Plač neskúseného prezidenta

Sú politici, ktorí vážia každé slovo na lekárnických váhach, a potom sú takí, ktorí sa profilujú sporom. Dnešná doba nahráva skôr tým druhým, pretože úspech vo veľkej miere závisí od publicity a ten, kto sa drží pri zemi, síce nič nepokazí, ale ani si ho nikto nevšimne.

Čerstvý konflikt medzi vládou a prezidentom mediálne prospieva obom stranám. Prečistí to vzduch.

Nie je nič výnimočné na tom, že si vláda a prezident nesadnú. Legislatíva s tým počíta a vzťah vlády a prezidenta definuje ústava. Nie je nutné, aby si činitelia robili násilie a pokúšali sa o kamarátstvo. Macinka s Pavlom spolu husi nepásli a nie je na tom nič zlé.

Väčšina politických súbojov sa odohráva v zákulisí, bez toho, aby bola verejnosť svedkom intríg, podrazov a licitácií pri často napínavých a dramatických rokovaniach. Otázkou však je, či by sa tieto rutinné neverejné roztržky tešili väčšiemu záujmu.

Príťažlivosť súboja ministra Macinku a Petra Pavla spočíva v tom, že prezidentská funkcia sa v českej spoločnosti teší rešpektu, ktorý presahuje konanie osoby, ktorá ju práve dočasne zastáva. Minister zahraničných vecí a vicepremiér vlády rešpektom k prezidentovi netrpí, a práve to je na inak celkom banálnom spore o vymenovanie – nevymenovanie jedného člena vlády vzrušujúce.

Vďaka zverejneniu súkromnej korešpondencie ministra s prezidentovým poradcom je zrejmé, že prezident nemá záujem o dobré vzťahy s vládou. Prezident síce hrdinsky hlási, že sa nenechá vydierať, ale už tým, že hovorí o vydieraní, sa pasuje do role chudáka, ktorému sa vyhráža.