vyriešiť problémy z predchádzajúceho obdobia, ale prehlbuje ich až do takej miery, že sa začína na tú Hegerovu v niečom podobať.
Prešetrenie pandémie sa zmenilo na frašku, v ktorej nie sú stíhaní tí, ktorí počas pandémie zarábali na plošných opatreniach a výteroch nosov alebo porušovali práva občanov, ale vládny splnomocnenec, ktorý to mal vyšetriť.
Vojna policajtov nie je ani po viac ako dvoch rokoch ukončená. Naopak, čurillovcom a ich advokátovi sa darí systematicky zosmiešňovať ministra vnútra Šutaja Eštoka, ktorý vo svojom rezorte pôsobí podobne dezorientovane ako svojho času Mikulec s Hamranom.
Omnoho lepšie nevyzerá ani nezrelý šéf tajnej služby Gašpar, ktorý neobnovil rešpekt k SIS.
Vláda sa navyše dostáva do konfliktu so stále väčšou časťou ostatných zložiek štátu. Posledné mesiace je to zbytočný a permanentný konflikt s generálnym prokurátorom Žilinkom. Jemu môžeme vyčítať, že je účelovo aktívny (predtým účelovo pasívny), ale kritika stavu vyšetrovania korupcie a reorganizácie policajného zboru mu vyšla.
Po Ficovej reakcii na rozhodnutie ústavného súdu vo veci prílepku týkajúceho sa kajúcnikov sa navyše zdá, že premiér sa rozbieha do konfliktu aj s ústavným súdom.
Ten tiež ukazuje neschopnosť efektívne vládnuť v podaní Ficovho štvrtého kabinetu, keďže vládnu koalíciu stopol už v piatich prípadoch (novela trestných kódexov, infozákon, mimovládky, whistlebloweri, kajúcnici). Pritom sa zdá, že naň môže koalícia naraziť aj v prípade zmien v štátnej televízii a rozhlase a aj v prípade Benešových dekrétov.
Pri nich navyše ide o ďalšiu nepochopiteľnú novelu Trestného zákona, ktorá nič nevyriešila a všetko zhoršila – viď konflikt s Maďarskom a naša nešťastná pomoc Péterovi Magyarovi v predvolebnej kampani.
To, že vládna koalícia má problémy s riadením štátu, ukazuje aj vývoj v parlamente, kde si už viac ako dva roky musí pomáhať prílepkami (naposledy to boli platy zdravotných sestier v zákone o bankách), nadmerne využíva inštitút zrýchleného legislatívneho konania a navyše arogantne ignoruje práva opozície. Veď až päť návrhov na vyslovenie nedôvery ministrom alebo vláde čakalo na prerokovanie v parlamente viac ako rok.
Nebol na to pritom dôvod. Rovnako ako nie je dôvod na to, aby sa rokovalo v noci a potom sa schôdza prerušila, keďže poslanci vládnej koalície si po mesiaci v práci odhlasovali mimoriadne týždňové voľno s odôvodnením, že predsa aj deti v školách majú jarné prázdniny.
Keď si k tomu prirátame mesiace trvajúce obdobie bez obsadenia funkcie predsedu parlamentu, tri novelizácie Trestného zákona za dva roky a trafiky pre Huliaka a Migaľa, ktorí tiež nevynikajú kompetentnosťou, vidíme, že istota v podaní súčasnej koalície znamená skôr neschopnosť riešiť problémy než riadiť štát.
Mimochodom, Huliak. Hoci je pravdepodobné, že v spore s Kováčikom a Slovenským futbalovým zväzom, má pravdu, vedie ho spôsobom, ktorý poškodzuje aj šport, teda všetkých zúčastnených. Qui bono, pán minister?
Druhým problémom je, že vláda nedokáže naplniť očakávania ani v oblasti udržania sociálneho štandardu.
V posledných týždňoch ľuďom pre konsolidáciu a z nej plynúcich vyšších odvodov začali prichádzať na účet výrazne nižšie výplaty. Predtým zas vláda výrazne okresala daňový bonus (najmä pri starších deťoch), čo ochudobnilo rodiny.
Cez palubu hodila aj dôchodcov s deťmi, keď im v podstate zrušila rodičovský dôchodok, ktorý nahradila nesystémovým trinástym dôchodkom pre všetkých, čo však vytvorilo sekeru v štátnej pokladnici vo výške skoro miliardy eur.
To je zas v príkrom rozpore so snahou o konsolidáciu verejných financií, pre ktorú sa vláda dostala do vojny so živnostníkmi a malými podnikateľmi. Na tých pritom z dôvodu transakčnej dane dopadla konsolidácia najtvrdšie.
