„Rozdeľuj a panuj“. Fico urobil na stretnutí s Trumpom chybu

Presne tak, sme odsúdení na úlohu zradného skokana, ktorý zmení stranu, na poslednú chvíľu preto, že nás vedú po moci bažiaci jedinci, nie osobnosti, nie vodcovia, ktorí majú záujem rozvíjať štát a budovať blaho jeho obyvateľov - OBČANOV. Toto sa deje nepretržite od prvej dzurindovej vlády až doteraz. Malosť našich politikov, ktorí žalujú na vlastný štát, malosť tých politikov, ktorí nevedia kedy odísť, zvyšuje "malosť" Slovenskej republiky navonok. Prežije naša štátnosť zmeny, ktoré čakajú svet ? Nemecko vraj chce mať jadrové zbrane ? Na juhu sa rodí nový Admirál ? Pšonci zbroja a majú najsilnejšiu armádu v eu. Na východe máme suseda v rozklade, silne agresívneho, potenciálne nebezpečného. Kto je náš spojenec, ktorý sa reálne postaví za Slovensko v prípade konfliktu ? Kto ?

Po naozaj veľmi dlhej dobe s Dagom Danišom názorovo nesúhlasím. Nemyslím si, že tému otázky krízy Európy na stretnutí načal Fico, na to je ako politik príliž skúsený. A ako taký vie, že ak s touto témou začal Trump, byť ticho alebo dokonca tvrdiť, že to tak nie je, že Európa je v kríze, že by to bolo kontraproduktívne. Konštatoval sa v podstate len reálny stav veci. Ak by Fico oponoval a zvolil by rétoriku napr. predsedu Európskej rady Costu, ktorý pri avizovanom summite o Grónsku vyhlásil, aká je Európa jednotná, zaradil by sa v Trumpových očiach medzi tých európskych "lídrov", ktorými otvorene pohŕda. Dag Daniš má pravdu v tom, že "pre patriotov by mali byť prvoradé národné záujmy. Potom záujmy Európy, do ktorej patríme. A až potom to, čomu sa hovorí „atlantické záujmy“ – alebo záujmy Američanov či Britov." Nemôžem si pomôcť, ale Ficove kroky mi presne tak pripadajú a jeho - ako to Dag Daniš nazval pritakávanie Trumpovi - mi príde ako pragmatické videnie toho, v akom stave sa Európa nachádza a ako sa to môže dotknúť Slovenska. Určite by som nespájal pojmy EÚ a Európa, to v Trumpových očiach totiž nie je to isté. Áno, Trump bojuje proti EÚ ako inštitúcii a v rámci nej to dáva vyžrať najmä tým členov, s ktorými má spory. Ale nechce likvidovať Európu ako takú, o čom svedčia aj jeho bilaterálne rokovania s vybranými hlavami štátov Európy. Pokiaľ Fico ako skúsený politik vidí, že EÚ ako takej zvoní umieračik, bol by hlúpy trvdošijne trvať na postojoch "jednotnej Európy", keď vie, že tento postoj by tak jemu ako aj celému Slovensku mohol viac uškodiť ako pomôcť. A zastávať tieto postoje v súčasnej dobe je rovnako hlúpe a naivné ako pred rokmi tvrdiť, že Ukrajina dosiahne vojenské víťazstvo nad Ruskom. Proces rozkladu EÚ a NATO už totiž začal. A jalové reči o jednote Európy na tom nič nezmenia. Krásnym príkladom je Grónsko, pri ktorom síce "lídri" deklarujú podporu Dánsku, no potichu už rozmýšľajú, ako z toho problému vybŕdnuť pokiaľ možno s čo najmenšou ujmou.

Že je EU v kríze, vedia všetci. Dokonca aj tí, ktorí ju do nej vtiahli. Možno prostáčikom typu Šimečka spolu s jeho rodovo nevyprofilovaným poslanectvom a rokmi otupjevjávaným voličenstvom to nie je úplne jasné, ale ostatní sú v obraze. Ficova vágna zmienka síce nemusí mať pozitívny dopad na jeho imidž medzi voličmi tu doma, ale na reakcie zahraničia si počkajme. Najmä na výstup zo stretnutia s Friedrichom. A Uršule by mohol napísať podstatne ostrejší liebesbrief ako len "EU je v kríze", aj keď na tom len pramálo záleží. Ide iba o PR.

Treba sa poučiť z histórie, ako sa majú zariadiť malé národy, keď sa rozpadávajú žaláre národov. Keby bol Štefánik bránil Rakúsko-Uhorsko pred Francúzskom, Britským impériom a USA ako by bola vznikla ČSR? Ak sa žalár nedá opraviť a hrozí, že obyvateľov privalí, čo robiť?

Jedným z hlavných rozdielov medzi vládnutím silného štátu a slabého štátu je to, že líder silného štátu si môže dovoliť hovoriť čokoľvek – pokojne aj protirečivé veci. Nič sa totiž nedeje. Vie, že sú to len slová, ktoré môže kedykoľvek vziať späť alebo zmeniť. Rozhodujúce sú jeho činy, pretože práve tie menia reálny stav a skutočnú podstatu vecí. Naopak, líder slabého štátu musí vážiť každé slovo s hlavou vklinenou do zadku silnejšieho lídra. Slová sú totiž to jediné, čo má. Nemá k dispozícii žiadne reálne páky, žiadne „nabité“ kapacity na činy, ktorými by dokázal meniť stav vecí. A čo sa týka tzv. „európskych záujmov“ – tie sme mali možnosť vidieť počas covidu. Každý hral sám za seba. Kríza úplne demaskovala lídrov: Nemci kradli zásielky s rúškami priamo na letiskách, Boris Johnson si nechal vypracovať plán na vojenský zásah proti holandským skladom s vakcínami. Jednotná Európa, ktorú Dag naznačuje v článku (akože košeľa vs americky kabát), reálne existovala len pár rokov – v čase, keď fungovalo ekonomické prepojenie ruských energií a nemeckých technológií. Každý z toho profitoval. V momente, keď nás anglosaský svet zatlačil do vojny, Európa prestala existovať de facto – ostala už len de jure. A ten, kto si to uvedomí ako prvý, má šancu spojiť sa so skutočne silnými impériami. Pretože v budúcnosti bude platiť staré pravidlo: kto príde k stolu prvý, ten bude žrať pri koryte.