Na Ukrajinu ide viac peňazí ako stál Marshallov plán

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Davose vyhlásil, že Európa nerobí dosť pre ukončenie vojny na Ukrajine. Zopakoval tým to, na čo sa predstavitelia Kyjeva sťažujú už dlhodobo.

Čisto z praktického vojenského hľadiska sú Zelenského slová pochopiteľné. Ukrajinské obranné kapacity vykazujú známky kolapsu, čo sa naplno ukazuje počas súčasnej ruskej bombardovacej kampane, ktorá sa zamerala na dopravnú a energetickú infraštruktúru. Ukrajinská protivzdušná obrana očividne nemá dostatok síl na to, aby ruským útokom efektívne čelila.

Údery na elektrárne a rozvodne môžu počas mrazivých zimných mesiacov vyvolať humanitárnu katastrofu, ktorá by v podobe migračnej vlny zrejme zasiahla aj Slovensko. Aj to jeden z dôvodov, prečo minister zahraničia Juraj Blanár útoky odsúdil a vyzval Moskvu, aby prestala s „nehumánnym prístupom a aby rešpektovala medzinárodné humanitárne právo“.

Nie je však pravdepodobné, že by výzvy európskych diplomacií Kremeľ presvedčili. Rusko považuje vojnu na Ukrajine za existenčnú, pričom ukrajinskú energetickú infraštruktúru vníma ako súčasť ukrajinského obranného systému a teda legitímny cieľ. Ruský rezort diplomacie upozorňuje, že NATO pri bombardovaní Srbska postupovalo podobne a nijako to ani netajilo. 

„Áno, obávam sa, že elektrina poháňa aj veliteľské a riadiace systémy. Ak prezident Miloševič skutočne chce, aby všetci jeho občania mali vodu a elektrinu, stačí, ak prijme päť podmienok NATO a my túto kampaň zastavíme. Pokiaľ tak však neurobí, budeme naďalej útočiť na ciele, ktoré dodávajú elektrinu jeho ozbrojeným silám,“ uviedol v roku 1999 vysoký funkcionár NATO Jamie Shea.

Keď dnes tie isté krajiny NATO podporujú Ukrajinu, Rusi nemajú veľkú motiváciu svoju bombardovaciu kampaň zastaviť. Najdôležitejším faktorom v aplikovaní medzinárodného práva totiž nie sú zmluvy, ale precedens.

Na energetiku nepriateľa sa zameriavajú aj ukrajinské útoky vo vnútrozemí Ruska. Kyjev však v tomto ohľade ťahá za kratší koniec a údajne navrhuje pri úderoch na energetický systém prímerie, na ktoré Kremeľ pristúpiť nehodlá.

S takýmito vyhliadkami je pochopiteľné, že Ukrajina pri nedostatku obranných kapacít bije na poplach. A tu sa dostávame k často opakovanému tvrdeniu, že podpora Západu voči Ukrajine bola od začiatku vojny príliš malá.

Podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku dostala Ukrajina od začiatku invázie až do konca minulého roka vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc v celkovej hodnote 383 miliárd dolárov (366 miliárd eur). Leví podiel tejto pomoci poskytli USA a krajiny EÚ. Pre porovnanie, výdavky ukrajinského štátneho rozpočtu sa počas vojnových rokoch 2022 až 2025 pohybovali na úrovni 80 až 90 miliárd dolárov. Znamená to, že hodnota západnej pomoci od začiatku vojny presahuje kumulovanú hodnotu rozpočtu Kyjeva za štyri roky.

Samozrejme, vždy platí, že z čisto teoretického hľadiska by Ukrajina od Západu mohla dostať viac. Viac lietadiel, viac tankov, viac peňazí. Dánsko už odovzdalo všetko svoje delostrelectvo, ale možno by mohlo poslať aj celé letectvo a loďstvo. Alebo sa môžu pridať všetky európske krajiny a po vzore Kodane svoje delostrelecké sklady v prospech Ukrajiny úplne vyprázdniť.

Medzitým v skutočnom svete, kde sa štát pozerá predovšetkým na svoju bezpečnosť, nemá nikto záujem skončiť v dôsledku vojny na Ukrajine odzbrojený a teda bezbranný.