Aj preto v spoločnosti opäť rastie pocit, že – povedané slovami Roberta Fica – tento štát horí ako Ríšsky snem v roku 1933.
A to preto, že Ficova koalícia po viac ako dvoch rokoch vlády ukazuje, že v domácej politike nielenže nevie vyriešiť problémy spôsobené tandemom Matovič – Heger, ale svojim babráctvom ich začína pripomínať.
Výsledky toho všetkého môžeme pozorovať v prieskumoch verejnej mienky. Schopnosť zložiť budúcu vládu sa od strán súčasnej koalície posúva buď k alternatíve v podobe Republiky, alebo k opozičným stranám, kde opäť rastie najmä Matovič. Pri Republike sú pritom veľkou otázkou kompetentné kádre. Ideologické PS a agresívne duo Matovič – Naď sú jasnou zárukou horších problémov.
Neexistencia alternatívy dávajúcej nádej na zlepšenie celej situácie, ukazuje, že problém, ktorý nám v 20. rokoch 21. storočia narastá, je väčší ako rozdiely medzi súčasnou vládou a opozíciou.
fatima
Pred 5 mesiacmi
Najväčším problémom Slovenska je fašizácia EÚ a tým aj zamorenie Slovenska bruselskou ideológiou, bruselskými kolaborantami a ich poslušným správaním voči Bruselu. Fašizácia=globalizácia je hlavným dôvodom "vojny" v polícii ale dnes už táto vojna prenikla do justície, školstva, kultúry ..., a tak a vojnou horí celá spoločnosť. Vojna na Slovensku je medzi teliatkami, ovečkami, sliepočkami bruselského strihu a normálnymi, slušnými osobami so zdravým a sedliackym rozumom. Takže ak nebude "zničený" bruselský fašizmus neskončí ani vojna na Slovensku. Je to smutná prognóza. Bojím sa však, že fašistická totalita nás čaká už po najbližších parlamentných voľbách. Prečo? Lebo Fico nebojuje len doma, ale ide proti bruselskej fašistickej a vojnovej mašinérii.
Athos
Pred 5 mesiacmi
Hlavný problém vidím v Hlase a SNS. Vydupané ministerské posty, takmer rozpadnuté poslanecké kluby a z toho vyplývajúca iba krehká väčšina. Ministerstvá, ktoré obsadili SNS, Hlas a odídenci sú achillovou pätou tejto vlády. A najmä doslova kľúčové ministerstvo vnútra.
MartinX
Pred 5 mesiacmi
Problém je v politickom systéme. Dostať sa za každú cenu k moci a udržať si ju. Rabovať kým sa dá. V opačnom prípade hrozí basa. Kajúcnici ako “dôkazový materiál” sa už nájdu. Takýto systém generuje len neschopných politikov. Odradzuje tých, ktorí to myslia vážne. PS nie je alternatívou a rovnako ním nie je ani “Slovensko” alebo “Demokrati”. Už len tie názvy kolú oči. KDH je ako “morské prasa” ani kresťanské ani demokratické. Rodina predsedu PS kradne “udržateľnejším” spôsobom, kým Smer to dáva “na hulváta”. Zároveň prichádza PS so zeleno-dúhovou ideológiou, ktorú odmieta 75% spoločnosti a podporujú ju len tí, ktorí nedokážu zvládnuť ani vlastný život. Absolútne netuším ako z tohto marazmu von.
Palo Satko
Pred 5 mesiacmi
Na Slovensku sa už neda zostaviť vlada jednej strany. Takže urobíte zlepenec. A tam je zarodok všetkych problemom. Zatial čo vlastnych si častejšie dokažete vychovat, motivovat a ukočírovať, ludi, ktorych vam doda do teamu kolaličny partner už nie. No a že tych exostom zo SNS a Hlasu je až priliš, je jasne od prvého dňa. Poslanci u nas všeobecne nezvladaju svoj status a ked u mnohych k vrodenej tuposti pripočitate bohorovnosť majestatu, tak mate nezvladnutelny problem aj v čase blahobytu a moralky. A o nejakom blahobyte a moralke sa u nas už desatročia neda povedat nič dobreho. Že by to niekto iny dokazal lepšie? Ale ved temer všetci nazvladame vlastne ego a nie sme ochotni sa podriadiť nejakym autoritam. Postupka Postoj - Štandard - Marker je prikladom.
Blixa
Pred 5 mesiacmi
Fico nevyhral volby preto resp. nielen preto, ze predstavoval stabilitu. Fica volili aj volici, ktori chceli satisfakciu za dobu covidovu. A tej sa im nedostalo. A preto ho opustia.