Štart roka 2026 bol pre Európsku úniu krutý. Na východe prehráva vojnu o Ukrajinu. Na západe narazila na agresívny tlak Spojených štátov. Európa končí v zovretí veľmocí.

Brusel začal v panike prehodnocovať staré „pravdy“; čiže svoje staré omyly. Európska komisia, nemecký kancelár, francúzsky prezident… Všetci začali priznávať, že bez rokovaní a dohôd s Ruskom poriadok v Európe neobnovia. Chcú vyjednávať s Putinom.

Popri tom Brusel pracuje na tom, aby Únia obstála v colnej vojne so Spojenými štátmi. A v politickej bitke o grónske územie Dánska. Jeho strata by ešte viac oslabila Európu – a výrazne by posilnila moc Spojených štátov.

Jeden aj druhý zámer Bruselu je krok správnym smerom. Áno, s Ruskom treba rokovať o bezpečnostných dohodách pre Európu. Aj za cenu neutrality a rozdelenia Ukrajiny. A áno, na obchodnú šikanu Európy v réžii Spojených štátov treba zareagovať rozhodne a suverénne. Colnou odvetou EÚ. Aby Trump pochopil, že Európania nie sú handry.

Treba však dodať to podstatné – so súčasným vedením Únie bude úspech nemožný.

S Ruskom nemôžu rokovať tí, ktorí si nevedeli a nevedia predstaviť realistické dohody. Bolo by to trápenie a strata času. A na Trumpa nemôžu vyceriť zuby tí, ktorí nijaké zuby nemajú.

Ak má Európa zabojovať o záchranu možného, potrebuje pragmatické rozhodnutia o novom vedení. Tiež nový prístup.

Ako prvá by mala skončiť Kaja Kallasová s jej inkluzívne nastaveným tímom (s bohatým zastúpením pre čierne ženy, ako to bolo v móde). Napokon, v jej tíme nenájdete diplomatov. Prevažujú v ňom aktivistky. Podobne prosté ako ich šéfka…

Skončiť by mala aj Ursula von der Leyenová. Sú tu vážne podozrenia, že je vydierateľná. Jej komunikačné archívy z čias pandémie (alebo z čias, keď bola nemeckou ministerkou obrany), zrejme držia v rukách Američania. A nemyslíme tým len šéfa Pfizeru, ale aj spravodajské služby.

Staré bruselské kádre, ktoré boli naučené poslúchať Spojené štáty alebo Britániu, sú dnes, pri zrážke Európy s Amerikou, nepoužiteľné.