Čo sa stane, keď sa rodičia v jednej triede dohodnú deťom nedať smartfón

Čo sa stane, keď sa rodičia v jednej triede dohodnú deťom nedať smartfón | Marker.sk

Pri príležitosti Medzinárodného dňa bez internetu sme sa o iniciatíve Počkajme so smartfónom rozprávali s jej zakladateľkou Henrietou Volf. Tá najprv pracovala ako lektorka anglického jazyka, neskôr roky pôsobila vo finančnom sektore, až kým kvôli synovi nezačala riešiť technológie a ich vplyv na deti, ich mozog a vývoj. Tomuto dnes venuje všetok svoj čas.

Ako dlho už funguje iniciatíva Počkajme so smartfónom, ktorú ste založili?

Iniciatíva ako taká sa rodila dlhšie a ide vlastne o medzinárodnú iniciatívu. Nevymysleli sme ju my, akurát sme ju na Slovensko priniesli zo zahraničia. V Spojenom kráľovstve má iniciatíva názov Smartphone Free Childhood (Detstvo oslobodené od smartfónov, pozn. red.), čo by v doslovnom preklade bolo príliš krkolomné, preto sme zvolili iný názov. No a tieto medzinárodné snahy vychádzajú z knihy Jonathana Haidta.

Myslíte knihu Úzkostná generácia? Tá sa na Slovensku v preklade objavila minulý rok, no v angličtine ju vydali v 2024.

Áno, je to na základe tejto knihy a odporúčaní v nej. My sme to všetko na Slovensko priniesli minulý rok. Naše občianske združenie vzniklo tak, že sme sa najprv začali rozprávať o tom, čo s mobilmi. Mám totiž deväťročného syna, minulý rok bol v tretej triede a s manželom sme si hovorili, že my mu ten smartfón nechceme dať. Nevedeli sme však, ako na to. Potom prišla tá knižka a zároveň ďalšia mamička, ktorá nám povedala, že ona tiež dieťaťu smartfón dať nechce. A tak sme sa v rámci triedy dohodli, že ho deťom nedáme spoločne.

Koľko vás bolo?

Z počtu 25 rodín sa tak rozhodlo 12. Čo je veľmi dobré číslo, bola som pozitívne prekvapená. Ja som si zároveň povedala, že ak deťom nedáme alebo zoberieme mobil, musíme im aj niečo dať. Naša generácia tieto technológie jednoducho nemala, ale keď ich zoberieme deťom, vznikne tu diera, ktorú treba zaplniť. Preto sme založili občianske združenie Offline svet.

Čomu sa venujete?

Organizujeme offline aktivity pre deti a rodičov s tým, že keď sa to bude ľuďom páčiť, môžu podobné podujatia usporiadať aj na svojich školách, v mestských častiach alebo na sídliskách. Robíme napríklad posedenia so spoločenskými hrami, lampiónové sprievody alebo workshopy kritického myslenia. Vytváranie komunity je dôležité aj preto, že smartfóny predstavujú celospoločenský problém, ktorý rodič nevie vyriešiť sám.

Haidt to v Úzkostnej generácii píše; že dieťa, ktoré by v rámci celej triedy bolo bez smartfónu jediné, by sa mohlo cítiť vylúčené a nemalo by sa s kým kamarátiť.

Na tomto princípe presne vznikli iniciatívy ako medzinárodná Smartphone Free Childhood aj americká Wait Until 8th (Počkajte do 8. triedy, pozn. red.).

Existuje teraz na Slovensku viac takých tried, v ktorých sa rodičia spoločne dohodli, že deťom nedajú smartfón?

Určite áno. My sme vytvorili webovú stránku, kde sme uverejnili návrh textu rodičovskej dohody. V nej sa rodičia, tak ako to navrhuje Haidt, zaviažu, že spoločne oddialia kúpu smartfónu svojim deťom. Keď sa mám vyjadriť k tým počtom rodičov – viem o tom, že ich je na našej škole dosť veľa.

Takže iniciatíva sa rozšírila do viacerých tried školy, kam chodí váš syn. Koľko ich je?

