Na Ukrajinu ide viac peňazí ako stál Marshallov plán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Davose vyhlásil, že Európa nerobí dosť pre ukončenie vojny na Ukrajine. Zopakoval tým to, na čo sa predstavitelia Kyjeva sťažujú už dlhodobo.

Čisto z praktického vojenského hľadiska sú Zelenského slová pochopiteľné. Ukrajinské obranné kapacity vykazujú známky kolapsu, čo sa naplno ukazuje počas súčasnej ruskej bombardovacej kampane, ktorá sa zamerala na dopravnú a energetickú infraštruktúru. Ukrajinská protivzdušná obrana očividne nemá dostatok síl na to, aby ruským útokom efektívne čelila.

Údery na elektrárne a rozvodne môžu počas mrazivých zimných mesiacov vyvolať humanitárnu katastrofu, ktorá by v podobe migračnej vlny zrejme zasiahla aj Slovensko. Aj to jeden z dôvodov, prečo minister zahraničia Juraj Blanár útoky odsúdil a vyzval Moskvu, aby prestala s „nehumánnym prístupom a aby rešpektovala medzinárodné humanitárne právo“.

Nie je však pravdepodobné, že by výzvy európskych diplomacií Kremeľ presvedčili. Rusko považuje vojnu na Ukrajine za existenčnú, pričom ukrajinskú energetickú infraštruktúru vníma ako súčasť ukrajinského obranného systému a teda legitímny cieľ. Ruský rezort diplomacie upozorňuje, že NATO pri bombardovaní Srbska postupovalo podobne a nijako to ani netajilo.

„Áno, obávam sa, že elektrina poháňa aj veliteľské a riadiace systémy. Ak prezident Miloševič skutočne chce, aby všetci jeho občania mali vodu a elektrinu, stačí, ak prijme päť podmienok NATO a my túto kampaň zastavíme. Pokiaľ tak však neurobí, budeme naďalej útočiť na ciele, ktoré dodávajú elektrinu jeho ozbrojeným silám,“ uviedol v roku 1999 vysoký funkcionár NATO Jamie Shea.  

Keď dnes tie isté krajiny NATO podporujú Ukrajinu, Rusi nemajú veľkú motiváciu svoju bombardovaciu kampaň zastaviť. Najdôležitejším faktorom v aplikovaní medzinárodného práva totiž nie sú zmluvy, ale precedens.

Na energetiku nepriateľa sa zameriavajú aj ukrajinské útoky vo vnútrozemí Ruska. Kyjev však v tomto ohľade ťahá za kratší koniec a údajne navrhuje pri úderoch na energetický systém prímerie, na ktoré Kremeľ pristúpiť nehodlá.

S takýmito vyhliadkami je pochopiteľné, že Ukrajina pri nedostatku obranných kapacít bije na poplach. A tu sa dostávame k často opakovanému tvrdeniu, že podpora Západu voči Ukrajine bola od začiatku vojny príliš malá.

Podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku dostala Ukrajina od začiatku invázie až do konca minulého roka vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc v celkovej hodnote 383 miliárd dolárov (366 miliárd eur). Leví podiel tejto pomoci poskytli USA a krajiny EÚ. Pre porovnanie, výdavky ukrajinského štátneho rozpočtu sa počas vojnových rokoch 2022 až 2025 pohybovali na úrovni 80 až 90 miliárd dolárov. Znamená to, že hodnota západnej pomoci od začiatku vojny presahuje kumulovanú hodnotu rozpočtu Kyjeva za štyri roky.

Samozrejme, vždy platí, že z čisto teoretického hľadiska by Ukrajina od Západu mohla dostať viac. Viac lietadiel, viac tankov, viac peňazí. Dánsko už odovzdalo všetko svoje delostrelectvo, ale možno by mohlo poslať aj celé letectvo a loďstvo. Alebo sa môžu pridať všetky európske krajiny a po vzore Kodane svoje delostrelecké sklady v prospech Ukrajiny úplne vyprázdniť.  

