Čarnogurský: Domov z väznice som sa vracal sám električkou, nikto ma nečakal
Spoločenská atmosféra sa podľa Jána Čarnogurského v priebehu niekoľkých mesiacov, keď bol uväznený, úplne zmenila.
Slovensko
Spoločenská atmosféra sa podľa Jána Čarnogurského v priebehu niekoľkých mesiacov, keď bol uväznený, úplne zmenila.
Prepustenie Jána Čarnogurského z väznice v bratislavskom Justičnom paláci 25. novembra 1989 prebehlo nečakane, na základe amnestie prezidenta Gustáva Husáka, o ktorú predtým nežiadal.
O tom, že ho práve prepustili, nevedel ani jeho advokát či najbližšia rodina. V rozhovore pri príležitosti výročia udalostí zo 17. novembra 1989 to v TASR TV povedal bývalý disident, neskôr zakladateľ KDH a slovenský premiér Ján Čarnogurský.
Husák chcel podľa neho amnestiou oslabiť tlak demonštrácií, ktorý od 17. novembra 1989 kontinuálne narastal. „Prišiel za mnou dozorca, povedal mi, aby som si zobral veci a išiel za ním. Išli sme k riaditeľovi väznice, ktorá sa nachádza v Justičnom paláci v Bratislave. Riaditeľ mi povedal, že som dostal amnestiu, a že môžem ísť domov,“ spomína Čarnogurský.
Spoločenská atmosféra sa podľa neho v priebehu niekoľkých mesiacov, keď bol uväznený, úplne zmenila. „Zobral som si do tašky veci, sadol na električku a išiel domov do Dúbravky. Jeden bod obvinenia proti mne bol, že som v júli 1989 na zhromaždení pri pamätníku Štefánika v Predmieri žiadal slobodné voľby. Keď som išiel domov z väzenia, boli steny domu posprejované nápisom: Žiadame slobodné voľby. Vtedy to už žiadal každý,“ povedal.
Keď prišiel domov, zistil, že jeho manželka je v Prahe a stále ešte bojuje za jeho prepustenie z väzby. „Nevedela, že ma už pustili. Neskoro večer sa vrátila vlakom domov. Deti boli doma, svokra bola pri deťoch. Pozerali sme televíziu, kde bola diskusia, v ktorej boli aj disidenti, medzi nimi aj Miroslav Kusý, ktorý už bol na slobode,“ spomína Čarnogurský.
Spolu s Miroslavom Kusým, Hanou Ponickou, Antonom Seleckým a Vladimírom Maňákom boli uväznení krátko potom, ako v auguste 1989 vyzvali ľudí, aby si počas výročia okupácie z roku 1968 uctili jej obete položením kvetov na miesta, kde zahynuli.
Čarnogurský sa však už roky predtým angažoval najprv ako advokát disidentov a neskôr, keď už nesmel vykonávať advokátsku prax, sa sám stal jedným z disidentov. Spolu s Jánom Langošom sa podieľal napríklad na príprave samizdatu Bratislavské listy.
fatima
Pred 5 mesiacmi
Pán Čarnogurský. Komunizmus tu nikdy nebol Východná Európa po 2. svetovej vojne bola v štádiu budovania socializmu. "Komunizmus" možno bol v západnej Európe lebo tam sa politici báli a boli veľmi pokakaní, že myšlienky socializmu preskočia cez " hraničné ploty" a budú mať doma veľké problémy. Dnes aj húpaciemu koníkovi je jasné, že v roku 1989 nešlo o slobodu, spravodlivosť či lásku. To bol len figový list, ktorým sa prikrýval imanentný, existencionálny zámer nenásytných nenažrancov za plotom. Tíéto nenažýranciu potrebovalli lacnú pracovnú silu, títo nenažranci potrebovali zlikvidovať, prípadne vlastniť priemysel, poľnohospodársvo, obchodné siete a predovšetkým e energetické zdroje a siete. Dnes je Slovensko chudobné ako kostolná myš a je odkázané na žobračenky z Bruselu. A toto všetko tým nenažrancom nestačilo. Im ešte zachutilo ovládať kultúru, školstvo zdravotníctvo .............. Degenerácia a debilizácia obyvateľstva bola, je a bude taktiež z hlavný nástrojov a metód ako vypreparovať "ovčanom" mozgy a ovládať ich chovanie a správanie. Zadĺženie občanov, štátu, strach je vedie k poslušnosti a apatii.
