Zabíjanie v číslach: Vo vojne v Gaze zomiera 40-krát viac civilistov ako na Ukrajine

Rusko-ukrajinská a izraelsko-palestínska vojna sú najsledovanejšie a politicky najdôležitejšie konflikty súčasnosti. Pri oboch týchto vojnách zároveň počúvame obvinenia, že Rusko a Izrael, teda silnejší aktéri, páchajú voči svojim protivníkom genocídu. Inými slovami, úmyselne a systematicky sa snažia zničiť nepriateľské etnikum.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to povedal opakovane. Rusko voči Ukrajine podľa neho „pácha genocídu“, pričom vojnu vyhrá „Ukrajina, nie genocída“. Zelenskyj naznačuje, že Kremeľ má v úmysle zabiť milióny ľudí.

„Keď vyzývame svet, aby nás podporil, nejde len o obyčajný konflikt. Ide o záchranu životov miliónov ľudí. Obyčajných žien a mužov. Detí. Našich rodín. Celých komunít. Celých miest,“ povedal Zelenskyj v roku 2023 na pôde kanadského parlamentu.

Vo svojich tvrdeniach ukrajinský prezident nie je sám. Podobné obvinenia zazneli aj od historikov, komentátorov či právnych vedcov vrátane Timothyho Snydera, Eugena Finkela či Otta Luchterhandta. 

Ešte častejšie o genocíde počúvame pri vojne v Gaze.

Na medzinárodnom poli Izrael zo spáchania genocídy obvinila Juhoafrická republika, ktorá prípad predložila Medzinárodnému súdnemu dvoru. V súbore predbežných rozhodnutí súd konštatoval, že práva Palestínčanov podľa Dohovoru o genocíde sú hodnoverne ohrozené. Konečné rozhodnutie však zatiaľ nepadlo.  

V júni 2024 vyšetrovacia komisia OSN konštatovala, že rozsah izraelského zabíjania Palestínčanov predstavuje zločin proti ľudskosti. Z genocídy Izrael obviňuje aj ľudskoprávna organizácia Amnesty International a tiež akademici ako Jeffrey Sachs či John Mearsheimer.

Stojí za to pozrieť sa na zabíjanie civilistov na Ukrajine a v Gaze bližšie. Začnime Ukrajinou. Podľa Misie OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU), od začiatku ruskej invázie bolo až do leta 2025 zabitých najmenej 13 580 civilistov vrátane 716 detí. Tento údaj vychádza z overenia HRMMU a je citovaný aj ukrajinskými orgánmi.

Treba povedať, že ide o overené úmrtia. Ukrajinci aj OSN zdôrazňujú, že ide o minimálny počet obetí, pričom skutočný počet úmrtí bude pravdepodobne vyšší. Jurij Belousov, ukrajinský prokurátor, ktorý má na starosti vyšetrovanie vojnových zločinov, v roku 2023 hovoril, že skutočný počet mŕtvych civilistov môže byť 10-krát vyšší, ako sú overené čísla.

„Na Ukrajine mohlo byť zabitých 100-tisíc civilistov, ktorých telá sa budú musieť nájsť a identifikovať po oslobodení okupovaného územia,“ povedal Belousov v čase, keď bol oficiálny počet obetí podľa OSN okolo 8 000.

Medzi pomerne nízkymi oficiálnymi údajmi OSN a vysokými 100-tisícovými číslami prezentovanými ukrajinskou prokuratúrou sa pohybujú odhady nezávislých expertov. Odborník na vojnové konflikty Carl Conetta napríklad v máji 2023 odhadoval, že vo vojne zahynulo asi 40-tisíc ukrajinských civilistov vrátane 10-tisíc ľudí z územia proruských separatistických republík. Dodajme ešte, že počet mŕtvych ruských civilistov sa odhaduje v stovkách.

Všeobecne sa predpokladá, že najviac civilistov zahynulo na začiatku vojny, keď mnohí ľudia v úvode prekvapivej invázie uviazli vo veľkých mestách ako Severodoneck, Lysyčansk a najmä Mariupoľ. Najmä v poslednom prípade ide o 400-tisícové mesto, ktorého veľká časť bola pri tvrdých bojoch v apríli a máji 2022 zničená.

Konflikt sa však postupne zmenil na opotrebovávací, frontové línie sa hýbu pomaly a tamojšie mestá a obce sú do veľkej miery civilistami opustené. V rusko-ukrajinskej vojne zomierajú najmä vojaci, platí to obzvlášť od roku 2023, ale aj všeobecne pre celé trvanie konfliktu, ktorý je najintenzívnejším stretom armád v Európe od druhej svetovej vojny.

Počty padlých vojakov na oboch stranách sa podľa všetkého rátajú v státisícoch. Najnižšie odhadované čísla mŕtvych ruských aj ukrajinských vojakov sa pohybujú na úrovni 100-tisíc, najvyššie v niekoľkých státisícoch. Ak zarátame aj zranených na oboch stranách, potom najvyššie odhady prekračujú milión. Viac sme o tom písali pred týždňom.