Je zrejmé, že porovnávať poskytnutú pomoc Ukrajine s imaginárnymi scenármi, v ktorých má Západ neobmedzené finančné a produkčné možnosti, je slepá cesta. Relevantné je, naopak, pozrieť sa na iné podobné príklady z minulosti. Takýto pohľad nám ukáže, že celková hodnota poskytnutej pomoci pre Ukrajinu presahuje všetko ostatné.

Upozornila na to ruská novinárka Julija Latynina, ktorá v minulosti pôsobila v opozičnom rádiu Echo Moskvy a z Ruska utiekla po tom, ako jej niekto podpálil auto. Latynina v úvode vojny podporovala Ukrajinu, no následne zaujala k vláde Volodymyra Zelenského kritický postoj. Dnes hovorí, že nevidí zmysel v podpore „malej skorumpovanej diktatúry“ v boji proti „veľkej skorumpovanej diktatúre“.

„Všetkým, ktorí píšu, že USA a Európa pomáhali Ukrajine príliš málo, chcem pripomenúť, že v rámci Lend-Lease ZSSR dostalo tovar a zbrane v hodnote približne 11 až 13 miliárd, čo pri súčasnom kurze predstavuje 180 až 250 miliárd dolárov,“ poznamenala novinárka.

Latynina sa vo svojich prepočtoch nemýli. Amerika v rámci programu Lend-Lease poskytla Sovietskemu zväzu rozsiahle dodávky techniky, jedla a paliva. Pomoc zahrňovala napríklad až 400-tisíc nákladných automobilov, čo výrazne uľahčilo logistiku Červenej armády v neskorších štádiách vojny. Stalin a Nikita Chruščov priznali, že program Lend-Lease bol pre ZSSR kľúčový, mnohí historici však tvrdia, že väčšina pomoci prišla až po rozhodujúcich bitkách o Moskvu a Stalingrad, ktorými si Sovietsky zväz zabezpečil prežitie.

Bez ohľadu na túto debatu je nespochybniteľné, že Lend-Lease k vojnovému snaženiu Sovietov výrazne prispel. Pokiaľ by sme pritom zobrali nižšiu 180-miliardovú hodnotu Lend-Lease, pomoc pre Ukrajinu už výšku podpory pre ZSSR prekročila dvojnásobne. Pri zarátaní 90 miliardovej pôžičky EÚ a ďalších druhov pomoci však k dvojnásobnému prekročeniu smeruje aj pri vyššej hodnote Lend-Leaseu vo výške 250 miliárd dolárov.

Pomoc pre Ukrajinu nepresahuje len tú pre Sovietsky zväz, ale aj výšku celého povojnového Marshallovho plánu pre Európu. Tento americký program prijatý v roku 1948 poskytol západnej Európe vyše 13 miliárd dolárov na obnovu po druhej svetovej vojne.

Zámerom bolo naštartovať európsku ekonomiku a zabrániť šíreniu komunizmu. Prepočítaný na súčasný kurz mal Marshallov plán hodnotu asi 150 miliárd dolárov.

Rovnaký príbeh hovoria aj príklady z nedávnej histórie. Ilustratívna je americká pomoc pre Izrael, ktorý je už desaťročia špeciálnym chránencom USA. Pozícia Izraela v americkej politike je neporovnateľná s akoukoľvek inou krajinou, čo je dôsledkom viacerých faktorov vrátane sympatií evanjelikálnych kresťanov či moci bezkonkurenčne silnej proizraelskej loby. Napriek tomu je výška pomoci, ktorú Izrael od USA za 75 rokov svojej existencie obdržal, nižšia než hodnota štvorročnej pomoci pre Kyjev. Pohybuje sa na úrovni 300 miliárd dolárov v súčasných hodnotách.

Do tretice spomeňme ešte Afganistan, kde Američania zvádzali 20-ročný sizyfovský boj za nastolenie demokracie západného typu. Washington za tento čas na rekonštrukciu tejto ázijskej moslimskej krajiny investoval 145 miliárd dolárov. Táto investícia nakoniec nebola ani víťazná, ani výnosná, čo tiež ukazuje, že americké dotácie nie sú všemocné.

Ako píše Julija Latynina: „Žiadna krajina na svete, nikdy, nikde v celej histórii ľudstva, nezískala od svojich partnerov viac ako Ukrajina.“