Pozeranie do mobilu za volantom je nebezpečné. Ale iba keď to robia iní

Fascinujúce, čo všetko dnešní vedci skúmajú. Vedeli ste napríklad, že v roku 2024 93 percent ortopedických pacientov v Kanade považovalo posielanie správ na mobile za volantom za nebezpečné? Ja nie.

V Kanade sú ešte aj ortopedickí pacienti uvedomelí, poviete si. Lenže pozor. Keď sa rovnakých respondentov múdri muži (v Kanade aj všetky ostatné pohlavia) opýtali, či oni sami za volantom vedia bezpečne posielať SMSky, uvedomelosť klesla. Až tridsať percent opýtaných totiž tvrdilo, že vedia.

Žeby sa aj v Kanade darilo pokrytectvu a klapkám na očiach? Priznám sa, pri čítaní som začala rozmýšľať, že emigrujem niekam inam. Ale potom som si uvedomila, že nie je kam.

Keď na mňa príde takýto svetabôľ, zvykla som si pýtať sa samej seba: „Čo by mi v tejto situácii poradili slovenskí odborníci na duševné zdravie?“

Tranzíciu som už pred desiatimi rokmi zavrhla. (Nemám na to gule). Ale keď som psovi dala lieky na upokojenie, akoby sa mi odrazu vyjasnilo. Kanaďania, a najmä ortopedickí pacienti, sú jednoducho vynikajúci vodiči. Až tridsať percent z nich totiž dokáže bezpečne vykonávať nebezpečné praktiky.

A potom mi napadlo, či túto kanadskú superschopnosť náhodou nemajú aj iní pacienti. Napríklad tí slovenskí. No a musím povedať, že sa mi uľavilo ešte viac. Na každodenných cestách po Bratislave som sa upokojila a začala som si užívať život. Teraz by som svoje vedomosti chcela sprostredkovať aj vám.

Čiže, je to takto. Podľa výskumov existuje dvakrát až štyrikrát vyššia pravdepodobnosť, že šofér pozerajúci na smartfón spôsobí nehodu. Lenže toto sa vždy týka iba druhých ľudí. Ako je to možné? Pozrime sa na viacero rozumných argumentov, ktorými ľudia svoje vodičské návyky odôvodňujú.

Priznám sa, najprv som tomuto argumentu neprikladala veľkú váhu. Lenže čo ak smsky za volantom človek posiela už od čias tlačidlovej Nokie, no aj tak nikdy nikoho nezabil? To už sa zamyslíte.

Takýto zručný multitasking je pozoruhodný aj preto, že prieskumy dokázali ľudskú NEschopnosť plnohodnotne vykonávať niekoľko činností naraz.

Neposkrolujete, keď sa päťdesiatkou plazíte obcou? Najmä, ak cesta je rovná a jazdíte po nej každé ráno. Klobúk dolu pred takými argumentami. Je logické, že na rovnú vozovku, ktorú človek pozná, nemôže vbehnúť dieťa, pes alebo dôchodca. Vedci tvrdia, že za mobilom sa reakčný čas približne dvojnásobne predlžuje, no to, samozrejme, platí iba mimo obce.

Inak, je medzi 50kou a 70kou priepastný rozdiel? Keď už človek z dediny Pukanec bezpečne vyšiel, možno zvládne za mobilom prešoférovať až na Majere. Podarilo sa aj túto výzvu prekonať bez ujmy? Mobilovodiči tohto levelu si už smú trúfnuť aj na diaľnicu. Ak mi neveríte, spýtajte sa kanadských ortopedických pacientov.

Kedykoľvek auto v jazdnom pruhu predo mnou osciluje od jednej čiary k druhej, ticho vodičovi závidím. Hovorím si, bodaj by som aj ja tak dobre vedela šoférovať za mobilom. No priznám sa, neodvážim sa.

Múdri muži hovoria, že až 66 percent vodičov počas smskovania vychádza zo svojho jazdného pruhu. Ako v prípade iných daností, aj tu sa obávam, že som si od vesmíru vytiahla kratšiu zápalku a patrím medzi tých 66 percent. Ale vy sa báť nemusíte.

Mimochodom, rovná jazdná trajektória sa preceňuje. Osciláciou predsa udržiavate vodiča za vami v čulej pozornosti. A pozorný šofér je dobrý šofér.