Nateraz viem povedať, že tam sú tri takéto triedy, pričom v jednej je od 8 do 12 rodičov. Viem však aj o iných školách, kde sa rodičia spoločne rozhodli deťom nedať smartfón. Niektorí rodičia sa takto rozhodli samostatne, mimo našej iniciatívy.

Ako to vlastne v súčasnosti funguje s mobilmi na školách? Počula som, že sú zakázané, ale neviem si to predstaviť v praxi.

Zákon vyslovene zakazuje používanie mobilov na prvom stupni základných škôl. V prípade druhého stupňa je však zákon formulovaný šalamúnsky, takže tam to závisí od rozhodnutia riaditeľa. Keď riaditeľ cíti, že je prospešné, aby dieťa aspoň šesť až osem hodín denne nemalo prístup k mobilu, na takej škole vie ustanoviť naozaj striktný zákaz. Takže viem o školách, kde je v celom areáli prísne zakázané mať smartfóny a používať ich. S výnimkou telefonovania rodičom, aby deti prišli vyzdvihnúť.

Ako to nepoužívanie smartfónov funguje v praxi? Deti mobily pred vyučovaním odovzdajú alebo ich majú pri sebe?

V každej škole je to inak. Niektorí si smartfóny zamykajú do skriniek, niektorým ich berú učitelia. Iní ich majú síce vypnuté, ale v taške a niektorí ich nosia vypnuté vo vrecku. To však podľa mňa tiež nie je dobré, pretože čím bližšie má dieťa mobil pri sebe, tým viac mu myseľ blúdi. A na niektorých školách sa telefóny zamykajú do skríň so sklenenými dverami. Takže mobily sú síce zamknuté, ale zároveň aj vystavené pred očami detí. Ja si k tomu hovorím, že keby ste alkoholikovi takto zamkli fľaše a vystavili ich ako vo výklade, tak by sa jeho myseľ aj podvedome vracala k alkoholu.

Ako to bolo so zákazom mobilov na vašej škole?

Ešte pred schválením nového zákona u nás na škole platil zákaz. Myslím si, že mobily museli ostať v taškách, deti ich nemohli používať ani cez prestávky. Teraz si ich musia zamykať.

Keď ešte deti mali telefóny v taškách, tak to nepoužívanie personál školy naozaj kontroloval a vyžadoval? Aj cez prestávky na chodbách učitelia stáli a sledovali, kto má v ruke telefón?

Áno, tak to bolo. A myslím si, že si deti na to celkom zvykli. Lenže keď potom odišli zo školy, tak si hneď potrebovali pomocou smartfónov doplniť ten dopamín. Počas školy to však už dnes vyzerá inak než pred zákazom mobilov. Keď sa deti po pandémii vrátili do škôl, učitelia sa sťažovali, že v škole vládlo hrobové ticho, lebo všetky deti boli na mobiloch. Teraz je to už iné, vládne tam cez prestávky hluk ako kedysi, deti sa rozprávajú.

Poďme zasa naspäť k vašej iniciatíve. Keď polovica žiakov mobil vôbec nemá a zvyšok triedy áno, zmenili sa ich vzájomné vzťahy?

Neviem či je to tým, že na prvom stupni základnej školy ešte nie je také bežné dávať deťom mobily alebo niečím iným, ale deti v našej triede veľmi neriešia, kto má smartfón a kto nie. Deti sa veľa rozprávajú o počítačových hrách ako je Minecraft, Roblox a podobne. Zároveň je tam vidno žiakov, ktorí hraním hier trávia denne hodiny alebo dlho do noci četujú. Zatiaľ sa však deti nedelia do skupín podľa toho, kto má alebo nemá mobil.

A deti, ktoré nemajú smartfón, nevyžadujú od rodičov, aby im ho kúpili?

Je to zaujímavé, ale nevyžadujú. Rozprávala som sa o tom aj s inými rodičmi a tlak v zmysle „oni už majú, aj ja chcem“ tam nie je. My sme deťom na začiatku vysvetlili, že v ich triede bude dvanásť detí, ktoré mobily nebudú mať. Povedali sme im tiež aj prečo sme sa tak dohodli. To je dôležité, pretože potrebujeme, aby to deti pochopili. „Nebudeš mať telefón, lebo som to povedal“ nefunguje.

Je potom na vyššom stupni ťažšie uskutočniť takúto rodičovskú dohodu?

Áno. Na druhom stupni, teda okolo veku detí 10 – 11, už má na našej skole 100 percent z nich mobil. To je veľmi skoro. Poznám rodičov, ktorí odolávali a svojmu dieťaťu dali smartfón ako poslední. Ich dcéra teda bola v triede jediná, ktorá mobil nemala a deti ju kvôli tomu nevylučovali z kolektívu. No ona sa aj tak cítila vylúčená, pretože deti jednoducho chcú mať to, čo ostatní. Čiže keď dopustíme, aby bolo normálne, že dieťa dostane v desiatich rokoch smartfón, riskujeme, že to nebudeme vedieť zvrátiť. No verím, že z tých dvanástich rodičov, koľko nás teraz v triede je, bude väčšina pokračovať aj v ďalších ročníkoch.

Existujú takí rodičia, ktorí sa spoločne dohodli, že deťom smartfón nedajú, aj v triedach na druhom stupni?

Zatiaľ je ich veľmi málo. Na druhom stupni máme iba jedného rodiča, ktorý iniciatívu podpísal. Ten dal synovi, ktorý je siedmak, tlačidlový telefón. Lenže on je ojedinelý prípad a to nie je pre dieťa dobré. Napriek tomu zasa musím povedať, že ako existujú niektorí dospelí, ktorých smartfóny nezaujímajú, existujú aj také deti. Takže to nie je úplne čierno-biela téma.

Do akého veku by podľa vás deti nemali mať smartfóny?

Ja som v tomto dosť prísna a myslím si, že deti na základnej škole by smartfón nemuseli mať. Ono to už totiž nie je telefón, ale skôr výkonný vreckový superpočítač, ktorý bol vyvinutý pre dospelých, nie pre deti. Z výskumov jasne vyplýva, že čím neskôr sa k týmto technológiám deti dostanú, tým lepšie. Sú totiž vyrábané tak, aby a priori udržiavali našu pozornosť na obrazovke, pretože pozornosť znamená zárobok.

Takže podľa vás by dieťa mohlo dostať smartfón v šestnástich rokoch?

Možno od pätnástich, čiže od veku, kedy dieťa dostáva občiansky preukaz. Ja osobne by som smartfóny deťom nedávala skôr. Ak chcem ostať s dieťaťom v kontakte, dám mu tlačidlový telefón. Keď si dieťa bude potrebovať vyhľadať informácie, môže použiť domáci počítač.

Slovenskí odborníci odporúčajú nižší vek.

Slovenskí pediatri hovoria, že by sme deťom nemali dať smartfón skôr, ako v deviatich rokoch. A ideálnym časom je podľa nich vek 12 rokov. To je podľa mňa príliš skoro. Z prieskumov vyplýva, že väčšina rodičov, ktorí dajú dieťaťu smartfón, nepoužije rodičovské zámky.

To znamená, že dieťa sa dostane aj na pornografické a iné škodlivé stránky.

Áno. A, bohužiaľ, podľa prieskumov polovica rodičov, ktorí rodičovské zámky nainštalujú, sa o to po nejakom čase prestane zaujímať. Iba určitá časť ľudí naozaj kontroluje, ako ich dieťa smartfón používa. Deti sú dnes zároveň veľmi technologicky zručné, takže minimálne polovica vie rodičovské zámky obísť.

O tom, že dieťaťu vôbec nedáte do istého veku mobil, sme sa už rozprávali. Čo ak rodičia ale dieťaťu smartfón už dali? Môžu sa aj oni zapojiť do vašej iniciatívy? Čo sa môže stať, keď dieťaťu mobil zoberú?

Samozrejme, aj takíto rodičia sa stále môžu zapojiť. Čo sa týka témy, čo môže nastať po tom, keď dieťaťu zoberiete mobil.. Upozorňujem, že nie som ani psychiater, ani psychológ, ale z rozhovorov s odborníkmi viem, že reakcia dieťaťa môže byť prudká, pretože keď dieťaťu závislému od mobilu telefón zoberiete, nastanú abstinenčné príznaky. Dieťa môže byť nervózne, nahnevané, agresívne, kričať, poškodzovať seba alebo iných, alebo majetok. U iných môže nastať zasa depresia, apatia či úzkosti. Na druhú stranu, pokiaľ takéto reakcie prídu, je z toho zjavné, že dieťa bolo závislé.

Čo by ste odporučili rodičom, ktorí sú v podobnej situácii?

Rodičia sa toho musia prestať báť a mali by pochopiť, že my sme tí zodpovední. Pokiaľ má abstinenčné príznaky alkoholik, riešením nie je vrátiť mu alkohol. Takže radím rodičom túto fázu najmä vydržať. Niekedy pomáha zvoliť si správny čas. Pokiaľ napríklad zoberiete dieťaťu mobil počas príjemnej dovolenky pri mori, vyplníte mu tú prázdnotu, ktorá po telefóne ostane, kvalitnými aktivitami. Odporúčam tiež poradiť sa s odborníkmi na psychické zdravie. Je taktiež dobré dať si pozor aj na to, aký príklad rodič dieťaťu dáva, teda ako sám tieto technológie používa. Najmä je však dôležité to pri nátlaku dieťaťa nevzdať, pretože smartfón deťom prináša obrovské problémy.

Skúste nejaké vymenovať.

Závislosť na online hrách či na četoch, obezita, horšie športové výkony. Problémy s krčnou chrbticou, keďže deti trávia hodiny v predklone. Poruchy spánku, poruchy príjmu potravy, vzťahové problémy. Jedna vec je, s čím sa deti v online svete stretnú, no druhá je tiež o čo pre takto strávené hodiny prichádzajú, teda o veci, ktoré potrebujú pre zdravý vývin. Deti, ktoré odmalička trávia čas na mobiloch, majú slabú slovnú zásobu, nevedia sa sústrediť, čítať s porozumením. Niektoré nepoznajú hodinky. Deti sa potrebujú hrať v offline svete, rozprávať sa s inými deťmi.

Čo sa týka rodičov, všímate si náznaky, že sa snažia obmedziť aj vlastné používanie smartfónov a iných obrazoviek?

Určite. Je stále viac rodičov, ktorí si tento problém uvedomujú a snažia sa niečo na sebe zmeniť. Naša iniciatíva by chcela raz do mesiaca usporadúvať takzvaný Offline deň, kedy by sa rodičia na jeden deň vzdali internetu a najmä smartfónov. Myslím si, že by si ľudia vďaka tomu mohli uvedomiť, že keď nejaký čas nie sú online, nič zlé sa nestane. Firma neskrachuje, svet sa nezborí. Potvrdzujú to aj niektorí vrcholní manažéri, ktorí na víkend odkladajú smartfón a prechádzajú na tlačidlový telefón.

Na záver: Všimli ste si nejaké pozitívne účinky iniciatívy Počkajme so smartfónom na deti?

Samozrejme. Všetko totiž ako ľudia zvládame lepšie, keď sme v skupine. Či sú ľudia dospelí, alebo ešte deťmi. Dobré je, že vďaka tejto iniciatíve sa v školských triedach stáva normálnym, že jedna skupina detí mobil má a druhá nemá. Tým pádom sa deti navzájom nepotrebujú šikanovať pre to, že niekto nemá a iný áno. Dokonca som sa dopočula, že keď si deti bez mobilov vymyslia lepšiu zábavu, tak iné deti odložia mobily a pridávajú sa k nim. Predsa len sme my ľudia spoločenské tvory.

Čo sa stane, keď sa rodičia v jednej triede dohodnú deťom nedať smartfón

Ďalšie články

Rusko: Pri vykoľajení vlaku v Ulianovskej oblasti sa zranilo najmenej 55 ľudí

Irán zostrelil americkú stíhačku. Pentagón sa snaží zachrániť pilotov

Diskusia k článku